wiix komentáře u knih
Jedno z množstva jeho diel, ktoré ma oslovilo, nenudilo a nebolo príliš svetácke a poučujúce.
Aj keď je v diele badať známky minulého režimu, nerušili ma, práve naopak, pekne dotvárali charakter diela a situáciu. Dej bol nečakane veľmi zaujímavý, nepredvídateľný a tak odlišný, že si zaslúži pozornosť.
Dielo, ktoré nenechá ani jedno oko mladej ženy suchým, avšak i u mužov nájde pochopenie. Kvalitne spracované charakteristiky osôb, zaujímavý dej a repliky, ktoré sú tak reálne!
Veľmi kvalitné pokračovanie Langdonovej série príbehov so sympatickými postavami a napínavým dejom.
Úplne dokonalé. Pre mňa to má všetky charakteristiky kvalitnej novodobej literatúri: napätie, logiku, históriu, charakter.
Po "Pýcha a predsudok" ma nenechal chladnou ani tento kúsok. Má to všetky charakteristiky Austenovej diela a predsa je to niečím iné a zaujímavé.
Pri knihách ako je táto sa vo mne otvorí ženská dušička 15 ročnej dievčiny akou som bola. Niektoré pasáže som čítala viackrát, aby mi ani slovko neuniklo, pretože som si predstavovala seba namiesto postavy z deja a tak to má byť! Takéto knihy pre mládež a najmä dievčatá, by mali vychádzať vo väčších merítkach.
Austenová má už aj lepšie diela. Aj keď možno na mňa vplýva fakt, že je to posledná kniha v poradí od nej a niektoré frázy a vety, ktoré sa opakujú, lebo to inak nejde, chápem; ma začali nudiť. Ktovie.
Kingove knihy sú mojou spásou i prekliatím, avšak tento titul mi nebol po chuti. Nebolo to ani tak samotnou knihou ako mnou, príbeh ma najskôr nadchol, ale potom nepokračoval nijak zvlášť napínavo ani mysteriózne, bol príliš rozvláčny a neverila som mu. Nechám sa prekvapiť niečím ďalším od neho :)
V niečom mi to pripomína Troch pátračov či Slávnu päťku. Asi keby som bola 12 ročný chlapec túžiaci po dobrodružstvách, milovala by som to. V mojom prípade tomu dávam veľké zásluhy, ide o pekné dielo, dobre spracované ako komix, ale nijak zaujímavé pre dospelého človeka.
Trochu z nášho Švejka, trochu z Remarquea (a trochu ako zo seriálu M.A.S.H) a trochu zo samotného Hellera. Satirický a zamysleniahodný mix príbehov o vojne a z prostredia vojny, ktorý prináša človeku jednak nespravodlivú a na hlavu postavenú stránku vojny a na druhej strane vtipné momenty zo života vojakov na bohom zabudnutom, malom talianskom ostrove.
Po druhom diely Úžasnej Zeměplochy, ktorý ma veľmi nechytil, som zostala milo prekvapená! Má to dej, je tam humor, sarkazmus a irónia frčí, poriadne fantastično na uvoľnenie.
Takže takto: po tom, ako som autorku vychválila do neba pri Gone girl, teraz urobím asi opak. Neviem, prečo je kniha urobená v mysterióznom, thriller štýle, lebo s touto kategóriou kníh nemá veľa spoločného. Skôr by som knihu špecifikovala ako psychologický román s detektívnou zápletkou a ja by som bola úprimne nadšená, keby sa kniha uberala týmto smerom, keby bol hlavným dejom vzťah Camille a jej psychomatky a nevlastnej sestry, a popritom pátračka po vrahovi. Zbytočné podľa mňa bolo rozpytvávať, dnešnú mládež alebo charakter malomesta, lebo je to každému jasné, ako to chodí, to mi prišlo trochu rušivé. Ale napriek všetkej tejto kritike som knihu jednoducho musela dočítať do konca, pretože ma lákala a vábila k zisteniu vraha.
Príliš veľa rozvláčnych a diametrálne odlišných príbehov, ktoré mali len slabé spojenie a to zväčša len náhodou. Murakamiho iné diela sú vycibrenejšie, majú posolstvo, sú zaujímavé a zábavné zároveň, toto však pokrivkávalo, aj keď snaha a svetlé záblesky tam boli.
Absolútne psychologické šialenstvo, od ktorého som sa nemohla odtrhnúť a o ktorom som premýšľala ešte dlhé voľné chvíle. Príbeh prevyšuje nad štýlom, preto vás to isto zaujme!
Ľahká oddychovka, vtipná, trefná a nevtieravá, ale niekedy až príliš jednoduchá.
Nečakala som, že ma to až tak pohltí. Začalo to ako klasická detektívka, muž zabije ženu atď a skončilo to ako úplna fantasmagória, no napriek tomu som sa popod nos semtam usmievala a kývala hlavou akože "toto nieee, to koho napadlo". A ako literárne dielo ma to veľmi bavilo, oddýchla som si pri tom a práve v tomto vidím význam kníh :)
Štvrtý diel tejto päťdielnej trilógie ma baví zatiaľ najmenej. Jediná časť (pri minulých knihách to bola skoro každá druhá strana) ktorá ma naplné hrdlo rozosmiala je Arthurov príbeh o keksíkoch Rich tea a cudzincovi, nádhera! :D
Hm. Spojiť problematiku alkoholizmu, Austráliu, Škandináviu a detektívku bolo nad autorove sily. Ale malo to svoje svetlé a napísané chvíle.