Tamirai komentáře u knih
Chcelo to nejaký čas, aby som mohla napísať aj komentár k tejto knihe.
Užili sme si spolu skvelú, dobrodružnú aj oddychovú cestu. Padla aj nejaká tá slza a aj som sa od srdca zasmiala na situáciách, ktoré boli mne samej povedomé a blízke.
Božidara je skvelá kniha. Je to aj úžasná knižná hrdinka a páčila sa mi aj Rosie a rovnako postava Milady, ktoré znázorňovali v niečom každá svoju generáciu a zároveň každá sama seba. Videla som sa osobne hlavne v Rosie a v Božidare, ale nebola mi cudzia ani Milada, pretože som mala v živote okolo seba aj takých ľudí ako bola ona a chcelo to čas aj dlhú cestu, a cestu k sebe sme si dokázali nájsť.
Posolstvo aj príbeh knihy je nadčasový a ja som sa naozaj spokojne nechávala unášať stránkami a slovami v knihe. Mala som chuť vyfarbiť si aj omalovánky v knihe a žila som vtedy doslova dva životy. Svoj a zároveň som bola aj na ceste spolu s Božidarou a Rosie.
Kniha stojí za prečítanie a myslím si, že pohladí dušu každému, kto do istej miery vníma v živote aj spiritualitu a nielen fyzično samotné.
Pretože, život je aj o niečom inom ako sa len zobudiť, ísť do práce či školy, zarábať peniaze, za ktoré máme “dovolené žiť tu, na tejto planéte, a užiť si dva týždne dovolenky…
Je to o tom, vnímať tú cestu aj bez cieľa, nájsť naše poslanie, milovať a vnímať lásku, nájsť seba samého, to, kto sme a vnímať to. Pretože, ak by sme nemali nič iné, máme stále seba a máme sa navzájom.
Veľmi som si tento príbeh užila. Bol samozrejme romantický a prostredie knihy sa mi páčilo.
Tak isto bolo osvieženie čítať niečo z dôb Vikingov a Sasov a bol to aj dobrodružný príbeh o odvahe, cti a pravej láske. O tom, nebáť sa svojich citov a žiť v pravde. Páčilo sa mi aj to samotné hašterenie sa hrdinov :)
Tak, ako to bolo napísané, to bolo skvelé, oddychové čítanie a teším sa aj na ďalšiu knižku zo série.
(Jediné, čo by som zmenila, by boli obálky. Neholdujem postavám na obaloch, lebo si ich rada predstavujem sama a samotný príbeh, by v mojej hlave dostal na knižnú obálku úplne iný obrázok)
Pekná knižka. Textu pomenej, skôr ide o estetický zážitok, ktorý si vychutnáte nielen na jedno prelistovanie. Ilustrácie príbeh krásne dotvárajú :)
Milo ma to prekvapilo. Naozaj veľká oddychovka, ktorú prečítate pomerne rýchlo.
Bolo to romantické, vtipné a hrdinovia boli super.
Písanie cez správy mi pripumenolo vlastne aj staré časy bez internetu ;) a zabavila som sa , dokonca som sa smiala aj nahlas.
Láska medzi hrdinami bola postupná, krásna a hoc sa stalo aj kus niečo napínavé a nie veľmi príjemné, bolo fajn ako sa veci doriešili, autorka poukázala aj na toto riziko a koniec potešil.
Jediná, troška podivná vec, bola pre mňa mini holandská kozička - teda capko.
Za mňa to bolo nejak rýchle :D zaobstarať si takto zvieratko a ešte takéto, čakala som, že bude mať dostupné voľné pastviny a trávu, no v cudzine je to asi nejak bežné, že minikozičky bývajú aj v bytoch, aspoň bolo oň ho dobre postarané a malo dostatok priestoru, atď., ale aj keby tam capko nebol, alebo by sa objavil až na konci, nevadilo by to, možno by to bolo aj lepšie. Len toľko.
(SPOILER) Nejak som prepadla fantasy, ktoré očividne bolo v kurze už pár rokov späť, ale mala som svoje dôvody, prečo som sa knihe vyhýbala.
Nemala som záujem o krvavú knihu plnú vrážd, ale takéto popisovanie tejto knihy / série je nepresné, smiešne a nepravdivé.
Pointou knihy je úplne niečo iné a pokiaľ čítate medzi riadkami…
Komu stačí k šťastiu to, že je tu väčší počet mŕtvych, tak prosím, no moja otázka je, prečo je z toho niekto nadšený?!
Kniha je skvelá, na svoju dobu vzniku, tú dobu dávno predčila a to aj dnes. Ja mám dokonca pocit, že mnohé z knihy tu vlastne žijeme, ani si to neuvedomujeme.
Sme takými otrokmi “Kapitolu a je nám to vlastne jedno… uctievame celebritky, máme zalepené oči pred pravdou a vlastne to nik nevidí, ani nechce. Len sa dohadujeme medzi sebou a riešime často hlúposti, ktoré nás od pravdy ťahajú preč.
Chceme byť mladší, krajší, štíhlejší, teraz sa vrásky nenosia, najlepšie by bolo keby sa ani nestarne… skutočne, ako mnohí obyvatelia hlavného mesta si ľudia užívajú zábavu, žijú najnovšími módnymi trendami, menia si výzor, nosia v sebe a na sebe umelinu, tešia sa z elektroniky, ktorá nás odpútava od nás samotných, sledujú sa reality šou…a ja sa len pýtam, kedy sa
v tej telke či na internete za pár rokov začne v prelievať naživo aj krv a bude to populárne či povinné? A kto vie, možno sa to niekde aj deje, ani nevieme.
TV osobne nesledujem skoro vôbec, tak možno sa to nedozviem tak skoro.
Čítať túto knihu ( a aktuálne už aj druhú časť) bolo desivé, napínavé a samozrejme hrdinom držíte palce a prajete si, aby to skončilo všetko nejak inak. Aby v sebe aj usporiadatelia našli ľudskosť a nejaký ten zdravý rozum… Postupne sa Hry menia, vyvíjajú a spoznávame niektoré postavy aj bližšie.
Ide väčšinou skutočne o nevinné deti (ak nerátam niektoré kraje, v ktorých sú deti na tieto “hry cvičené od mala a ešte sa na ne tešia), ktoré sú zavlečené do naozaj nechutnej “hry a to len pre pobavenie vyššej spoločnosti pod zámienkou, že je to pre ich dobro a dobro celej krajiny, a ako pripomienka, že rebelstvo sa nevypláca. Je to celé o strachu o tom ho šíriť ďalej a udržiavať, aby sa ľudia lepšie ovládali a tak to funguje aj mino fantasy kníh.
Z bývalých Spojených Štátov, ktoré boli zničené vojnami, vzburami a bojmi sa podarilo pozliepať Panem. Malú pripomienku dávnej minulosti a veľkoleposti, ktorú krajina predtým predstavovala… a aby sa na tieto hrôzy a udalosti rozpadu a vzbury s krutými následkami nezabudlo, vznikli Hladové Hry - Hunger Games.
Pointou je vlastne len to, že sa vyberajú nevinné deti z každého kraja, ktorých je dvanásť - 1 dievča a 1 chlapec, ktorý dosiahli vek 12 rokov a teda sa môžu hier účastniť a idú do Arény Smrti, kde bojujú o svoj život a víťazom sa môže stať len jeden z nich. Celé toto šialenstvo sa vysiela online po celom Paneme a je povinné ho sledovať.
Ale ide tu hlavne o rozsievanie strachu medzi obyvateľov v krajoch a aby k vzburám už nikdy nedošlo, preto im siahajú na to najcennejšie čo majú, na deti a ich život.
Napísané skvelo, veľmi sa mi páčili rôzne časti v knihe a aj vsuvky s jedlými a liečivými rastlinami, život Katniss pred hrami, spomienky a aj pobyt v prírode za plotom. Páčila sa mi aj časť jej dospievania, keď ako veľmi mladá musela dospieť skôr a prišla o detstvo, aj keď, v krajoch sa na “detstvo moc nehrá… buď vás každý rok čaká veľká šanca, že skončíte v Hrách alebo ak máte toľko šťastia, že nie, tak po 18-stke idete pracovať a pracujete niekoľko hodín denne skoro každý deň.
Málokto má šancu a aj odvahu chodiť za plot tak ako Katniss a učiť sa aj iné veci, ako ich učia v školách a ani nás toho v realite v školách neučia moc veľa, čo by sme vedeli využiť aj v reálnom svete, mimo testov , čísiel, výpočtov a pravopisu s čítaním.
Nevieme moc veľa o pečení, varení, pestovaní a spracovaní plodín, ako prežiť v prírode, ako niečo ušiť, ako niekoho liečiť aj bez liekov… jasné, mnohí namietnu, že to nepotrebujeme. Áno máme všetko na pár metrov od domu, je to tak, všetko máme na dosah, v akej kvalite, to je už iná téma, ale ako potom zmysluplne využívame svoj (voľný) čas?
Super kniha.
Skvelá Nora Roberts.
Na začiatku ma prekvapilo pomalšie tempo, ktoré sa nieslo celou knihou, no keď som spomalila aj ja, knihu som si dokonale užila.
Žiadne zbytočné “krvavosti a bravúrne vyskladaný príbeh.
Postavy sa v knihe vyvíjajú spoločne s príbehom a potrebujú čas, tak ako príbeh samotný.
Veľmi som si obľúbila samozrejme Forda a Spocka a páčil sa mi aj Cillin otec a aj Cilla, jej guráž, šikovnosť a aj cesta k tomu, aby našla seba samú… a mnoho ďalších postáv.
Pospolitosť malého mestečka, kde sa však ale aj napriek láskavosti susedov, deje aj niečo iné.
Tajomstvá z minulosti a život, ktorý by rada Cilla žila konečne sama za seba, nie za svoju starú mamu a ani ako „bábika svojej matky.
Potrebovala sa nájsť a rovnako túžila nájsť a poznať odpovede na otázky, ktoré v sebe mala a postupne sa vynárali ďalšie.
Koniec vygradoval bravúrne a všetko do seba zapadlo.
Nádherné, poetické.
Užívala som si pomalé čítanie tohto príbehu s Annou a jej dobrodružstvá.
Miestami mi bolo clivo, miestami som v sebe cítila detstké huncútstvo a poddala sa úsklebkom pri čítaní a miestami som cítila takul ohromujúci lásku. K hrdinom, k príbehu, k láske samotnej aj k opisom čarovným a pritom obyčajným miest, ale vďaka tomu, že aj Anna vidí čaro vecí aj v obyčajným konvalinkách, bola to lahoda.
Mierne ma vydesila scéna s chloroformom, ale som rada, že to skončilo neúspešne a ja som si skutočne vydýchla.
Záverečná scéna v knižke bola naozaj krásna a čítala som si ju viac ráz.
Žiaľ nemastné - neslané.
Mala som nejaké očakávania skrz anotáciu, ale tých sa viem zrieknuť a kniha často aj tak prekvapí, alebo dostanem niečo iné a vlastne je to super. Toto však aj po dočítaní bol pre mňa román len na jedno prečítanie.
Začiatok knihy bol super, dokonca aj postupné spoznávanie postáv, dobrodružstvo fajn, no počas výpravy s klientami (4 muži - Leo, Walt, Brad a Terry) mi už trošku začalo vadiť rýchle preskakovanie v deji, resp. rýchlejšie putovanie v čase dopredu a ja osobne som sa tešila aj na tú dobrodružnú výpravu, akú mali zažiť klienti, hoc len pre zábavu.
Postupný vzťah našich hrdinov L + L bol pre mňa niekedy super a niekedy divný. Niekedy tam bolo cítiť všetko a v iných momentoch nič. Neviem.
Po incidente, kt. sa odohral na okraji kaňonu a stalo sa nešťastie, nastal šok.
Prišlo mi veľmi zvláštne chovanie postáv a akokeby niekto urobil “strih a začalo sa nanovo a s robotmi?! …doslova som mala pocit, že postavy sul zrazu v režime “pohodička poďme si zašpásovať a potom doriešime, čo sa tu vlastne do pekla stalo!
Tu prišiel zlom a čítanie ma fakt nebavilo a trocha som sa nútila do toho, aby som knihu do rúk vlastne vzala.
Nakoniec prišli však aj dobré scény a bolo to opäť aj napínavé, aj romantické, dobrodružné, ale popritom všetkom tam zostala akási pachuť, ktorá sa už do konca žiaľ nevytratila. Príbeh to nezachránilo a hoc sa mi koniec páčil, celé to na mňa pôsobilo najviac asi slovom CHAOS alebo NEPORIADOK.
Škoda.
Už je to druhá kniha od autoriek, kt. som čítala a rovnako sa zaradila len na pozíciu - stačilo raz a ide ďalej.
No, možno niekoho iného poteší a zamiluje si ju. Veď názorov je mnoho a tak je to super.
Bolo to super. Milo ma to prekvapilo. Krásny a aj dobrodružný, historický príbeh o láske, ceste domov, prežití. Láska je tu popísaná tak pekne, pocity hrdinov, ich vzájomná túžba, ale nielen tá fyzická, ale skutočne to bolo napísané pekne, s citom a o tom prepojení dvoch duší, bez rozdieľu na nejaké vymyslené postavenie v spoločnosti… Čítanie som si užila a samú ma prekvapilo, že som knihu dosť rýchlo prečítala. Bola to pohoda a nedalo sa mi odtrhnúť. Pokiaľ išlo o nejakú tú erotiku, nebolo jej tam mnobo, čo mi vyhovovalo, ale zároveň ak tam bola, dotvorilo to vzťah hrdinov medzi sebou a tak by to malo byť, také príbehy mám rada.
Milo ma táto kniha prekvapila. Skvelé, oddychové čítanie, ktoré mi nejeden raz zdvihlo kútiky úst.
Prvá kniha, v ktorej bol hlavný hrdina pretekár F1, ktorú som čítala. Už dávno som premýšľala, či vôbec na trhu niečo také je a našla som úplnou náhodou práve - Formulistu.
Pokiaľ ide o svet F1, musím povedať, že autorka si to naštudovala úplne skvele a aj pokiaľ nie ste fanúšikmi tohto športu, myslím, že vám budú v knihe veci dostatočne vysvetlené, aby ste sa nestrácali a zároveň, aby ste neboli prehltení informáciami.
Romantika, smiech, dokonca aj napätie. Hrdinka príbehu je krásna, vysoká, relatívne známa modelka, ktorá sa však vlastne živí tým, že robí súkromnú ochranku v utajení a buduje si povesť “Zlatokopky, kvôli ešte lepšiemu utajeniu.
V tomto príbehu bola celkom fajn aj zmienka ohľadom výšky, či už Anthonyho alebo Vanessy.
Pretekári celkovo, ale hlavne tí v F1 sú často menší, pretože je to pre nich výhoda, či už ide o priestor alebo váhu, ako je akýsi priemer medzi mužmi.
Celkovo sú však medzi nami aj muži, ktorí nemajú „nadpozemských 190 cm a týčia sa nad vysokými ženami.
A rovnako, sú medzi nami aj ženy, ktoré nemajú výšku „nežnej krásky do 170 cm a niekedy sa jednoducho stane, že sú partneri vo vzťahu s rovnakou výškou, alebo je dokonca o niekoľko cm vyššia práve žena.
Som rada, že aj toto bolo v tomto príbehu, hoc je to možno pre niekoho banalita, ale občas si vyššie ženy, či menší muži prejdú aj takými povrchovými hodnoteniami, aj keď vieme, že podľa výšky sa kvalita vzťahu hodnotiť nedá.
Tu na to na začiatku tak nejak hrdinovia poukázali, ale vlastne im to nevadilo, lebo ako je to s pravou láskou - srdcu nerozkážeš a to nerieši, či je vyšší muž alebo žena. Ide o úplne iné veci :)
Ja si rada knihu prečítam za nejaký čas aj znova, bola som maximálne spokojná a mám z nej stále takú fajn radosť.
Sama neviem ako začať.
Miestami som mala pocit, že to snáď bude najlepšia kniha zo séria a miestami ma začala veľmi nudiť a niektoré pasáže, hlavne zo súčasnosti mi prišli nedotiahnuté, zrýchlené alebo nejak neúplné
Minulá linka ma však veľmi bavila a bola super.
O Afrike som zatiaľ čítala veľmi málo a tak to bolo zaujímavé. Aj mi chýbalo, že ku koncu, keďže sa skoro 3/4 minulosti venovali Cecily, to bolo tak veľmi urýchlené a už sa ubralo z pozornosti príbehu Cecily a Billa.
Niekedy to bolo pre mňa ako za trest, vracať sa do prítomnosti, po dočítaní minulosti a aj naopak.
Bolo to v knihe vždy tak nejak seknuté, v tej najdôležitejšej časti, a mne sa potom veľmi ťažko začítavalo do akoby „nového príbehu.
Dokonca som si sama preskakovala strany a musela si nalistovať pokračovanie danej doby, aby som si tie časti ukončila v momente, kedy mi to prišlo vhodnejšie, a až potom som sa vrátila tam, kde by som pokračovať mala.
Záver knihy mi prišiel veľmi zrýchlený a z určitej časti aj akýsi neosobný a tak som sama zostala zaskočená a aj to, nakoniec, ubralo na mojom hodnotení.
Kniha však stojí za prečítanie a príbeh Elektry aj jej premena v ženu, ktorá je uvedomelá, sebavedomá, ale učí sa aj empatii a pokore bola dobrá.
Teším sa na pokračovanie a aj na to, čo odhalí Stratená sestra, siedma zo sestier Plejád.
Dostatočne prehľadná a vhodná aj pre začiatočníkov :)
Tak ako aj predošlá časť, pri ktorej som sa nasmiala, aj tu sa našli momenty humorné, ale v tejto časti aj smutnejšie. Klobúk dole pánom, že sa na toto spolu dali. Musel to byť skvelý zážitok a aj dobrodružstvo. Tiché momenty striedal smiech, prišla však aj bolesť, únava, vyčerpanie, nechuť. Pocity, ktoré by sa dali nazvať beznádejov, ale keď mnáte okolo seba dobrých ľudí, veci sa zvládajú vždy o niečo ľahšie.
Tiggy mi bola zatiaľ zo všetkých sestier asi najbližšia.
Každá predošlá kniha zo série však mala čo to do seba a baví ma aj postupnosť odhaľovania tajomstiev o Tatkovi Slanom a celkovo prepojenie príbehov každej sestry - predpokladám, do nejakého spoločného momentu a času, kedy sa veci ukážu a odhalia a sestry budú na nejaký čas opäť všetky spolu.
Koniec v tejto knihe by som si želala pokojne dlhší, natiahnutý o niekoľko desiatok strán. Je to zrejme preto, že mi boli postavy skutočne sympatické a celý príbeh ma bavil od začiatku do konca.
Séria ako celok je zatiaľ super a ja som zvedavá, čo odhalia príbehy posledných dvoch sestier a záverečný záverečný diel.
Bylinky, záhadná rodina. Pekný, jemne magický príbeh. Za prečítanie rozhodne stojí a v ten správny moment vám možno aj počaruje. :)
Dobrá detektívka.
Zaujímavý prípad, ktorý sa s nami ťahá od začiatku do konca. Sympatickí hrdinovia a členovia tímu, v ktorom je aj Nina.
Pre mňa bola kniha zaujímavá skutočne od prvých stránok a príbeh gradoval až do konca, kde je podľa mňa všetko vysvetlen dostatočne, alebo teda aspoň ja som to tak pochopila.
Páčilo sa mi spoločné spoznávanie sa kolegov a búranie ľadov, ktoré medzi sebou mali a tiež sa vysvetlili určité “krivdy z minulosti.
Pekne a postupne sa začínal medzi nimi budovať vzťah (medzi kolagami / priateľmi) a bolo to pre mňa uveriteľné.
Platí to rovnako aj pri zločincovi, ktorého sme z časti poznali od začiatku a pritom sme vlastne nevedeli, kto to v skutočnosti je. Chorá myseľ, ťažke detstvo, každopádne voľba, ako bude náš život pokračovať je vždy na nás.
Tu je tej VOĽBY jasný príklad, ktorý bije do očí, život aký si zvolila Nina vs. Zločinec / Šifra.
Každý z nich mal možnosť voľby a kniha až naozaj na hrane ukazuje, že jeden si vybral konať dobro a druhý zlo. Bez prikrášlení.
Napriek tomu, že mali obaja ťažkú minulosť.
Zaujímavá vsuvka ohľadom vyšetrovania a kliniky tzv. “dokonalých detí.
Bolo to napínavé, čítalo sa to dobre a moju pozornosť si kniha udržala od začiatku do konca.
Som povďačná, že napriek téme, ktorú v sebe nesie, autorka príbeh napísala s rešpektom a nepotrebovala písať nechutnosti do detailov a prehrabovať sa v zločinoch tak, že by mi bolo až zle. Téma to už sama o sebe je dosť náročná a naozaj nie je nutné lipnúť na nejakých popisných detailoch.
Dobrá detektívka sa dá napísať aj bez toho, aby boli miesta činu zbytočne krvavo opísané a autori popisovali len samé šialenosti zločincov až na dreň, a tak isto bez toho, aby nejaký vyšetrovateľ holdoval drogám, či alkoholu, prípadne sa utápal v sebaľútosti a zároveň s bystrým umom zrazu vyriešil sériu zločinov a najlepšie sám, bez pomoci Dá sa to a táto autorka je toho celkom fajn príkladom.
V knihe je cítiť, že je to príbeh z tejto doby, je to tu poprepájané skrz sociálne siete a modernosti dnešných časov, ale je to urobené ešte celkom fajn. Napriek tomu, že sú to komunikačné kanály, ktoré pouzmívajú obe strany, tak to nie je rušivé.
Nie všetko bolo pre mňa možno na 100% uveriteľné, ale aj tak som s príbehom spokojná. Skúsim neskôr aj ďalší diel, ale možno v CZ preklade.
Čítala som SK verziu a občas som bola troška zmätená a mala som pocit, že došlo k nejasnostiam v preklade. Potom som premýšľala, ako to asi bolo napísané v origináli. Pretože svalnatého a vysokého muža, by som ja osobe neopísala ako zavalitého.
A takéto nejasné synonýma ma občas troška odtiahli od príbehu, čo je škoda, no zároveň som si nebola istá, či niečo nechápem ja, ale čo je to tam napísané.
Ak vás každopádne láka napínavá a zaujímava detektívka, toto je dobrá voľba. Nie je to ani ako Nesbø, Kepler, Bjørk, ani ako Carter, ani ako Alridge, Hørst, či Dán. Je to niečo iné, ale možno si v tom predsa nájdete kúsky, ktoré vám pripomenú nejakého iného autora detektívok, ktorého knihy čítate radi a ktorý teraz práve novú knihu nemá, a vy neviete čo skúsiť čítať ďalej.
Prekvapivo príjemná a pekná časť, vzhľadom na nižšie hodnotenia. Pohybuje sa vždy pod alebo okolo 80 percent. No mne sa kniha páčila. Boli v nej veľmi pekné myšlienký krásne prostredie a aj Mina, aj Amélia boli veľké sympošky. Samozrejme aj Luke a ďalší :) . Na takú pohodovú chatu, akú mala Amélia by som moc rada išla a veľmi sa mi páčil aj jej prístup k ľuďom. Dobrý diel, fajn pohoda.
Tak v tomto dieli bola romantická linka aj iskrenie medzi hrdinami oveľa viac uveriteľné.
Bolo to milé a pohodové čítanie, staré-dobré Green Valley a tešilo ma, že v tejto časti bola aj Lena.
Jednotka je stále mojou srdcovkou :) , no aj táto časť bola fajn. Síce sa tu riešilo režírovanie a nácvik Betlehémskej hry, ale som rada, že sa to nejak do detailov nerozoberalo a malo to len taký fajn “malomestský nádych.
Som spokojná, knižka sa čítala sama.
Taká fajn oddychovka. V tomto prípade to však žiaľ skĺzlo do kategórie - Neurazí, nenadchne.
Kniha by si podľa mňa zaslúžila viac strán, viac príbehu Noaha, Elary a aj Annie ale ešte v tomto príbehu, nie v novej knihe, kde sa rieši ďalší vzťah.
Boli tu momenty, ktoré mi prišli krásne, romantické a potom také, že som vlastne premýšľala nad tým, kde sa vzala tá názojmná iskra a rovno zamilovanie sa? Prišlo mi to miestami veľmi rýchle, nedotiahnuté a to ma troška zamrzelo.
Nič to však nemení na tom, že mestečko Green Valley a aj celá táto postupná séria, ktorá vás do tohto mestečka vtiahne, či nejak inak dopraví je milá, oddychová a ja by som ta. Proste išla hneď a zaraz a neodišla by som.
Možno ani preto som nebola taká vždy na 100% naladená na vlnu Noaha a Elary? Neviem.
Ale určite si prečítam aj ďalšiu knihu, ešte ju doma nemám, ale rada si ju prečítam a snáď budú vydané aj ďalšie, ktoré v nemeckom jazyku už sú na svete :)