whack komentáře u knih

V tejto knihe sa o hlbokej / hlbinnej ekológii nič nedozviete. Binka sa vôbec nesnaží prezentovať informácie nestranne, ekológiu a environmentalizmus považuje očividne za výlučne sociálnu záležitosť, absolútne nevidí za antropocentrickú bariéru, a kritické výroky na deštruktívne aktivity druhu Homo sapiens považuje za mizantropiu. Toto je čistá demagógia. Ak niekoho skutočne zaujíma hlboká / hlbinná ekológia, odporúčam napríklad tieto knihy: Hlboká ekológia (Bill Devall), Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne Næss), Spoveď ekobojovníka (Dave Foreman). Pozdravuje "osamělý střelec", Earth first!

2 05.09.2023

Publikácia o pravicovom, ľavicovom a náboženskom extrémizme. Na Slovensku takýchto veľa nevyšlo. Za prečítanie rozhodne stojí, ale nerozoberá rôzne smery príliš do hĺbky, a niektoré organizácie, ktoré popisuje ako aktívne, už ani neexistovali v dobe vydania knihy (2020), ale to tak nevadí, je to aspoň také retrospektívne. Čo sa mne osobne nepozdávalo na formulácii textu, zhrniem ako príklad v krátkom kritickom okienku podkapitoly Ekologický extrémizmus:

"Medzi ľavicovo extrémistické skupiny možno zaradiť hnutie graffity." Ďalej sa môžeme dočítať, že punková subkultúra sa zaraďuje do ultraľavice a hlbinná ekológia do radikálnej ľavice (WTF?!). Škatuľky v tejto publikácii sú miestami ohromné, a napriek tomu, že v ďalších kapitolách býva upresnené, že tomu nie je celkom až tak, neusporiadanosť týchto informácií vyznieva miestami zmätočne: "Na slovenskej scéne pôsobí viacero ekologických hnutí (...) Ako najznámejšie môžeme uviesť Deti Zeme, Slobodu zvierat, Spoločnosť priateľov zeme, Ži a nechaj žiť. Vo formách prejavu a v prostriedkoch, ktoré si volia pre presadzovanie svojich záujmov, je možné identifikovať prvky radikalizmu až extrémizmu. (...) Ekologický extrémizmus sa obvykle radí k ľavicovému extrémizmu. Je charakteristický antihumánnym, anticivilizačným postojom. Hlási myšlienku, že všetka ľudská činnosť je negatívna, zatiaľ čo ostatná príroda je dobrá." To ako keby vyznievalo, že menované skupiny sú radikálne, extrémistické alebo antihumánne (a dokonca ľavicové).

Jediná skutočne radikálna organizácia pôsobiaca na Slovensku je Animal Liberation Front (ALF), a tá je stručne spomenutá na šiestich riadkoch, pričom je spomenutá len jej košická a martinská bunka, napriek tomu, že bratislavská bunka dokonca publikovala časopis, v ktorom informovala o akciách ALF na celom Slovensku. Vôbec nie je spomenutá slovenská pobočka medzinárodných Earth First!, ktorá na Slovensku tiež fungovala, hoci asi nevykonala žiadnu závažnú ekotáž, tiež publikovala svoj časopis. Nie sú vôbec spomenuté skupiny 269 Life Bratislava, Direct Action Everywhere Slovensko, Anonymous for the Voiceless SK, Extinction Rebellion Slovakia, Bod obratu, atď., ktoré síce tiež nie sú extrémistické, ale keď je v knihe o extrémizme Sloboda zvierat, tak už môže byť hocičo (a to beriem na vedomie fakt, že Sloboda zvierat mala zozačiatku búrlivejšie kampane).

Earth Liberation Front (ELF) hoci na Slovensku nepôsobila, je tu označená za militantnú organizáciu, bez ohľadu na fakt, že v jej vlastných stanovách je zásadné, že aktivity ELF musia byť nenásilné a naplánované tak, aby pri nich nebolo ublížené ničomu živému. Je to takouto rétorikou všetko napísané tendenčne? To je otázka.

Tiež mi vadí, keď niekto píše "Zem" s malým "z", je to neúcta k Zemi. Zem predovšetkým!

2 07.08.2023

V tomto zborníku nájdeme vyjadrenia desiatich ľudí k téme "klimatická zmena". Sú nimi: Barbora Urbanová (Klimatická koalice), Anna Neumannová (Greenpeace), Milan Smrž (Eurosolar), Martin Mikeska (Hnutí Duha), politici zo Strany zelených, ČSSD a KSČM, Martin Kloz (Výbor pro udržitelnou energetiku), Alice Dvorská (Centrum výzkumu globální změny AV ČR).

Vydanie tohto zborníku financovala Nadácia Rosy Luxemburgovej, čo načrtáva jeho politické smerovanie. Ľavicové smery ekologickej filozofie sú mi sympatické kvôli tomu, že väčšina z nich vecne kritizuje neudržateľný systém globálnej ekonomiky, no väčšina z nich bohužiaľ zásadne vedome prehliada alebo zľahčuje problematiku preľudnenia, a čo je ešte horšie, zároveň väčšinou býva nechutne antropocentrická - Homo sapiens a jeho prospech majú v rámci boja za Zem oveľa vyššiu prioritu než potreby samotnej Zeme, ktoré sú zatlačované až niekde na posledné miesta. Výnimkou je Josef Šmajs, ktorý v tejto knihe predstaví filozofický koncept Ústavy Zeme, pričom musím povedať, že s týmto konceptom sa stotožňujem, a odporúčam Šmajsovu rovnomennú knihu (Ústava Země).

2 29.07.2023

Táto publikácia sa organizácii "Re-set: platforma pro sociálně-ekologickou transformaci" podarila. Hovorí priamo: "Firmy jako EPH (Energetický a průmyslový holding) musí padnout!" pričom stručne popisuje aj dvanásť konkrétnych bodov ako k tomu cieľu dospieť. Otázne je, či padne na úrodnú pôdu.

2 29.07.2023

"Cestou je podporovat takové ekonomické aktivity, kterým nejde jen o maximalizaci zisku, ale i o společenský prospěch. Jinými slovy o lidi a přírodu." Mne z takýchto vyjadrení vyplýva, ako keby hovorili, že sa máme starať o prírodu pre svoj vlastný prospech a nie pre ňu samotnú. Sú to nešťastné formulácie. V skratke, je to antropocentrická intersekcionálna feministická brožúrka so základnými informáciami o výrobe a transporte jedla a tiež o jeho plytvaní.

2 29.07.2023

Stručné vysvetlenie toho, čo je to skleníkový efekt a aké dopady má antropogénna klimatická kríza na životné prostredie. Úplne na záver je ešte stručnejšie napísaných zopár bodov, ako by sme mohli prispieť my sami k spomaleniu klimatickej zmeny: šetriť energiami zhasínaním svetla, sadením stromov a menej chodiť na aute. Ako úplný základ pre mladých vo veku cca 15 rokov sa to dá a podľa tohto vekového kritéria aj hodnotím.

2 04.06.2023

Knižná brožúra vhodná najmä pre ľudí stredoškolského veku. Zahŕňa základné informácie o väčšine kľúčových environmentálnych problematikách a ich možných riešeniach. Spomína globálne otepľovanie, antropogénnu klimatickú zmenu, plastové znečistenie, vymieranie druhov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovanie, rewilding, vegánstvo, Green New Deal, Extinction Rebellion, Gretu Thunbergovú... Tematika preľudnenia absentuje.

Brožúra je písaná v duchu intersekcionality; Napríklad, podľa autorky nie je požadovanie zákazov a ekologických daní správna cesta, a argumentuje to tým, že „dôsledkom vyššieho zdanenia lietania by sa mohlo stať, že chudobnejší cestujúci by si ho nemohli dovoliť“. Tuším, že by sme mali dať tie lietadlá vlastne zadarmo, veď ani teraz na ne nemá každý. Asi nepochopím zmýšľanie tohto prúdu humanistov, ale určite chápem, že si treba určiť priority a rozhodnúť sa, či to, čo robíme, robíme pre Zem, alebo len pre druh Homo sapiens. Lebo ak pre Zem, museli by sme takúto dopravu (a ďalšie veci) radikálne obmedziť. Zem predovšetkým! Komplexné systémové riešenia, o akých píše vo svojich knihách Graeme Maxton, v tejto brožúre nenájdete.

2 06.04.2022

Táto knižná brožúra zhŕňa základné štatistiky a informácie o zdravotných, ekologických a etických benefitoch vegánstva. Obsahom je podľa mňa vhodná najmä pre nových záujemcov o tematiku vegánstva a pre ľudí stredoškolského veku.

2 06.04.2022

Kniha začína akčne už v nultej kapitole, v ktorej urguje za veľké zmeny a varuje pred hrozbou v podobe popieračov. Tretia kapitola popisuje, ako bude vyzerať rok 2050, ak neprijmeme adekvátne opatrenia, a ako môže vyzerať, ak ich okamžite prijmeme - krásny ekologický sci-fi sen (len tam absentujú informácie o riešení populačného rastu).

Kniha sa nevyberá cestou katastrofického alarmizmu, ale snaží sa udržať v prehľadne optimistickej atmosfére, a nabudiť tak dojem, že každý jednotlivec môže urobiť strašne veľa - a to aj bez toho, aby sa stresoval. Vlastne sa v rovine individualizmu drží po celý čas. Áno, aj takýto pozitivizmus je užitočný, keď ukľudní a zaktivizuje ľudí - je to super, nič nie je zbytočné. Po prečítaní si knihy "Zmena alebo kolaps" (Graeme Maxton) som však presvedčený, že treba urobiť oveľa viac, než zmeny na individuálnej a dobrovoľnej úrovni.

2 29.11.2021

Druhé vydanie (1996) je oveľa prepracovanejšie než prvé (1992). Hoci je aj druhé predsa len staršieho dátumu, je vo väčšine vecí stále veľmi aktuálne. Nejde v ňom o rady k veľkým verejným kampaniam ako napr v príručke Rukověť zdánlivě bezmocných, ale ide skôr o rady ako vykonať priame akcie (legálne) a menšie aktivistické kampane. Užitočné.

2 25.10.2021

Praktická príručka, ktorá môže pomôcť neziskovkám úspešne dotiahnuť do konca svoje kampane. Obsahuje užitočné rady ako komunikovať, ako osloviť potenciálnych spojencov, ako získať financie, aké stratégie zvoliť a pod. Ak by ste chceli skôr niečo menej advokátske, odporúčam pozrieť aj príručku pre aktivistov Ako organizovať efektívne.

2 25.10.2021

Je dôležité spisovať takéto správy a archivovať v nich štatistiky o našej prírode. Mali by sa tieto správy ale častejšie aktualizovať. V tejto správe sú porovnávané stavy rokov 2007 a 2013, z ktorých vyplýva, že situácia sa moc nezlepšuje. Podrobne sú tiež rozpísané stavy rôznych druhov zvlášť. Literatúra faktu - štatistiky, grafy, tabuľky.

2 25.10.2021

Všetko dôležité o kôrovcoch: Ako ľudské zásahy do lesov znásobili výskyt kôrovcov? Aký vplyv na množenie kôrovcov má klimatická zmena? Aké následky má premnoženie kôrovcov pre lesný ekosystém? Prečo zabraňovať vytváraniu homogénnych lesov? Odborná príručka (nielen) pre lesníkov.

2 25.10.2021

Prírodný cyklus, známy ako Milankovičov cyklus, je v súčasnosti v perióde ochladzovania - prečo sa teda neochladzuje, ale neustále otepľuje? Ako veľmi ľudia vplývajú na podnebie? Uhlíková neutralita neznamená, že prestanú existovať emisie, a ak by aj okamžite prestali existovať, ľuďmi spôsobené otepľovanie bude trvať ešte desaťročia - prečo je to tak, a prečo a ako musíme aspoň tú neutralitu dosiahnuť do určitého času, je dôkladne a zrozumiteľne vysvetlené v prvej časti knihy (60 strán).

Všetky ďalšie časti hovoria o tom, čo treba urobiť k zmene - na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Som milo prekvapený, že neabsentujú ani odvážnejšie urgencie k systémovým zmenám, o akých som doteraz čítal len v knihách od Graeme Maxtona. Autor spomína aj viacero neziskoviek, napríklad Fridays For Future Slovensko a sieť slovenských organizácií Zelený reštart - táto sieť sa v dobe vydania tejto knihy premenovala na Klimatická koalícia - určite pozrite ich web klimatickakoalicia.sk pre info. Povinné čítanie!

„Aj keď mnoho jednotlivcov zmení svoj spôsob života, neznamená to nevyhnutne zmenu spôsobu života ľudstva ako celku. Ak zmeníme spôsob života ľudstva ako celku, zákonite sa táto zmena bude musieť odraziť aj v živote jednotlivcov.“ (Jakub Filo)

2 09.10.2021

Mnohí Gatesove riešenia považujú za realistické, čo je samozrejme pozitívum a môže aj to prispieť k osvete v oblasti klimatickej krízy. No ja som mal z tejto knihy taký pocit, že ide v súlade s určitými opatreniami skôr o adaptovanie sa na klimatickú zmenu, než na rázne kroky proti nej. Je to ten greenwashing, na ktorý upozorňuje vo svojich knihách klimatický aktivista Graeme Maxton. Namiesto urgencií k limitovaniu nadmernej výroby a spotreby Gates hovorí presne opačne - vraj všetko, čo robíme, môžeme robiť naďalej, navyše vraj výrobu musíme ešte niekoľkonásobne zvýšiť - ale musíme to všetko robiť "na zeleno". My robiť musíme "na zeleno", no zároveň aj všetko redukovať, limitovať, obmedzovať ako sa len bude všemožne dať - a Gates s jeho vplyvom si mohol dovoliť zájsť do tejto roviny. Na tom by ale veľa nezarobil.

Mám rozporuplné pocity, lebo vo veľa veciach s Gatesom súhlasím - s dosiahnutím úplnej dekarbonizácie, so zavedením uhlíkových daní, s masívnym zalesňovaním a pod. Ale to nestačí. "Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe" je vlastne výstižný názov tejto knihy, vôbec sa v ňom nehovorí o iných ekologických problémoch, ktoré zelený kapitalizmus podnecuje. Žiadny rast nie je trvalo udržateľný. Podnetná je posledná kapitola "Čo môže urobiť každý z nás".

2 19.09.2021

352 receptov na jedlá obsahujúce sóju, fazuľu, hrach, šošovicu a obilniny. Nie je to vegetariánska kuchárka, ale väčšina receptov neobsahuje mäso. Fotky jedál sú len k ôsmym z nich ako obrazová príloha.

Alarmistický príbeh, ktorý ukazuje, čo nás čaká. Klimatický kolaps, dramatické stúpanie hladiny mora, kritický úbytok biotopov, znečistenie ovzdušia, environmentálna migrácia, vojny o zdroje, hladomor, epidémie, radikalizácia politických smerov. Obsahuje referencie na rôzne environmentálne prúdy, od nasledovníkov Grety Thunbergovej cez nasledovníkov Pentti Linkolu (ktorí sú tu zaradení medzi prepperov, survivalistov) až po politikov s diktátorskými tendenciami.

Hlavný dej sa odohráva v roku 2076, kedy je priemerná globálna teplota o 9°C nad predindustriálnym priemerom, pričom skáče do udalostí obdobia roku 2037 (3°C nad priemerom), 2040 (4°C nad priemerom) a 2049 (6°C nad priemerom). Popisovaná teplota je trochu prehrotená, a podľa štatistík z knihy Šesť stupňov (Mark Lynas) je zrejmé, že pri oteplení o 9°C nad predindustriálny priemer by v skutočnosti život nikde na povrchu Zeme nebol vôbec už ani možný. Už pri oteplení o 4°C by mi myšlienky v príbehu spomínaného Malthuského kruhu definitívne prestali prekážať, bolo by mi to už úplne jedno. Veď aký by malo zmysel robiť niečo pre svet, v ktorom prežíva už iba jediný živočíšny druh – ten, ktorý všetko zničil?

Musíme urobiť veľa, aby sme sa scenáru z tejto knihy vyhli. Úplne seriózne.

2 22.03.2021

Pozitívna "mágia" nikomu a ničomu neuškodí. Ja nemám vôbec čas a odhodlanie sa popisované rituály a "kúzla" učiť a praktikovať, ale za prečítanie zo zaujímavosti som nič nedal. Okrem rituálov pre vlastné benefity, či na pomoc iným ľuďom, sa v tejto knihe, hoci ojedinele, vyskytujú aj rituály na ochranu Prírody, napr "Rituál ozdravující oceány". Je to pekné. Ľudia by sa mali viac spieť s Prírodou.

Kniha približuje príbehy ľudí, ktorým fajčenie THC pomohlo pri ich chorobách. Popisuje sa asi 15 chorôb. Veľmi nedostatočne sa však popisujú negatívne efekty, ktoré sa môžu vyskytnúť u niektorých typov ľudí a poznačiť ich na psychike (aj na dlhodobo – u niektorých typov ľudí dokáže väčšia dávka THC vyvolať napríklad až sociálnu fóbiu alebo psychózu). V knihe sa vôbec nerozoberá ani potenciálne priemyselné využitie konopy, ako výroba látok, papiera, biomasy, oleja a pod. Oveľa hodnotnejšia kniha na túto tému je Spiknutí proti konopí (Jack Herer).

2 21.01.2021

Příběh služebnice ukradnutý a prezlečený do akéhosi šialene nezmyselného konšpirátorského hávu. Kto očakáva, ako som očakával ja, solídnu antiutopickú víziu budúcnosti, dostane predramatizovaný mix klasických dezolátskych teórií o Agende 21. Autor tento príbeh zneužíva na manipuláciu, dokonca v závere knihy pridáva na posledné strany zoznam konšpiračných webov, ktoré si vraj máme naštudovať. On si ale očividne nenaštudoval nič ohľadne Agendy 21. Škoda.

Kniha je čitateľná, zaujme dejom a donúti vás dočítať ju až do konca. Vytýkam jej však absolútne jednostranné zameranie, tú autorovu dezinterpretačnú demagógiu.

2 14.01.2021