Torgal | Komentáře u knih | Databáze knih

Torgal Torgal komentáře u knih

Dvě věže Dvě věže J. R. R. Tolkien

Všetko čo som napísal k Spoločenstvu platí aj tu - veď sa jedná o jednu knihu rozdelenú do troch zväzkov. V strednej časti príbehu je tempo rozprávania dosť väčšie a pribudne aj akcie, čo si trochu odnesie atmosféra knihy, ktorá už nie je tak magická. Pribúda postáv, dej temnie a všetci sa pripravujú k poslednému zúfalému vzdoru proti temnote. 9+/10

03.03.2015 5 z 5


Oheň a krev Oheň a krev George R. R. Martin

Samého ma prekvapilo, aký som bol z návratu do Westerosu nadšený. Už roky som zúfalý z tempa akým Martin píše hlavnú sériu Pieseň ľadu a ohňa a tak som váhal s opätovným ponorením sa do jeho sveta, nechcel som jatriť staré rany. Vynikajúci Rod draka ma presvedčil, aby som mu dal opäť šancu a musím povedať, že moja frustrácia sa týmto len prehĺbila. Jednak som si pripomenul ako fantasticky a pútavo dokáže Martin písať a zároveň mám ďalšiu jeho knihu, pri ktorej musím čakať na pokračovanie! Oheň a krv však nie je klasický román a bola by chyba k nemu pristupovať s takýmito očakávaniami. Je to kronika rodu Targaryenov v Západozemí mapujúca obdobie nejakých stotridsať rokov od príchodu Aegona Dobyvateľa kým sa vlády neujal Aegon III. Dej je teda značne zhustený a postáv (a hlavne mien) je tu bambilión, z čoho som bol s blížiacim sa koncom čoraz viac vyčerpaný - jednoducho už som to všetko nedokázal držať v hlave. Šesťstopäťdesiat strán narvaných intrigami, tragédiami a ukrutnosťami je na takýto formát priveľa a je to jediný dôvod, prečo nakoniec nesiahnem po piatej hviezde. Veľmi ale oceňujem nápad poňať tieto letopisy štýlom kronikára vychádzajúceho z dobových, často neúplných alebo vzájomne si protirečiacich zdrojov. Tá nejednoznačnosť výkladu historických udalostí bola veľmi zaujímavá a osviežujúca. 8+/10

12.03.2024 4 z 5


Tahle kniha vám možná zachrání život Tahle kniha vám možná zachrání život Graham Lawton

O zdravej životospráve už toho boli napísané stohy kníh, pričom hromada z nich si vzájomne odporuje a zmätený čitateľ zaplavený protichodnými tvrdeniami má problém zorientovať sa v tom, čo je pravda a čo blud. Táto kniha sa marketingovo atraktívne tvári ako arbiter, ktorý na základe výsledkov vedeckých štúdii definitívne rozhodne. Tak jednoduché to ale nie je. Kto by čakal jasné odpovede bude sklamaný, lebo zhoda častokrát nepanuje ani v odbornej obci a pre mnoho tvrdení niet zatiaľ ešte dostatok dôkazov na ich vyvrátenie alebo potvrdenie. Väčšina “právd v knihe je tak veľmi nejasných a nejednoznačných. Osobne by mi tiež viac vyhovovalo, keby sa všetka vedecká omáčka z tejto knihy abstrahovala a to podstatné sa zhustilo na niekoľko strán naplnených overenými informáciami. Ostala by nám tak ale len malá brožúrka, ktorá by nám nepovedala nič, čo by sme už nevedeli, alebo aspoň netušili. Ako prvý kontakt so svetom zdravého životného štýlu to ale vôbec nie je zlé. 7+/10

18.02.2024 4 z 5


Pravda Pravda Terry Pratchett

Keď trpaslíci v Ankh-Morporku vynájdu ďalšiu prevratnú novinku - tlačiarenský lis - prvá denná tlač na seba nenechá dlho čakať. Nová hlavná postava Mikuláš zo Slova sa púšťa do boja za to, aby poctivá žurnalistika nepodľahla bulvárnym žvástom a aby lord Vetinari nepadol v sprisahaní, ktoré z neho malo spraviť zlodeja a vraha. Detektívna rovina príbehu tentokrát toľko netiahne, keďže čitateľ má hneď jasné v tom ako sa veci majú, i keď záverečné odhalenie toho kto v pozadí ťahal za nitky bolo zaujímavé. Mikuláš nie je príliš výrazný protagonista, no je obklopený indivíduami, ktoré to vynahradzujú. Fotograf Otto Schrecklich čo sa pri každom blesku z ikonografu zmení na hŕbu popola, Starý Smrďa Rum a jeho panoptikum spod mosta, ale aj záporáci Zichrhajc a pán Tulipán s neodbytnou potrebou šňupať akýkoľvek biely prášok boli zárukou keď už nie skvelej zábavy, tak aspoň neustáleho ľahkého úsmevu. Vyzdvihnúť ale musím stále aktuálne pravdy o mienkotvorej sile médii a pokušení zneužiť ju. Škoda, že tejto téme sa Pratchett venoval len okrajovo a akoby mimochodom. 7/10

PS: Silne vo mne zarezonovala aj táto mrazivo trefná pasáž: Tak například už věděl, že když se v politice použije fráze „přání a potřeby obyčejných lidí“, která je sama o sobě nevinná a v pořádku, znamená to, že jistá skupina lidí touží po tom, aby byl někdo zbičován.

16.02.2024 4 z 5


Kmotr Kmotr Mario Puzo

Možno za to mohli prehnané očakávania, možno znalosť príbehu z legendárneho filmového spracovania, no Krstný otec v mojich očiach nedostál povesti, ktorá ho obklopuje. Vždy som bol presvedčený, že kniha je lepšia než jej adaptácia. Nuž, tu to podľa mňa neplatí. Jednak Puzov sloh považujem prinajlepšom za priemerný, ale už tak nepríliš komplikovaný príbeh je tu riedený nepodstatnými odbočkami k Johnymu Fontaneovi a Sonnyho milenke. Keďže kniha nie je žiadna tlstá bichla, tak som bol z mrhania priestorom na takéto okrajové figúrky dosť nervózny. Hlavný príbeh pritom výborne funguje len do okamihu Michaelovho núteného odchodu z Ameriky. Potom je až príliš skratkovitý, kĺžuci po povrchu a pripomínajúci skôr kroniku ako román. Filmu sa podarilo orezať tieto bočné vetvy tak, aby vyniklo to podstatné - prerod Michaela na Dona. Veľa a často sa hovorí o Donovej genialite, no nič z toho čo vymyslel ma na zadok neposadilo. Dúfal som tiež, že sa dozviem niečo o tom ako získal taký veľký politický vplyv, no dočkal som sa len jediného vysvetlenia - bol geniálny a vedel to s ľuďmi. Hmm. O nejakom pohľade za oponu fungovania reálnej mafie v Amerike tu nemôže byť ani reči. Čakal som viac, omnoho viac a lepšie. 7-/10

03.02.2024 3 z 5


Pátý elefant Pátý elefant Terry Pratchett

V Überwalde sa chystá korunovácia trpasličieho kráľa a tak Patricij posiela na diplomatickú misiu svojho najlepšieho muža - Samuela Elánia - aby s ním vyjednal pre Ankh-Morpork dôležité obchodné dohody. Čo ale keď bol ukradnutý mazanec - posvätný trpasličí kameň - a korunovácia je v ohrození? Elánius sa zapletá do mocenskej hry v ktorej sa ukazuje, že za nitky ťahajú vlkodlačí príbuzní Angui. A v Ankh-Morporku sa medzitým pod nekompetentným velením Freda Tračníka rozpadá mestská hliadka.
Detektívne vyšetrovanie na Zeměploche ma vždy baví, to je istota ktorá nesklamala ani tentokrát. Überwald bol aj so všetkými jeho Igormi vyťažený omnoho lepšie ako minule a poriadne sme preskúmali aj trable trpaslíkov preferujúcich sukne. Pratchett ma síce asi už nikdy nedokáže strhnúť samotným príbehom, no jemný úsmev mi stále vie vyčariť spoľahlivo. Len som nepochopil prečo sa kniha volá Piaty elefant (teda okrem toho že je to srandovná narážka na Piaty element). 7+/10

28.09.2020 4 z 5


Carpe Jugulum Carpe Jugulum Terry Pratchett

V Lancre sa chystajú krstiny Magrátinej dcéry, pričom pozvánku dostali aj upíri zo susedného Überwaldu, no nie Bábi Zlopočasná. Je teda jasné, že problémy na seba nenechajú dlho čakať. Náplňou knihy je predovšetkým pokus upírskej rodinky o prevzatie kontroly nad kráľovstvom, v čom sa im snaží zabrániť trio čarodejok Stařenka, Magráta a Agnes, pričom Bábi má vlastný plán. Humor ťaží hlavne z upírskych klišé, ktoré systematicky búra - krvesaji si totiž trénovali odolnosť na cesnak, denné svetlo aj stratené ponožky (???). Najväčším zdrojom zábavy je ale ich sluha Igor, ktorý je stelesneným všetkého čo sa dá predstaviť pod servilným sluhom klasického monštra. I napriek tomu nemôžem povedať, že by ma kniha ako celkom bavila. Vtipné momenty sú príliš zriedené (pre mňa) celkom fádnym a nezaujímavým dejom, navyše Lancre ako také moc nemusím. Aj tá Bábi tu bola viac mŕtva ako živá. 6/10

23.09.2020 3 z 5


Otec prasátek Otec prasátek Terry Pratchett

Tak už došla rada aj na Santu. Pratchett sa do toho oprel zodpovedne a tak tu máme hneď viacero originálnych príbehových línií, ktorým dominuje snaha tzv. Auditorov o zlikvidovanie antropomorfnej personifikácie ktorá na Deň Prasačej hliadky nadeľuje deťom darčeky. Do toho sa Smrť ujíma tejto náhle uvoľnenej pozície, čo pochopiteľne nejde tak hladko ako by si predstavoval. Je tu toho ešte mnoho viac - námatkovo vypichnem boha kocoviny, vílu Fajnáladu, Krysí smrť a hovoriaci havran - povedal by som až priveľa. Vznikol tak celkom komplikovaný guláš, ktorý je ale vďaka pretlaku skvelých nápadov stále veľmi zábavný na čítanie. A ani veľmi nevadí, že hlavnou hrdinkou je (pre mňa) nevýrazná a nezaujímavá Smrťova vnučka Zuzana. 7+/10

08.06.2020


Húrinove deti Húrinove deti J. R. R. Tolkien

Oproti verzii príbehu uverejnenej v Nedokončených príbehoch je zmien a doplnkov žalostne málo. V podstate si vybavujem o čosi rozšírené Túrinove detstvo a mierne úpravy pobytu u trpaslíka Míma. Inak sú to len drobnosti, kvôli ktorým podľa mňa nebolo potrebné vydávať samostatnú knihu. Vráťme sa ale späť k náplni knihy. Tú tvorí Tolkienov najrozsiahlejší a najucelenejší príbeh zo starých čias, osudová tragédia priam antických rozmerov. Spracovaním je ale aj tak dosť skratkovitý a oproti klasickým románom ťažkopádne podaný s minimom dialógov. Odporúčam ho preto len Tolkienovým fanúšikom (medzi ktorých sa bezo zvyšku radím). 8/10

08.06.2020


Válka vlků Válka vlků Bernard Cornwell

Nehovorí sa mi to ľahko, ale táto séria sa vyčerpala. Autor to mohol dôstojne ukončiť na konci minulého dielu po tom, čo starý kmeť Uhtred konečne naplnil svoj osud a dobyl rodné sídlo Bebbanburg, no svojmu hrdinovi nedopraje odpočinok ani na sklonku jeho (krvavého) života. Tlačiť ho ešte teraz do ďalších historických súvislostí so zjednocovaním Anglicka už pôsobí veľmi strojene a zbytočne. Stále sa to pritom nečíta zle, no už len variuje niekoľkokrát zrecyklované. I napriek výhradám je ale aj tak jasné, že keď vyjde v preklade Meč králů zas budem hltať stránky a fandiť tomuto veteránovi, ktorý sa vždy nejak zapletie medzi hry mocných. 7-/10

08.06.2020 3 z 5


Dobrá znamení Dobrá znamení Terry Pratchett

Konečne sa to stalo - narodil sa antikrist a dni ľudstva sú zrátané. Zachrániť ho môžu len anjel a čert, ktorému sa na Zemi páči až príliš. Z blížiaceho sa armageddonu autori ťažia hromadu humoru, ktorý ale najlepšie funguje v izolovaných scénach. Keď sa človek pozrie na knihu ako na celok, tak je až príliš rozháraná a nekonzistentná a v konečnom dôsledku aj trochu nedotiahnutá. Do tejto torty toho totiž mačička (Pratchett) a psík (Gaiman) nahádzali až priveľa. 7-/10

14.12.2018 3 z 5


Parfum: Príbeh vraha Parfum: Príbeh vraha Patrick Süskind

V páchnucom Pariži sa v tých najhorších podmienkach zrodil geniálny parfumár s dokonalým čuchom, ktorý je inak bezcitné monštrum a pre svoj cieľ – stvoriť dokonalú vôňu – sa nezastaví pred ničím. Tento príbeh je v podstate rozprávka, hoci dosť zvrátená. Inak sa schopnosti hlavnej postavy a niektoré dejové zákruty interpretovať nedajú – rozhodne to ale nemyslím ako kritiku! Vďaka tomu si autor mohol dovoliť omnoho viac a využil to naplno. Výborná, znepokojivá atmosféra a skvelé, živé opisy podtrhujú výborný dojem. Výnimočná kniha, na ktorá utkvie v pamäti aj dlho po dočítaní. 9/10

26.07.2018 5 z 5


Mort Mort Terry Pratchett

Doteraz jasne najlepší Pratchett. Smrť si berie učňa a následne hľadá uplatnenie v gastronómii, zatiaľ čo neborák Mort sa vzpiera osudu a spôsobí tým roztrhnutie reality. Námet je jednoducho parádny a je výborne pretavený do originálneho príbehu, ktorému nechýbajú ani nečakané kľučky a prekvapenia. Humor je všadeprítomný, ale nepôsobí sileným dojmom. Špeciálne musím vyzdvihnúť Kantůrkov preklad, ktorý je jednoducho FANTASTICKÝ a kniha má aj vďaka nemu neuveriteľnú šťavu. Plné hodnotenie nedávam len kvôli záveru, ktorý sa mi náladou nehodil k zvyšku knihy. 8+/10

02.02.2018 4 z 5


Plamenonosič Plamenonosič Bernard Cornwell

Uhtred is coming home. V podstate celá kniha sa točí o plánovaní a realizácii dobíjania nedobytnej pevnosti Bebbanburgu. V prvej tretine som sa chytal trochu slabšie (už som zabudol nejaké súvislosti z minulých kníh) a tiež som mal neodbytný dojem, že toto je len povinná jazda, aby hlavný hrdina konečne naplnil svoje celoživotné snaženie a autor to mal z krku. Tiež mám pocit, že ma táto séria už nedokáže prekvapiť – Uhtred je stále geniálny stratég a kniha sa končí veľkou bojovou scénou (ktorá nesklamala ani tentokrát). 7+/10 PS: Z doslovu to vyzerá tak, že ešte s Uhtredom nekončíme, čo ma trochu prekvapilo – veď už teraz je na pomery svojej doby Matuzalem (a ešte k tomu aký čiperný).

11.10.2017 4 z 5


Temná věž Temná věž Stephen King

Prišli sme na koniec, ka-tet je v troskách, ale kruh sa točí ďalej. Temná veža je jeden z tých príbehov, v ktorých je cesta viac ako jej cieľ. A tak ako je knižná Temná veža stredobodom všetkých vesmírov, táto séria je centrom celej autorovej (mimoriadne bohatej) bibliografie. Nájdu sa v nej veci, čo boli navyše (všetko súvisiace s Mordredom) a aj veci, ktoré sa naplno nezužitkovali (Dandelo), ale spôsob akým kombinuje realitu a fikciu je aj napriek tomu fascinujúci. Výnimočné dielo, ktoré sa nie vždy čítalo ľahko, ale dojem zanechalo výraznejší ako väčšina "stráviteľnejších" kníh. Vďaka, sai. 8/10

20.07.2017 4 z 5


Válečníci bouře Válečníci bouře Bernard Cornwell

Uhtredovi pribudlo ďalších pár rôčkov, z jeho sily a vojenského génia ale zdá sa nič neubudlo. A že sa v tejto knihe činil! Aj na menšom priestore sa odohrá toľko bojov, taktických manévrov a zúčtovaní sa z dávnymi protivníkmi, že sa jednoducho nedá dať niečo iné ako maximálna známka. Našlapaná jazda od začiatku do konca, v podstate bez slabších miest a s finále, ktoré nie je len klasickou rubačkou. Už sa neviem dočkať vyvrcholenia série, lebo Uhtred sa konečne vracia domov. 9/10

28.02.2017 5 z 5


Americkí bohovia Americkí bohovia Neil Gaiman

Táto legenda teda očakávania nenaplnila. Námet o bohov živoriacich medzi nami sa dal zužitkovať podstatne zaujímavejším spôsobom než len neustálym presúvaním z miesta na miesto. Hlavná dejová linka je potom strašne nezaujímavá a grády dostane až v poslednej štvrtine. Dej našťastie spestrujú početné historky a príbehy, ktoré síce nijak nesúvisia s príbehom, ale vďaka umnému Gaimanovmu slovotepectvu sa výborne čítajú. Stále ale prevažuje prehnane popisná hlušina, ktorá síce buduje atmosféru, ale tá nie je samospasiteľná. Chvalabohu na konci väčšina vecí zapadne na svoje miesto a konečné rozuzlenie nakopne celkový dojem z knihy vyššie. 6-/10 PS: Idea, že "modernými bohmi" sú televízia, internet, železnica alebo dokonca diaľnica je smiešna, obzvlášť keď chýba boh, ku ktorému sa klania celý svet - peniaze.

22.07.2016 3 z 5


Prach snů Prach snů Steven Erikson (p)

Na Lederskom kontinente sa schyľuje k finálnej konfrontácii série a jednotlivý hráči sa presúvajú (pochopiteľne) na východ, kde sa má rozhodnúť o osude sveta. Kto alebo čo je ich arcinepriateľom ale stále ostáva zahalené rúškom tajomstva (i keď z jedného dialógu vyplýva, že by ním mohla byť „spravodlivosť“, nech už je tým myslené čokoľvek).

Priznanou slabinou knihy je rozdelenie zakončenia ságy na dva zväzky, pričom v Prachu snov sa toho okrem putovania jednotlivcov i armád o mnoho viac neudeje. Pravda, u Barghastov sa odohrajú zaujímavé (a riadne drsné) veci a v závere nie sme ukrátený ani o tradičné epické vyvrcholenie. To tentokrát pôsobí ako by bolo šité horúcou ihlou – bez adekvátnej dejovej výstavby a budiace dojem náhodného stretnutia, len aby bol na konci knihy poriadny showdown. Nechýbajú ani nezáživné a zmätené dejové línie, u ktorých má človek pochybnosti o ich význame a potrebnosti pre dej (had, Třasi, Taxilanov trip).

Štýl knihy je riadne rozháraný. V jednej chvíli balansuje na hrane frašky a paródie (všetko na Teholovom dvore), inokedy je zas pochmúrne tragický (Barghasti) alebo "eriksonovsky" militaristický. Skoro neustále je popritom ale zádumčivo filozofický, i keď znesiteľnejším spôsobom ako v Dani pro ohaře.

Prehľadnosti a tempu knihy neprospieva ani množstvo zapojených postáv, ale to je v prípade Eriksona už v podstate trademark. Negatívne vnímam aj to, že veľa z nich sa chová v rozpore s obrazom, aký som si o nich v minulých knihách vytvoril (napr. Pores, Banaschar, Blistig). Nechýba ani tradičné vŕšenie nových motívov, hoci s blížiacim sa záverom série by som čakal skôr opak.

Podčiarknuté, sčítané – Priemerný príspevok do série nesúci so sebou všetky klady a zápory svojich predchodcov, ktorý trpí predovšetkým na celkovú neuzavrenosť a prekomplikovanosť. 6+/10

18.02.2016 3 z 5


Vichr smrti Vichr smrti Steven Erikson (p)

V Lederskej ríši sa zbiehajú príbehové línie Polnočných vĺn a Lovcov kostí a je z toho doteraz s prehľadom najslabší príspevok do série (ale možno je to spôsobené aj mojou únavou zo sveta Malazu, z ktorého som skoro nevyšiel už vyše pol roka).

Knihu by so rozdelil do dvoch častí. V prvej, ktorá má približne sedemsto strán sa jednotlivé postavy pomaly dostávajú do východiskových pozícii pre druhú časť, kde sa medzi nimi na zvyšných stranách strhne riadna mela. Keďže tu ale figurujú takmer všetky postavy predchádzajúcich dvoch kníh spolu s nošou nových postáv (len zoznam vojakov malazskej armády je na dve a pol strany!), tak sa za tú prvú trištvrtinu knihy toho veľa zaujímavého nestihne. Ak teda za zaujímavé nepokladáte všadeprítomné zamyslenia postáv nad svetom alebo bezvýznamné epizódy z vojenského života (a neustále vrhanie práskaviek a svietiviek).

Navyše keďže Erikson aj naďalej pridáva ďalšie vrstvy zápletky, ja už s ním jednoducho nestíham držať krok a súvislosti sa mi strácajú v hmlách. V závere sa síce všetky linky epicky pretnú, no chovanie mnohých postáv mi nedávalo zmysel (Silchasova skupina po prejdení portálom, Bloud), očakávané strety skončili neuspokojím antiklimaxom (dračie sestry, Rhulad, Silchas v Lederas, záver Icariovej linky) a prítomnosť Oulanskej (a čiastočne aj Třasskej) línie knihy sa ukázala byť absolútne zbytočnou. A to ani nehovorím o Eriksonovom trademarku vyhrávania bitiek pomocou nečakaného supersilného magického zásahu, popr. náhleho objavenia sa pomoci „z ničoho“.

TL;DR verzia: Prvú trištvrtinu knihy som sa nudil/nechytal a nad záverom som krútil hlavou. Nechápem nadšené komentáre naokolo, ja som nič zo spomínaných kladov nezaznamenal. 6-/10

PS: Som zvedavý, ako sa vysvetlí prečo vlastne Tavore do Lederu išla, lebo za celú knihu mi autor neposkytol jediný seriózny dôvod, prečo by tam pre ňu malo ísť umierať desať tisíc vojakov, ktorí k nej ani nevzhliadajú.

14.11.2015 3 z 5


Dóm řetězů Dóm řetězů Steven Erikson (p)

Pred rokmi, keď som Malazskú knihu padlých čítal prvý krát, bola štvrtá kniha mojou konečnou stanicou. Nedostal som sa ani cez prvých sto strán, lebo ďalšia náhla zmena prostredia a nástup nových hrdinov – nadutých indiánov na ceste za vraždením detí - ma definitívne odradila.

Teraz, keď už som vedel do čoho idem, som si práve prvú štvrtinu knihy užil najviac. Karsova sebavedomá výprava do nížin a následná tvrdá facka od civilizácie má spád a je to veľká pocta Conanovi.

Po skončení Karsovej retrospektívy ale moje nadšenie veľmi rýchlo opadlo. Hlavnou témou zvyšku knihy je očakávaný stret medzi Tavore a ša‘ïk, pričom veľa priestoru dostane aj množstvo ďalších vedľajších línii. Postáv je jednoducho priveľa a niektoré z nich dej len zbytočne spomaľujú. Navyše je toto už tretia kniha za sebou, v ktorej sa významná časť knihy odohráva na pochode armády, ale počas ktorého sa nič zaujímavé nedeje a tak musí prísť aj na zbytočné ozvláštnenia typu aréna škorpiónov.

Pri čítaní som si ale uvedomil môj hlavný problém s Eriksonovým štýlom písania, ktorý už asi nezmizne. Je ním to, že autor čitateľa neustále bombarduje novými informáciami o svojom svete. Očakával som, že po troch knihách už budú karty rozdané a ďalšie premenné do rovnice budú pridávané len pomaly a po kúskoch. Chyba lávky. Erikson chŕli nové fakty o svojom svete v každej kapitole a ja už tieto informácie nestíham spracovávať. Fakticky mi bráni vytvoriť si nejakú predstavu o svete Malazu, lebo sústavne dopĺňa ďalšie vrstvy a, čo je horšie, výnimky z pravidiel fungovania svojho sveta (napríklad mágia funguje na sto spôsobov). Sedí mi na toto jedna veta, ktorú som niekedy v súvislosti s Eriksonom čítal – mať priveľa pravidiel je rovnako zlé ako nemať pravidlá žiadne - v oboch prípadoch sa môže stať čokoľvek čo autora momentálne napadne bez ohľadu na to, ako je jeho svet postavený. A Erikson očividne nevydrží ani dvadsať strán bez toho, aby neprišiel s niečím novým, ako by nedokázal napísať zaujímavý príbeh len z tým hutným základom, čo si už stihol vytvoriť.

Napísané je to samozrejme čtivo a človek sa aj pobaví, ale k postavám si stále nedokážem vytvoriť vzťah (snáď z výnimkou Šumařa), na druhú stranu tentokrát chýba bombastické finále. Rozuzlenie je také obyčajné, množstvo príbehových línii nie je uzavretých a niektoré z nich dokonca ani nestihnú odhaliť svoj význam (hlavne Kvítkova). U mňa teda prevláda sklamanie a do ďalšej knihy sa púšťam hlavne zo zvedavosti, kam sa to všetko ešte zvrhne a nie z fanúšikovského zápalu. 6/10

09.08.2015 3 z 5