Timeshifter komentáře u knih
(SPOILER) Veľmi nezvyčajné priblíženie nemohúcnosti/obmedzenosti človeka ako jednotlivca a zároveň celého ľudstva. Tragédia kontrastu medzi našimi snami, a toho, že i napriek ich splneniu nakoniec nemusíme byť spokojní.
Príbeh je prepletený ťažko uchopiteľnými výjavmi a schopnosťami cudzej bytosti, v ktorej sa práve tá naša nemohúcnosť kontrastuje.
(SPOILER) Z tejto knižky som bol veľmi sklamaný, a vôbec na mňa nemala taký dopad, ako tu popisuje väčšina čitateľov. Najviac mi vadili 2 veci:
1. Spôsob, akým bol prezentovaný hlavný hrdina v kontraste s ostatnými "kolegami" bol veľmi jednoznačný. Všetko vedel, jediný bol rozvážny, jediný poznal jazyk, atd... a ak aj mal nejakú negatívnu vlastnosť, tak to vlastne bola cnosť, a len ostatní nedozreli na jeho úroveň. Bolo to takmer na úrovni holywoodskych akčných filmov. Keď som na to narazil na začiatku príbehu tak som si úprimne myslel, že je to začiatok nejakej komédie/vtípku. Pripadalo mi, že autor musel byť veľmi samoľúbí, ak toto fakt nemyslel ako nejakú formu sarkazmu.
2. (SPOILER ALERT) Nedokázal som sa vžiť do daného miesta, a spôsobu života. Ideálny svet si predstavujem trochu inak, než len užívanie si nerastného bohatstva seba-centrickou lenivosťou, pričom to alibisticky zabalím do pozlátka uchovania cenností pre budúce generácie (ktoré len tak náhodou sú zároveň luxusnými výdobytkami). A hlavný hrdina to zaklincoval nihilizmom, a to je vlastne cnosť, vďaka ktorej sa nakoniec stane najvyšším. To, že ostatní ľudia sa pachtia za takými malichernosťami, ako "rodina", "zodpovednosť", prípadne "všeobecne prospešná sebarealizácia", je prezentované ako ich slabosť. Fakt nechápem, čo tým chcel autor povedať. Pričom úplne v pohode by sa dala vytvoriť trochu iná, ale zároveň veľmi podobná predstava raja na zemi, ktorá by nestavala na dvoch najväčších problémoch ľudského úpadku (privlastnenie a drancovanie prírodných zdrojov, neochota aktívne sa realizovať v prospech ostatných).
Prehľad základov filozofie zabalený do deja, ktorý má previesť a udržať čitateľa (asi mierené na teenagerov) jednotlivými obdobiami filozofie. Zároveň sa pokúša prinútiť čitateľa sa zamyslieť spolu s hrdinami, nie len stroho prejsť cez encyklopedické vedomosti. Knižka a jej dej je koncipovaný veľmi neštandardne, a dosť som sa k nej staval skepticky prakticky počas celého čítania. Napriek tomu z toho dokáže autor vykúzliť trochu tajomnú, no zároveň príjemnú atmosféru, a po dočítaní mám pocit, že som sa niečo naučil, že som prešiel zaujímavým príbehom, a navyše mám nad čím premýšľať...
Knižka začína úchvatnou krutou atmosférou, ktorá sa, bohužiaľ, v neskorších častiach už nevracia, a čím ďalej, tým viac, mi pripomína len konštatovanie smutného osudu.
Text mi pripomína moje pokusy niečo zaujímavé napísať v detstve. Na mnoho miestach som z knižky vôbec nemal pocit, že by ju napísal skúsený spisovateľ.
Príbeh zaujímavý a niektoré situácie v ňom evokovali pocit nepríjemného/nelogického/tajomného - podobne ako v sne, keď si začnete uvedomovať, že niečo nesedí. Na druhú stranu, chýba mi nejaká myšlienka, ktorú chce autor týmto príbehom preniesť na čitateľa.
Viac hviezdičiek dávam len z dôvodu, že dané kopce poznám a kniha mi pomohla spomenúť si na zážitky, ktoré som tam zažil.
Myšlienky, ktoré kniha predsúva čitateľovi sú veľmi hodnotné, a pomohli mi uvedomiť si, že každý človek má iné potreby a inak nazerá na lásku a jej prejavy. Odporúčam prečítať komukoľvek, keďže sa netýka iba partnerských vzťahov, ale aj vzťahov v rodine (a prakticky kdekoľvek, kde sa vyskytuje "láska" v akejkoľvek forme).
Na druhú stranu, kniha je niekedy až moc "polopatistická" a opakuje sa. Jazyk, akým sa autor vyjadruje, mi úplne nesedí, no môže to byť spôsobené aj prekladom (čítal som slovenský preklad).