Venezia komentáře u knih
Sedliačka, slúžka, vojakova žena, vdova, milenka cára, matka 12 detí, manželka cára, cárovná - to je v kocke kariéra Marty Skawronskej. Dobrý historický román aj napriek početným posteľovým scénam.
Súhlasím s elisabeth, pekné čítanie. Prvých desať strán som sa zasa strácala ja, ale vydržala som a urobila som dobre. Hlavné postavy sú Tereza, pochádzajúca z moravskej šľachtickej rodiny a poturčenec Kerim. Obaja zažijú veľa dobrodružstiev a musia prekonať veľa prekážok, ale nakoniec všetko dobre dopadne. Keby tak bolo viac historických románov odohrávajúcich sa na Slovensku!
Od čítania knihy ma najprv odradili malé písmenká a matrioška na obálke. Viete si predstaviť na obálke knihy o Einsteinovi napr. plyšového medveďa alebo luskáčika? Ja nie.
Každopádne ma kniha pozitívne prekvapila. Niekedy som síce mala pocit, že čítam červenú knižnicu (vzťah Sofie s manželom), inokedy som bola v napätí, ako to všetko dopadne (zachraňovanie sestry), a ešte som sa dozvedela rôzne informácie o rôznych osobnostiach a mestách, ktoré Sofia navštívila. Aj keď bolo v románe veľa detailov, niekto by povedal, že zbytočne, vôbec mi to nevadilo a tých 500 strán sa mi zdalo aj málo.
Mám rada knihy o knihách, tak som nemohla obísť ani túto. Moje počiatočné nadšenie dostalo ranu už dosť rýchlo, v knihe sú chyby, overiť tieto informácie stačí totiž aj na wikipedii, napr. z obdobia života Františka I. urobila autorka obdobie jeho vlády, Henricha II. zamenila za Henricha I. a z Aurory von Königsmarck sa stala milenka Moritza de Saxe (bola jeho matka). Nie som historička ani odborníčka na literatúru, takže očakávam, že sa v knihách dozviem pravdivé fakty, a takto sa moja dôvera o iné informácie v knihe naštrbila. A že ich je. Autorka rozoberá v prológu a 16 kapitolách rôzne typy partnerskych lások vo vybraných francúzskych románoch, niekedy dosť podrobne spomenie obsah, či ľúbostné vzťahy autorov.
Z obsahu: Ábelard a Heloisa; Marie de France; Kňažná de Clèves; Molière a Racine; Prévost, Crébillon ml., Rousseau, Laclos; Julie de Lespinasse; Elisabeth Le Bas a Madame Roland; Constant, Stendhal, Balzac; George Sand a Alfred de Musset; Pani Bovaryová; Cyrano z Bergeracu; Verlaine, Rimbaud, Wilde a Gide; Proust; Colette, Gertrude Stein, Violette Leduc; Simone de Beauvoir a Jean-Paul Sartre; Marguerite Duras; Láska v 21. storočí.
Zhrnutie: ideálna Francúzka je pekná a duchaplná; a manželská nevera je v pohode.
Ešte tipy: o Julie de Lespinasse je román Parížske salóny od Benedeka, o George Sand je komédia Impromptu z roku 1991, o Colette sú tiež filmy.
Ja taká nadšená z názorov pána Čapka nie som. Škola bez zošitov, domácich úloh, testov, maturity, známky len od 1 do 3? To sme zažili za lockdownu a vieme, ako to (negatívne) dopadlo. A že sa žiaci všetko zo všetkých predmetov naučia na hodinách, je poriadna utópia. Uznávam, že učivo je hlavne na základných školách predimenzované a učitelia nie sú ani dokonalí, ani zábavní do popukania a tiež robia chyby.
Autor si aj odporuje, napr. dal domácu úlohu, inak by svoju super aktivitu o Troch mušketieroch nemohol realizovať. Str. 140.
Prekáža mi tiež, že svoje teórie vnucuje všetkým predmetom a na každej hodine. Odporúčam autorovi vyštudovať a vyučovať napr. predmety ako český jazyk a matematika a potom vykázať výsledky svojej učiteľskej práce. Ako sám autor napísal, je flegmatik, a očividne sa to odrazilo aj v jeho učiteľovaní. O zodpovednosti pomlčím, svedčí o tom aj jeho rodinný život, str. 154.
Aby som len nekydala, ako pán Čapek, bolo by fajn, keby sa deti do školy tešili (nielen na kamošov/kamošky) a CHCELI sa niečo naučiť, a aj na stredných a vysokých školách, ktoré ich pripravujú na budúce povolanie. Len si neviem predstaviť, ako by žiaci zvládli sedem hodín denne, päť dní v týždni hodiny plné aktivít a premýšľania. Veď aj žiak je len človek a chce si niekedy v škole odpočinúť .
Druhý diel som čítala takmer po ôsmych mesiacoch a zistila som, že si veľa postáv a zápletky nepamätám. Prvý diel ma bavil, druhý už tak nie, možno to bolo tým časovým odstupom. Dej bol predvídateľný a román je vlastne historická romanca s happyendom ako vyšitým.
PS1: Začala som pozerať seriál, ale bol akysi iný, ako kniha, tak som to vzdala.
PS2: Pri čítaní som si spomenula na taliansku Elisu z Rivombrosy.
Zhrnutie: príroda, sauna, bicykel, studená voda, zdravá strava, minimalizmus - a máte po depresii, teda aspoň autorka ju má menšiu. Zabudla ale na kapitolu "Šťastne som sa vydala, mám dieťa a nemám už čas behať po baroch". Ďalšia Američanka (tentoraz z Kanady), ktorá našla šťastie v Európe.
Na spestrenie si prečítajte výroky Kimiho Räikkönena. To je typický šťastný Fín.
Vskutku milá a vtipná road kniha o Paríži, človek odpustí i tých pár chybných informácií (napr. Ľudovít XVI. určite nebol synom Ľudovíta XV.) Okrem početných českých stôp oceňujem aj dve slovenské: multiotecka Šteánika (nie, nepomýlila som sa) a Dubčeka. Potešili by ma takéto knihy aj o iných mestách.
Ach joj. Kniha ma odradila hneď na začiatku. Autor nazýva Sovietsky zväz Rusko a tesne po 2. SV majú mať doma kdesi na vidieku whiskey, ktorú použijú ako dezinfekciu na rany. To naozaj??!!
Polovica strán by stačila. Po stej strane ma to už nudilo a úplne mi ušlo, kto je autorom knihy.
Btw, pieseň od Barbary - Göttingen - je veľmi pekná.
Skutočne milé a humorné príbehy so strýčkom Janom v hlavnej úlohe počas jedného roka. Kniha vhodná na čítanie na Vianoce či v lete k vode. Až je človeku ľúto za "starými dobrými časmi".
20 rozhovorov o jazykoch a životoch starých Prešporákov. Zaujímavé a inšpirujúce.
Predovšetkým je čudné, že si mnohí ľudia vystačili len s nemčinou a maďarčinou a nikto to neriešil, až po Benešových dekrétoch.
Tiež je otázka, na akej úrovni ľudia ovládali tie dva či tri jazyky.
Rozhovory bolo väčšinou s ľuďmi, ktorí pochádzali z rodín, kde kládli dôraz na vzdelanie a mnohí brali ešte súkromné hodiny angličtiny či francúzštiny (ich učiteľky mali tieto jazyky materinské).
Ešte je treba povedať, že bratislavská nemčina je iná ako spisovná nemčina.
Život niektorých ľudí by bol aj dobrý námet nielen na film, ale aj na seriál.
Zvláštna kniha. Ani si nie som istá, či je vhodná pre deti. Pripomenula mi knihu Veľký zošit.
Hviezdička za ilustrácie.
Podľa obsahu by to mala byť kniha o knihách Starovekého Grécka a Ríma, ale je to jedna dlhá esej o knihách krížom-krážom dejinami, popretkávaná spomienkami autorky na knihy a knižnice, citáciami a obsahmi rôznych kníh či filmov o knihách, a osobami/osobnosťami, ktoré sa o knihu čo len obtreli.
Milé prekvapenie. Novela má 9 kapitol, prvá mi prišla trochu dlhá, takže sa netreba nechať odradiť. Hoci bola pointa jasná, napriek tomu som bola zvedavá na koniec, a vlastne na celý príbeh. Časť príbehu sa odohráva za druhej svetovej vojny a je tak priestor pre charaktery postáv. Nechýba troška politiky, filozofie, humoru ani slivovice. A muž, ktorý sadil knihy je veľký sympaťák, taká žiarivá hviezda na Kysuciach.
Kniha sa číta dobre, prelínajú sa babkine spomienky na jej detstvo počas druhej svetovej vojny a život deväťročného chlapca v súčasnosti. Len si nie som istá, pre ktorú vekovú kategóriu je kniha určená.
Mne sa kniha páčila. Obsahuje 32 portrétov o princeznách (a iných šľachtičnách), prevažne z 20. storočia, pár ich je z 19. storočia. O každej je 8-12 strán, takže text neunavuje a môžete sa pokochať fotkami alebo obrazmi princezien v krásnych šatách. Hneď prvý text je o Pole Negri (vlastným menom Apolónii Chalupcovej), ktorej otec bol z Nesluše na Kysuciach.
Milá road movie pre tínedžerky. Áno, kniha je plná klišé, ale pre tieto klišé fanúšikovia Francúzska Francúzsko milujú. V knihe nechýbajú typický francúzsky zámok, kemp, prezident (pardon, prvý pán) s tajnou milenkou a dcérou, aj jedlo, tentoraz jaternice. Aj trailer k filmu vyzerá dobre. Len neviem, či by naozaj slečny vydržali bicyklovať tak ďaleko, keď dovtedy športu moc nedali.
Uletené krátke príbehy/rozprávky a úžasné ilustrácie.