wiix komentáře u knih
Krásne ilustrácie, krásny príbeh o priateľstve a navyše je to môj štýl humoru (pri niektorých stránksch som sa schuti zasmiala).
Veľmi dobre sa to čítalo a malo to okrem príjemného beletristického príbehu aj veľa zaujímavých myšlienok.
Trošku sa idem pochváliť. Stihla som prečítať knihu. Možno to trvalo mesiac, ale yes! Večer odpadávame po netflixe do postele, takže vlastne sama neviem kedy a ako som to dala
K samotnej knihe: v istej fáze som bola totálne namotaná a očarená, aj štýlom, aj dejom. Potom na mňa prišli očakávania- bude to romantika? vražda? niečo creepy? A nakoniec som ostala malilinko sklamaná. Ale určite sa kniha oplatila, dajte si ju
Toto teda bolo!! Od autorky Justínka a asistenčný jednorožec som nečakala, že aj kniha pre dospelých bude tak úžasne čitateľná. Dej nebolo to, čo bolo na knihe najfascinujúcejšie. Ten štýl! Taká sonda do ľudských duší, satiricky vtipná. Nevedela som prestať čítať o pripodobnení Jozefíny ku kôprovej omáčke- buď ju máš rád alebo neznášaš a aj keď ju máš rád, dáš si ju len v špeci deň. Nemohla som sa odtrhnúť od Emílie, postavičky tak zvláštnej a rozumnej, až to štvalo. Od každej konfrontácie postáv, ktorá vždy skončila zamyslením sa nad vlastným životom. Krásne.
Asi som to nepochopila..tukoni? nechapem co/kto to je. Ale ilustrácie a vizuál krásny.
Kniha o zistnom aj nezistnom priatelstve, jednoducha, a predsa plna myslienok.
Oproti Objim ma, prosim (ktoreho pokracovanie je tato kniha) je to dost slabe a hlavne velmi velmi chaoticky napisane.
Takto. Som dosť veľký hejter romantickej literatúry a tuto pána spisovateľa tiežAle chcela som si požičať nejakú ľahkú knihu do pôrodnice a film ma ako teenagerku dojalNo a musím uznať, že to nebolo až také zlé (hormóny?). Dokonca to malo také krásne myšlienky o živote a jeho pominuteľnosti, o nekonečnosti láske a o sile ducha. Pekné.
Toto som si požičala v knižnici, ani neviem prečo (áno, bola som ešte tehotná) a ani neviem prečo sa mi to ťažko čítalo, až som to vlastne nedočítalaPríbeh mi neprišiel nijak zaujímavý a štýl písania bol ťažkopadný a pre mňa aj nudný, no určite má kniha svoj fanclub
Piatoček v znamení dočítanej knihy (po 3 mesiacoch ehm čo ale nie ne problém knihy). Ja milujem Soukopovú, takže objektívna nie som. Nebol to jej masterpiece, ale čítanie to bolo skvelé, uveriteľné, rozčuľujúce, reálne. Páčilo sa mi, ako si viem predstaviť tie repliky, problémy a situácie a ako ich, rovnako ako hlavná hrdinka Veronika, neviem vyriešiť. Mám to rada, odporúčam.
Takto. Som dosť veľký hejter romantickej literatúry a tuto pána spisovateľa tiežAle chcela som si požičať nejakú ľahkú knihu do pôrodnice a film ma ako teenagerku dojalNo a musím uznať, že to nebolo až také zlé (hormóny?). Dokonca to malo také krásne myšlienky o živote a jeho pominuteľnosti, o nekonečnosti láske a o sile ducha. Pekné.
Taká milá knižočka z môjho obľúbeného vydavateľstva o tom, že všade je dobre, doma najlepšie a že si treba vážiť, čo máš (a skúsiť čo život ponúka).
Vydavateľtvo #inaque mám veľmi rada, väčšina ich kníh nie je ľahké čítanie a tak mi to vyhovuje. Ale táto monštruózne hrubá kniha s témou materstva, lásky, aj prvej aj druhej svetovej vojny, aj náboženstva aj života samotného ma nebavila a teda ledva som ju dočítala aj keď mala svoje silné stránky a nebolo ich málo.
Jednoducho vau. Mornstajnova opat nesklamala. To, ako dokaze opisat aj uplne banality zivota je lahoda pre oko i mysel. To, ze nepise o banalitach, ale o zivote ano, je tiez u nej jasne. A tiez to, co na zaciatku knihy vyzeralo ako klise o zidoch a casoch druhej svetovej sa hned zmenilo na dramu, tragediu, smutno, vycitky svedomia a zivot. Veru som si i poplakala. Necakajte happy end ale potrebujete si to precitat.
Ja vôbec nie som na krimi, thrillery, detektívky a pod, ale toto kedysi fičalo a ja to mám už večnosť v knižnici, nuž som šla do toho a teda nenudila som sa. Niežeby ma z toho odrovnalo, ale čítalo sa to dobre, hypnóza je sama o sebe zaujímavá a neštandartná, postavy boli sympatické a štýl taký oddychový.
Toto bolo skvelé! Zozačiatku trošku ako Kde raky spievajú, také nežné, o dievčati vo veľkáčskom svete mormónov, ktorému nerozumie, o rodine, ktorá je na oko funkčná, láskyplná a zohraná, no v skutočnosti to bolo o žene, ktorá musela najskôr vykoreniť zhnité manipulatívne korene rodina, ktorá bola viac sektou ako útočiskom, musela nájsť seba, cítiť sa v sebe a so sebou dobre, pochopiť svet. Stať sa vzdelanou a tak vidieť svet a seba inými očami.
Niekedy si knihu požičiam podľa obalu alebo vydavateľstva, ilustrátora či pocitu. Tuto to bolo také kombo a bolo to sklamanie z vlastného inštinktu, lebo kniha ma ale že vôbec nezaujala a popravde a po dlhej dobe neviem nájsť iné pozitívum, prečo si ju prečítať, iba ak netradičnosť a tých pár ilustrácii. A bola krátka!
Asi som do Mornštajnovej. Asi určite. Opäť raz sila. Naozaj si to chcete prečítať! Príbeh zasadený do prostredia rokov socialistických a československých, o tichých hrdinoch, sklamaných ideáloch a zarytých presvedčeniach.