wiix komentáře u knih
Jooj, keby boli takéto knihy, keď som bola malá! Aj keď teraz aspoň viem oceniť ilustrácie a tiež námet i spracovanie príbehu. Tak jednoduché, pár vetami povedané tajomsvo dospelosti, pričom deti si môže doplniť a dofantazírovať príbeh ako len chcú.
Podivuhodne a konečne slovenské čtivé dielo a dokonca detektívka! Medzi vyšetrovaním a klasickými klišé vetami boli pútavé opisy života postáv a doby a snaha ponúknuť čitateľovi viac.
Stránky som si vychutnávala dlho, priznávam. Nenastala fáza hltania jednej kapitoly za druhou, pretože už od prvej stránky kniha netají, čo sa s Einarom deje, to ani nie je cieľom tejto takmer biografie. Je jasné kam Einar smeruje. Preto mi stále išli na rozum otázky. A čo Greta? Prečo ho v tom podporuje? Toto je láska? A čo na to ľudia? Veď sú dvadsiate roky dvadsiateho storočia!
A čo Einar? Kniha nám ponúka príbeh človek s vnútornou ťažobou a potrebou, ako vrstvy cibule predostiera jeden problém za druhým a odhaľuje tak pravú podstatu ich manželstva a ich samotných. Je to pravá láska “v čase cholery” alebo v inom nečase. Silná. A priznávam, že mnou nepochopená aj keď obdivovaná.
Celý čas ma udivovalo, ako to autor dokázal, že je to celé vo veršoch a v rýmoch, s dejom a hĺbkou. Už chápem, prečo príbeh odoláva času a kritike čitateľov. Je nadčasové, má dušu a človek musí načrieť hlboko do seba aby sa dovtípil, o čo Faustovi ide a čo sa vlastne s ním deje.
Veľmi zaujímavé dielo. Konečne niečo napínavé a trefné od Nesbo-a (aspoň ja to tak cítim). Dielo pri ktorom som sa nielen zrelaxovala ale aj zamyslela, ktoré mi dalo niečo nové a zaujalo moju pozornosť.
Prekvapivo príjemné čítanie, avšak budem mať asi mainstream názor, pretože Farma zvierat a 1984 sa mi páčili väčšmi.
jaZMAR zaodetý v melónovom cukre, borovici a kameňoch, obliehaný tigrami a doJedovou bandou so svojimi 375timi obyvateľmi obmäkčil moje srdce ako jemné svetlo lámp na moste s olejom z melónu a pstruhou. Margaret, zase, zase, zase a zase Margaret a ten bez mena, pretože "možno to bola hra, ktorú ste hrávali ako deti, alebo niečo, čo sa vám zľahka usadilo v mysli v starobe, keď ste sedeli raz v kresle pri obloku. To je jeho meno" spojený mostom s vŕzgajúcou doskou a zabudnutými dielami síce skončili, ale pretrvávajú v jej líščom ohni, pstružej liahni a v jeho zeleninových sochách. Dobrú noc. Dobrú noc. Dobrú noc. Napísané vo štvrtok: v dni čiernych nehlučných melónoch.
Pre mňa jedno z jeho najslabších diel, nevedela som sa naňho motivovať, miestami ma to nudilo aj napriek tomu, že myšlienka bola fajn.
"Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený; z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna; ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína!" - toto viem odrecitovať aj o polnoci, tak to vo mne utkvelo. Krásne!
Čím viac kníh mám od Nesba prečítaných, tým viac sa mi páči a zvykám si na jeho štýl. Dielo je prepracovanejšie a dej zaujímavejší a rovnako pútavý a dobre spracovaný ako jeho predošlé diela. Psychologické pozadie a prelínanie prítomnosti a minulosti vysoko oceňujem.
Nemusím sa ani zmieňovať o tom, že Dostojevskij je majstrom vykreslenia psychologickej podstatvy hlavných hrdinov deja a že i samotný dej má spád a zápletku, je majstro pera o tom niet pochýb. Miestami som sa síce zamotala do neprehľadných viet, avšak musíme brať na vedomie, že v období, kedy Dostojevkij písal, bola krása slova a vety rovnako dôležitá ako samotný dej.
Prvý diel ma absolútne nažhavil, fiktívny svet dvanástich krajov s konkrétnou hierarchiou a vopred navrhnutou štruktúrou fungovania ma absolútne pohltil. Rozbor duše hlavných postáv bol čerešničkou na torte k napínavému deju a zvrátenosť "hunger games" ma pobúrila i fascinovala v jednom.
Väčšinou teen scifi a iné podivuhodné diela vzdialené môjmu vkusu odmietam, no som rada, že toto sa mi dostalo do rúk. Okrem zvrátenej ideológie sveta 12tich krajov mi kniha ponúkla i možnosť nazrieť do duševného sveta hlavných postáv a pochopiť tak pocity viny, vďaky a lásky. Napriek náhlemu ukončeniu diela a príliš rýchlemu pohasnutiu emócii hlavných hrdinov som ohúrená!
Nikdy som v detsve neholdovala Pipi ani Emilovi od Lindgrenovej, zato teraz mi to príde zaujímavé, úsmevné a veľmi milo netradičné na slovenské rozprávkové pomery.
Dosť dobrý psychologický rozbor postáv, dej mal spád, miestami ma mrazilo, semtam som sa i zasmiala, dačo nové dozvedela, páčilo sa mi to! A navyše to malo zase raz ten Kingov "creepy" nádych.
Wau! Od začiatku do konca to bolo síce jedno veľké zamilované klišé, no aj tak sa ma to dotklo a aj tak mi ublížilo na mojej dievčenskej dušičke, že to nemalo happyend. Veľmi odporúčam ako oddychové, nežné, láskyplné čítanie!
Rozhodne pobavilo! Aj keď dej bol sem-tam na hrane uveriteľnosti a logiky, vetná skladba autora a repliky Kvida boli top! A tiež: nasmiala som sa :)
Nádherné. Určite som ovplyvnená tým, že ma vždy zaujímal cirkusový život v minulých rokoch, kedy to bol skutočne život zasvätený remeslu a nie trápenie zvierat a hra s efektmi. Nádherne popísaná hierarchia života v rodine cirkusantov plus pekný príbeh lásky medzi hlavnými postavami, poľský slon bol už len vtipné a milé prikrášlenie deja.
Jednoducho a pravdivo: milujem Tolkiena. To ako má vo svojej hlave už niekoľko dekád rokov príbehy Stredozemia (a iné) a ako je všetko prepojené, logické a dokonalé, to si zaslúži obdiv. Nejde o to, že dáky pánko si vymyslí príšery, novú krajinu a neľudské bytosti ako hrdinov. Toto tu nečakajte (ani v jednej z jeho kníh). Okrem toho, že v jeho príbehoch nájdete niekoľko skrytých významov, dostanú vás aj tým, ako má každá "príšera" svoju histótiu vzniku a nie je voľne pohodená do deja, ako súvisí s iným ríšami a druhmi, a taktiež s inými jeho príbehmi, a ako je to celé pútavo napísané a spracované.