wiix komentáře u knih
Už pred časom som túto knihu dočítala a nechala som si to uležať v hlave. Dobre tak. Po strašne veľkom hype o tejto najúžasnejšej knihe (z princípu také knihy neznášam) som sa ale nechala na ňu ukecať, lebo veď aj ja som bola dievča a som žena a inéA neľutujem!
Prvé stránky som ale bola stratená. Trvalo, kým som sa naladila na ten štýl a tú správne frflavú feministickú nôtu. Miestami to bolo tú mač, miestami to otváralo oči, miestami som si dávala face palm. No nevedela som sa odtrhnúť. Príbehy rôznych, ale že totálne rôznorodých žien sú pretkané touto dobou, aj takou tou súčasnou, ktorej veľmi nerozumiem (gender, pohlavie, rod) ale snažím sa chápať. Príjemnou poetickou perličkou bol len záver, keď sa jednotlivé príbehy splietli dohromady. Moderné, zaujímavé.
Po prvotnom nadšení..ako by som to. Film bol skrátka lepšíKniha veľmi veľmi kríva. Nebolo to také zábavné a ani to prebásnenie do sk jazyka ma neuchvátilo. Škoda.
Priznám sa, že keď som vyberala túto knihu, myslela som si, že jednoročné deti hovoria. Normálne že pomenujú nejak skomolene to, čo potrebujú a že je super, keď si budeme listovať príbehy o Kubkovi a dietko mi bude hovoriť, čo vidí. Hah! Lenže jednoročné deti proste nehovoria! Ak nerátam tata (čo je niekedy dada čiže ja/babka/dedo/ujo/hento, kde je, neni, toto a hójda). Dosť som to nečakala a dosť ho táto kniha zatiaľ nebaví. Vždy stihneme len prvú stránku - tú má rád, lebo už vie odpovedať rýchlo na moje otázky. A je tam pesKaždopádne je kniha super, tak o pár mesiacov bude top. Je jednoduchá, "logopedická", pekne ilustrovaná a zaujímavá. Rovnako aj ostatné knihy o Kubkovi a jeho rodine.
Niekedy má na prečítanú knihu vplyv tá, ktorú som čítala pred ňou. Chápeme sa, nie? Bzukot včiel bolo čarovné čítanie a Kto rozsvecuje hviezdy mi spočiatku prišlo príliš sladké, akoby som potrebovala prebiť dej predošlej knihy a trochu vyčistiť vzduch. Čo sa nestalo. Ale! Táto romantická vec nebola zlá. Nepadla som z nej na zadok, miestami sa ťahala a nebavila ma, no mala momenty, kedy slm sa nedela odtrhnúť, kedy mi tá sladkosť príbehu nevadila, kedy ma prekvapila. Zostala som milo prekvapená. Ak máš teda chuť na niečo čarovné, milé a nápadité, určite si prečítaj!
Bzukot včiel je magická záležitosť. Kniha je hrubá, má množstvo zákutí, viacero rovín a príbehov. Dej je rozprávaný chlapcom, ktorý sa v knihe narodí vlastne až v polovici a hovorí príbeh magického Simonopia, s rázštepom pery, čo bolo samozrejme na začiatku 20teho storočia brané ako prejav démona, odľuda či príšery. Príbeh prechádza vojnou, španielskou chrípkou, vyvlastňovaním pôdy-témy nevyzerajú až tak lákavo, ALE! To ako sú napísané, vyrozprávané, s akou následnosťou, to si ma získalo, aj keď prvých asi 100 strán mi prišlo zdĺhavých a nudných. Kniha si vás proste získa. Časom, tónom akým je napísaná a tým neustálym niečím magickým v pozadí.
Trochu ako Anna zo zeleného domu, trochu ako od Lindgrenovej, trochu niečo svojské a iné. Pre mladé dievky alebo ženy s mladým srdcom, ktoré sú do vresoviska, tajomna a roztomilosti. Strašne to bolo pekne napísané, poučné, záhadné a nádherne vyfarbené.
Maja Lunde opäť nesklamala. Nebola síce tak silná ako Príbeh včiel, ale emócie zostanú. Opäť išlo o 3 príbehy (minulosť, viac menej prítomnosť a apokalyptická budúcnosť) 3 ľudí, nadšencov koní. A zvierat všeobecne. A o to, ako ide naša zem a príroda do ...
Ako pri všetkých takýchto knižkách-dalo by sa z toho vyťažiť viac- minimálne stranovl. Vašak veľmi oceňujem otváracie okienka a koliečka, tiež rady pod čiarov pre rodičov, je super pred spaním.
Túto útlu a neznámu knihu, ktorá je napísaná skoro ako scenár k hre, som objavila vďaka sociálnej sieti, kde ju dievča zdieľali ako knihu roku 2021. A tá teda bola!
Od začiatku sa v príbehu vznáša také nepríjemné dusno. Človek, vie, že príde niečo silné, nie slovami (kniha je napísaná veľmi stroho), ale tým, čo je medzi riadkami. Poupátka sú všetky mladé dievčatá, ktoré chodia do divadelnej skupiny, ktorú vedie muž stredného veku, Mirek. Poupátka sú dievčatá, ktoré sa len hrajú na dospelé, ale dospelosť im už klope na dvere. Sú náchylné na klamlivé komplimenty, neisté samy sebou, túžiace po uznaní a obdive.
K dokonalosti tomu niečo málo chýbalo, ale odporúčam ju určite!
Priznám sa, že knihu Zlá štvrť som chcela najmä kvôli ilustrácii od Daniely Olejníkovej a tiež preto, že doteraz sa mi od Vadasa veci páčili. Kniha je útla, rozdelená do tenkých kapitol, ktoré pripomínali poviedky, tie však mali spoločnú líniu, nie časovú, ale neustále sa točili okolo Mbabeho a baru Na úrovni. Trochu mi to pripomínalo knihu Rozbitý pohár, alebo Bukowskeho, svojimi príbehmi na hrane fantázie a blúznenia a opilectva. A niektoré kapitoly boli veru blúznivé! Zlá štvrť je v krajine, kde "je požehnaním, keď sa hocaký deň zaobíde bez zlej správy" a kde "pavužujú za šťastie už samotný fakt, že nás oserie vták a vďaka tomu môžeme začať dúfať v lepšie správy". Nič príjemné. Kniha ma nijak extra neuchvátila, ale bola napísaná dobre, vzletne, určite nejde o brak.
Tento grafický román určite nie je pre každého. Určite je však pre mňa. Ja som ho zhltla za jeden večer, aj keď slm to nemala v pláne. Je silný, minimalistický a tichý. Nie je v ňom veľa textu, vzletných rečí, metafor. Je plný obrázkov takých jednoduchých, pekných a takých sugestívnych, je plný krátkych a strohých viet, ale niekomu povie taaak veľa. Láska k vlnám, láska ku Kristen, smútok, život sám. To ponúka a pre mňa bola jednoducho wau!
Mačací kožuch som registrovala už pár mesiacov no počkala som, kým sa názory naň ustália na hranici - super vtipná oddychovka a šla som do toho. Tiež ma presvedčili zaujímavé/vtipné/trefné/cestovateľské autorkine storyčka na IG. Je to taká znôška vtipných až nadnesených príbehov z Taiwanu a Číny, kde študovala. Na leto? Odporúčam. A vlastne aj potom.
Tak veľmi som sa na ňu tešila! Vizuál a "o čom kniha bude" ma navnadili a teda..nebolo to zlé, ale asi som mala veľké oči. Preto nekupujem hneď bestsellery, ale počkám si. Síce som teraz nepočkala, ale zase neľutujem, že som si nachvíľu zasnívala. Magično, tajomno, trochu láska, trochu nechápačky. Milé to bolo.
Som riadne presýtená beletriou z prostredia koncentračných táborov a nájsť skvelú knihu s touto témou, ktorú som ešte nečítala, je umenie. Žiaľ toto nebola jedna z nich a je to zároveň prvá kniha v tomto roku, ktorú som len tak tak dočítala. Prišla mi veľmi silená, neprekvapivá a na leto veľmi melancholická.
Ja a teda aj moje dietko, sme z tejto knihy paf. Ide nonstop, tancuje na ňu, sleduje obrázky, hudba je akurát hlasitá a neobsahuje nevkusné a dráždivé elektronické zvuky. Celé je to takè milé a poučné a ja isto objednávam aj Mozarta a Klasickú hudbu.
Knihu Žiarenie som prečítala už veľmi dávno a zbožňujem ju rovnako ako rovnomenný Kubrickov film. Doktor spánok je ďalšia skvelá, mysteriózna vecičky od #stephenking a jeho fanúšikom ju nemusím predstavovať. Tým, ktorí ho nepoznajú a majú radi akési temné tajomno a zimomriavky pri čítaní, ho vrelo odporúčam.
Útla nevýrazná kniha plná príjemných opisov. Celý dej je vlastne rozprávanie adresované (už) mŕtvemu otcovi, kuchárovi, je to o ňom i pre neho, je to veľmi citlivé až pekné. Opisy jedla mi vohnalo do úst toľko slín, hneď som mala pocit, že presne viem ako to chutí! (i keď niektoré opisy jedál z vnútorností mi vohnali do úst niečo iné, ale aj to sú emócie)
Nebolo to opäť také wau čítanie, ako už dlhšie hľadám, ale skôr oddychové, na deku, jemne ponuré až trpké, o živote. Holandský dom je ústredným motívom a akýmsi spojítkom medzi životmi ľudí, ktorí v ňom bývali, ktorí oň prišli a ktorí v ňom ďalej žili, načo právo nemali. Je o menej tradičnom živote lekára, ktorý lekárom nebol, snažil sa však žiť život svojho otca a jeho sestry, trochu zvláštnej chytrej slečny. Príbeh sa nabaľoval o nové situácie a zároveň rozuzľoval minulosť.
Ďalšia inaque kniha. Z väzeňského prostredia, o ženách, o osude. O životných podmienkach a výchove, ktoré určujú ďalšie kroky budúcnosti. A ešte o iných ľuďoch, nezištných, zvláštnych a hĺbavých. Jedna z tých kníh, ktoré nijak extra neuchvátia, ale ani neublížia. Príjemné čítanie.
Knihy z vydavateľstva absynt mám v obľube rovnako ako z inaque či artforum a táto vyzerala byť zaujímavá, napísaná jednou vetou a taká chuťovka. Pravdou je, že ma rozbitypohar veľmi nezaujal. Príbeh bol zmesou zápiskov v zošite z prostredia jedného baru, kde vznikali najbizardnejšie a niekedy aj najnechutnejšie situácie, aké si 60 ročný Rozbitý pohár zapísal. Kniha však mala svoje silné a zaujímavé pasáže.