wiix komentáře u knih
Najviac ma asi zaujal úvod o domácich paničkách, ktoré sa menia na domácich majstrov, využívajú príklepové vŕtačky, odkladajú okuliare Prada, šňupú prach a podobne, potom básne či ako to nazvať, už neboli natoľko príťažlivé pre mňa. Napriek tejto jemnej kritike som knihu zhltla na jeden nádych, oddýchla si, nahnevala sa i zasmiala a to bolo asi jej cieľom. Preto dobré.
Mám pocit, že kníh pre deti so snovou tematikou, prakticky bez deja, s otvorenými kapitolami pre myšlienky detí, je čoraz viac. Vždy uvažujem, či ide o knihy pre deti, alebo pre dospelých, zväčša mám pocit, že buď pre oboch spolu (musia čítať knihu naraz!) alebo ani pre jedného na 100%. Pri tomto príbehu som mala celý čas pocit, že autori nič nové nevymysleli (asi preto, že v aktuálnej detskej literatúre je tento štýl a táto zvlástna, čarovná grafika IN) avšak napriek tomu ma dostali a dojali. Príbej je citlivý, plný múdrostí a zdvorilosti, rýdzich, slovenských slov.
Niekedy netreba veľa, aby sa človek ponoril do deja a dokonca aby ho nadchol či prekvapil.
Najskôr som ss vôbec nevedela začítať, príbeh a trápenia postavy mi prišli na hony ďaleko od tých mojich, no postupom ďalších strán a môjho čítania som si túto prostorekú postavičku obľúbila natoľko, že som súcitne a s úsmevom na tvári čítala o starobe človeka a ťarche systému zdravotníctva, o rodine a korúrkove v jej štáte ako takom.
Akosi ma príbeh nevtiahol, nevedel zaujať, prečítala som to len zotrvačnosťou.
Mne to prišlo dosť trápne a niekedy priehľadné, avšak deti to milovali. Ku konci knihy, uznávam, to bolo napätie i um, vetné skladby boli priam báseň.
Taký krásny príbeh o láske pre deti s kúskom humoru a dômyselnosťou som už dlho nečítala :)
Znova mi niekto priblížil moju milovanú krajinu z iného, osobného uhla pohľadu. Príjemné to bolo.
Oveľa viac ako príbeh (aj keď dej bol veľmi nápaditý, netradičný a pútal svojím obsahom) ma zaujala vetná skladba a to, ako slová spolu sedia, aké sú netradičné a ako to celé spolu vytvára niečo nové a zaujímavé. To nie je také časté vo svete, kde sú aj knihy podriadené čo najväčšiemu možnému predaju kusov.
Vždy obdivujem tieto krátke a nádherne ilustrované príbehy, ktoré v pár vetách dokážu v sebe ukryť tajomstvo. Myšlienky o vernom priateľstve, o nevzdávaní sa, o sile ľudských činov a trochu rozprávkova.
Pre mňa trochu slabšie, tie jednotlivé viac-menej oddelené príbehy mi nesedeli, za to myšlienka riešenia prípadov podľa Herkulesových bojov vola super.
Môj každodenný sprievodca (Spolu s internetom) na Islande, ktorý bol super systematický napísaný a čitateľný.
Malá, nenápadná knižka dokázala vo mne urobiť výbuch emócii, zamyslenie a takú ľútosť nad pominuteľnosťou života. Fascinovali ma tie dlhé, priam nekonečné vety, ktorými na mňa autorka vplývala a ktoré v sebe obsahovali toľko zúfalstva i nádeje zároveň. A v podstate v knihe nie je nič navyše, čo by sa v reálnom živote tak neudialo.
Veľká nežnosť vo všednom obale a s nijak zvláštnou témou a napriek tomu toľko pravdy, poučenia a myšlienok na premýšľanie i pre dospelákov v nej je.
Nerada to priznávam, ale oceňujem námet, ako táto kniha vizuálne vyzerá a akým štýlom je písaná - pre mládež. Nedáva im do života veľa poznania (či už podstatných vecí alebo gramatiky), ale aspoň primä trošku k čítaniu. Snáď.
Pre najmenších si prichádza Baset! Nádherne ilustrácie, kvôli ktorým som si vlastne knihu prečítala a ten nápad o mľaskaní (ako krásne sa to slovo rozplýva na jazyku, lahoda!), kde len ľudia tú kreativitu čerpajú?
Klasický, možno viac stručný Dahl, ktorý opäť dokázal vytvoriť na pár stranách poučenie i zábavu pre deti každého veku.
Krásne príbehy aj ilustrácie, nie však pre každé dieťa. Oceňujem však nápaditosť, ktorá nejde s masou a využíva slová i situácie v živote, ktoré nie sú ani úplne vtipné, ani nasilu poučné.
Takéto knihy sú jednoznačne i pre dospelých. Okrem množstva ani nie potrebných, avšak zaujímavých faktov, ktoré kniha ponúka, je plná pôvabných a nápaditých ilustrácii. Toto ja očakávam od detskej encyklopedickej literatúry, hlavne aby zaujala a niečo dala.