yerry komentáře u knih

Nie som síce fanúšikom literatúry faktu zaoberajúcej sa biblickým obdobím ale knihu som si napriek tomu prečítal so záujmom. Jej autor je spoluautorom už staršieho bestselleru Svätá krv a svätý grál, ktorej ťažiskom bolo dokazovanie Kristovej pokrvnej línie a jej odkaz od Dávidových čias cez Katarov, templárov až po Siónske priorstvo.

Táto kniha sa zameriava zväčša na Krista z úplne iného pohľadu ako je ten cirkevný a vkladá jeho život do zásadne iného kontextu. Kristus v autorovom podaní je človek z mäsa a kostí. Zelót. Nezomrel na kríži, bol ženatý, mal deti, študoval egyptské mystéria, jeho kráľovstvo nebolo z tohoto sveta, nebolo ani na nebesiach, ovládal tajné náuky, nechcel byť žiadnym bohom, keďže ten prebýva v každom človeku, ktorý si to uvedomí. Na to slúži iniciačný obrad, pri ktorom musíš "zomrieť" aby si "vstal z mŕtvych". Nechcel založiť žiadne náboženstvo ani cirkev. Svoju púť pravdepodobne zakončil v jednej francúzskej lokalite v prostredí židovskej ortodoxnej komunity. Viac v knihe...

Autor tu dosť obšírne vysvetľuje reálie a zvyky aké mali Židia na začiatku nášhu letopočtu a snaží sa svoju tézu vložiť do úplne iného kontextu. Myslím, že sa mu to čiastočne darí. Veľa záleží od spôsobu prekladu starých textov a kvality jednotlivých neskorších prepisov. A samozrejme dôležitý je aj fakt, že sa autor prikláňa k judaizmu v neprospech kresťanstva. Teda úplne objektívny nie je. Zopár faktov si prispôsobuje.

Knihu som zbodol docela rýchlo, zaujala ma a navodila niekoľko nových a podnetných myšlienok. K dokonalosti jej ešte síce čosi chýba, ale dobrá bola viac ako dosť...

12 17.01.2021

Napriek obnovenému vydaniu z roku 2020 Eko-konzultom, je táto kniha už dosť zastaralá. Originál vyšiel v roku 1945 a aj napriek citáciám historikov z 19. storočia je dosť poplatná dobe. Deržavin bol totiž stúpencom marrizmu (podľa N . J. Marra), čo bol smer mixujúci marxistické triedne hľadisko vývoja jazyka s byblickými prvkami. Dávni predchodcovia Slovanov sú v tomto prípade odvodzovaní od Noemovho syna Jafeta a ich pohanské obdobie je označované za jafetské.

Napriek tomu, že Deržavin nie je stúpencom autochtónnej teórie o pôvode Slovanov, určité myšlienky týmto smerom sú u neho badateľné. Za priamych predchodcov Slovanov totiž označuje Venedov a Antov. Inak sa však pridržiava tradičných stereotypov, oblečených do triedneho hľadiska marxistickej fylozofie.

Pomerne dobre a dosť obšírne tu autor spracoval grécke, rímske, latinské, staršie nemecké a staršie české pramene. Ak si teda odmyslíš tú povinnú ideologickú omáčku. Zaujala ma však mytológia jednotlivých slovanských národov. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Juraja Červenáka :) O panteón Bohov v tomto prípade ani tak nešlo, ale ten výčet rôznych prevažne temných besov, škriatkov, domovikov, stríg, kikimor a nadôvažok v rôznych jazykových mutáciách, tu autor uviedol úctyhodný počet. Pre istotu ich podľa všetkého zaradil medzi povery zaostalého pracujúceho človeka, keď dodáva, že u dnešného moderného socialistického človeka už nemajú miesto ;)

Knižku úplne nezavrhujem, nájdeš v nej pomerne dosť informácií z histórie do cca 11. storočia s opisom aj globálnych vzťahov i keď z trochu priohnutého uhla pohľadu. Napr. Veľká Morava a udalosti s ňou späté vyznieva plastickejšie v kontexte s globálnymi udalosťami v tom čase okolo Byzancie, Bulharska, Franskej ríše a ich politickými záujmami. A okrem toho, kniha je tak trochu kuriozitou, vďaka už prekonanej teórii N. J. Marra.

12 11.09.2020

Schody k nebesům (české vydanie: Dobra, 2001) Autor tu rozvádza svoje teórie načrnuté vo svojej predchádzajúcej knihe Dvanáctá planeta, pričom ide ešte viac do hĺbky. Na základe rôznorodých prameňov dokazuje, že bohovia uctievaní v počiatkoch našej civilizácie boli z mäsa a kostí, že neboli z našej planéty, boli dlhovekí, používali rozvinuté technológie a ľudia sa s nimi mohli stretnúť.

Dozvieš sa tu, ako sa niektorým reálne žijúcim ľuďom podarilo opustiť našu planétu a dostať sa na orbitu (vystúpiť na nebesia), kedy, kde a prečo bola potopa, čo to o byblických a predbyblických postavách ako bol napr. Gilgameš alebo Alexander Veľký, štartovacích a pristávacích plochách Anunnakiov, ich komunikačných strediskách a zariadeniach, kto a prečo postavil piramídy, niečo o falšovateľoch histórie a kope rôznych príbehov.

Tak ako pri knihe predchádzajúcej poznamenávam, že je úplne jedno, či je táto Sitchinova radikálna teória pravdivá, čiastočne pravdivá alebo úplne mimo. Jej hodnota tkvie hlavne v tom množstve zozbieraného materiálu, prekladov starých textov, množstve ilustrácií. Kontext do ktorého si tieto informácie vložíš, je závyslý len od tvojej predstavivosti a sume znalostí o minulosti...

12 11.07.2020

Čítal som už viacero kníh týkajúcich sa tohoto obdobia - vzniku, trvania a zániku vojnového Slovenského štátu. Väčšina z nich však trpela skreslením resp. úzkym záberom pohľadu. Buď išlo o jeho obhajobu, viac či menej nekritickú alebo naopak, bol badateľný ideologický vplyv pri jeho zaznávaní či popieraní z druhej strany barikády. Kvalitnú syntézu v podobe akú tu predostrel Róbert Letz v čase vydania (2012) som nezaznamenal. Stojí naozaj za to.

Problematiku Slovenského štátu aj s tým, čo jej predchádzalo, autor rozoberá z viacerých strán aj uhlov pohľadu. Dáva ju do kontextu globálnych, európskych aj lokálnych udalostí. Podopiera to citáciami dokumentov, rozhovorov či rozhlasovými výstupmi atp. Na jednom mieste dostávaš argumenty pre aj proti bez hodnotiacich interpretácií. Je už len na tebe, ako si mozajku z predkladaných informácií poskladáš dokopy.

Predpokladám, že hodnota tejto knihy nebude klesať, je totiž písaná nezaujato, zrozumiteľne a bez akéhokoľvek ideologického balastu (Sem-tam síce vykukne autorovo stanovisko, ale aj majster tesár sa utne, a pravdepodobne nie úmyselne). Preto ju odporúčam s kľudným srdcom, ak sa chceš niečo o tomto období dozvedieť bez skreslenia...

12 30.05.2020

V pomerne ťažkej knihe veľkého formátu autor skĺbil svoje cestopisné zápisky zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Srbska a Rumunska s alternatívnym výkladom naších dejín. Tých fotiek, máp a faktografického materiálu je tu úctyhodný počet. Uvítal by som, ak by ich autor trochu preriedil. Taktiež aj ten formát knihy by som uprednostnil menší. Nezvyknem čítať knihy na stole a tŕpnuce zápästie k pôžitku z čítania neprospieva.

Čo sa týka výberu tém, text je dosť nesúrodý, veľa krát sa opakujú už napísané jeho fragmenty. Tvrdohlavo písaná predložka písmena z v 7. páde v celej knihe napovedá, že redakčná úprava si veľa práce s touto knihou nedala. Vhodnejšie by hádam bolo vydať publikáciu v podobe článkov na pokračovanie, prípadne rozdeliť ju do minimálne troch samostatných kníh, ktoré by rozoberali každý okruh tém zvlášť.

Tých tém je tu dosť. Len tak preletím. Archeológia, heraldika, Slovania, Avari, Maďari, Huni, Rumuni, Srbi, ariáni, rímski katolíci, grécki katolíci, Veľkomoravská ríša, Nitrianske knižatstvo, rôzni potentáti, rôzne cestopisné zážitky, úvahy a teórie autora a kopec ďalšieho viac či menej zaujímavého materiálu.

Čiastočné výhrady som teda spomenul. A čo pozitíva? Napriek tomu, že text knihy patrí medzi tie z alternatívneho tábora, sú v ňom zaujímavé myšlienky. Ak ho chceš pochopiť, musíš otvoriť svoju myseľ a aspoň nakrátko pripustiť iný výklad dejín. Grom knihy je téza o umiestnení Veľkej Moravy s centrom v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko). Autor to dokladá ako topografickými názvami napr. Moigrad ako centrum Mojmírovej vlády, Devu ako Devín, nie však ten náš ale ten v Rumunsku, slovanské svargy na rovnoramenných ariánskych krížoch, ktorých je tam plno na kostoloch a priečeliach budov a kopou ďalších dôkazov. Mimochodom tvrdí, že Mikulčice sú avarským hrinkom (zdôvodnenie v knihe).

S knihou môžeš súhlasiť, nesúhlasiť alebo ju ignorovať. Niektoré vyjadrenia v nej ťa môžu iritovať. Osobne mám rád, ak je niečo inak a neobvyklá myšlienka ti viac či menej rozhodí subjektívny matrix ;)

12 07.03.2020

Z autorkinho románu mám trochu rozporuplné pocity. Prvé 4/5 hardcore sci-fi v kombinácii s klasikou a thrillerovými prvkami, s precízne prepracovanou psychológiou postáv, výstavbou deja, opisom vedy, techniky a vesmíru, svojou pútavosťou boli bez debaty za všetky hviezdy. Toto sa u ženskej autorky len tak nevidí. Ak by to v tomto úseku rozumne ukončila, niet o čom… Bohužiaľ trochu smerom nadol hodnotenie zráža posledná pätina ktorá je už pulpovo a ekologiky orientovaná, plná záhadologických tvrdení, za ktoré by sa nemusel hambiť ani Majster Däniken či Zacharia Sitchin, a strašne ukecaná…

Aj napriek tejto nevyváženosti románu som uvažoval o pridelení všetkých hviezd. Kvalita väčšej časti románu je nesporná, tu som si lebedil a sfúkol som to ani neviem ako. Venuša má skrátka svoju silu. Teším sa však na autorkin ďalší počin a mám také tušenie, že ten bude ešte lepší ;)

12 01.12.2019

Z tohto ročníka Fantázie som bol dosť sklamaný. Celkovo to bol taký slabší priemer. Z 26 poviedok splnili moje subjektívne očakávania v plnej miere len dve. Tri ďalšie ešte mali svoj potenciál. Ostatné boli priemerné, podpriemerné až začiatočnícke texty. Poniektoré z tých slabších boli síce zručne písané, mali zaujímavú formu, či myšlienku ale príliš nezaujali, prípadne nezaujali vôbec. Dve som označil ako brak.

Najlepšími poviedkami boli alegorická fantasy "Kto rozsieva zimné kvety" od Beáty Takáčovej, ktorá ťa vmrazí do stoličky a taktiež slovanská fantasy "O hladnej Jage a statočnom Vavrovi" od Ivety Ragulovej. Tie tri ďalšie, ktoré svoj potenciál naplnili sú ešte "ITernal" od Martina Pika, "Satyr vyjednávač" od Kristíny Lenart a napokon "Svätý, rohatý a zjazvený" od Jána Drába.

Prelúskal som sa všetkými 26 poviedkami a uvažujem, či sa pustiť aj do ročníka 2023. Päť kvalitnejších poviedok sa mi zdá na takú bichľu dosť málo. Zatiaľ najslabší ročník s mnou hodnotených ročníkov.

Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...

11 17.05.2024

Rozmýšľam ako ohodnotiť tento posledný diel inak kvalitnej ságy. Mám z neho trochu rozporuplné pocity. Akosi mi svojim konceptom nezapadá do predošlých zväzkov. Dej je totiž natiahnutý do niekoľkých rokov a v podstatnej časti knihy sa nič moc nedeje.

Áno, Uhtredov Bebbanburg je ohrozovaný z viacerých strán, napriek tomu je zrejmé, na ktorú stranu sa pridá. Historickým ťažiskom sú tu tri udalosti. Rok 927, kedy Æthelstan povolal Constantina, vládcu Škótska a vládcu Northumbrie Guthfritha , aby mu prisahali loajalitu. Rok 934 a Æthelstanov vpád do Škótska. A napokon rok 937, keď vojská škótsko-nórskej aliancie vedené Anlafom (Guthfrithovým bratom) vpadli na Æthelstanovo územie. Pričom rozhodujúca bitka sa udiala pri Brunanburhu. Tam sa malo rozhodnúť, či sa sen o Englalande zdarne zavŕši.

Opäť sa tu vyskytujú vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia v Anlafovom vojsku. Už zo svojej podstaty však nemali veľkú šancu proti organizovaným saským útvarom. Účinnými mohli byť hlavne proti neorganizovanému nepriateľovi. V tejto dobe bola ich sláva pravdepodobne už na ústupe, podobne ako samotné pohanstvo.

Nebyť toho epického, kvalitného a strhujúceho záveru pri opise samotnej bitky, neviem neviem. Ten záver ma však presvedčil, že autor to napokon uhral veľmi dobre. Napriek tomu, že Uhtred v tej štítovej hradbe musel už mať poriadne cez 80 rokov ;) Wyrd bið full ãræd...

11 06.04.2024

Tento diel sa odohráva okolo roku 917 a Uhtred sa v ňom konečne podujme dobyť svoje právoplatná dedičstvo Bebbanburg, ktorý založil na dobytom území Walesanov jeho predok, príslušník starovekého západogermánskeho kmeňa Anglov Ida Plameňonosič a ktorého názov je odvodený od mena královnej Bernície (časť Northumbrie) Bebbe (žene Idovho vnuka).

Tento zámer sa mu budú snažiť prekaziť ako jeho bratranec, tak aj škótsky kráľ Konštantín alebo vplyvný šľachtic Æthelhelm. Æthelflaed zostáva Uhtredovou priateľkou do konca svojich dní. Taktiež jeho zať Sigtryggr zostáva jeho spojencom. Samotná bitka o Bebbanburg je popisovaná veľmi farbisto a autor ťa udržiava v stálom napätí ako to vlastne dopadne.

Ani tento zväzok svojou kvalitou nespadol pod úroveň tých predošlých a čítanie pekne odsýpalo. Na tie dánske a nórske mená som si už zvykol, tie saské mi však stále dávajú zabrať. Občas sa mi pletú. Veď posúď sám: Æthelflaed, Æthelhelm, Æthelstan, Ælfweard, Ælflæd. Ten starý názov Anglicka - Englaland tiež nie je na zahodenie :) Napriek tomu, knižka je veľmi dobrá...

11 04.02.2024

Tento diel sa nesie v dvoch rovinách. Jednou z nich sú Uhtredove problémy a strasti. Či už s jedným zo svojich synov, ktorý sa na neho veľmi nepodal, problémami s kresťanskými duchovnými, ktorí ho nenávidia alebo s dobytím Bebbanburgu, na ktorý si nárokuje.

Druhou je samotná bitka pri Teotanheale (dnešný Tettenhall, predmestie Wolverhamptonu v grófstve West Midlands) v roku 910 proti Cnutovi Ranulfsonovi (v reále Eowils) a Sigurdovi Thorrsonovi (v reále Healfdan), teda bitka medzi spojenými vojskami Wessexu a Mercie proti nájazdníckym Dánom (Uhtred v nej samozrejme odvedie poctivý kus práce na strane Sasov).

Ani tejto časti niet veľmi čo vytknúť. Snáď len, že sa opakuje podobný scenár z dielov minulých. Teda pritiahnu Dáni a Sasi sa musia brániť. A Uhtred to má opäť ťažké, ale nie je to nič, čo by nezvládol, až teda na jednu vec...

Nebolo by hádam na škodu, ak by autor text trochu okerenil nejakou záhadou, tajomstvom, niečím, čo by príbehu dodalo trochu inú príchuť. Veď tento ranný stredovek je na to doslova predurčený. Človek to mal v tej dobe asi dosť ťažké, ale nežil len bojom a vraždením.

Z tohto dôvodu dávam dolu jednu hviezdu. Ako vhľad do histórie je to stále dobré a zaujímavé čítanie, v prípade ak si začal sériu touto knihou je to super. Po 6. zväzkoch by to chcelo ale ešte trochu inej šťavy a dokoreniť...

11 10.10.2023

Ak si rád pochutnáš na korýšoch - mäkkýšoch, kôrovcoch ako skvelom produkte mora, nečítaj tento text. Ak si nedáš povedať, tak sa nečuduj. Varoval som ťa, tak skoro ti chutiť nebudú...

Skvelý horor od skvelého vydavateľa...

11 04.03.2023

Konečne!!! Neznáma entita z mimopriestoru dala o sebe riadne vedieť a to v reálnom čase a naprieč viacerými hviezdnymi sústavami. Anihilácia bola totálna a kde totálna nebola, bola "iba" smrtiaca či mrzačiaca. To, že stále nevieš odkiaľ a aká forma to vlastne je, nie je až také podstatné, zlovestné neznámo mrazí najviac. Paradoxne toto bol ten najpozitívnejší aspekt celej knihy.

Kapitoly s Alexom a Naomi mi až tak pútavé neprišli, teda až na tie záverečné. Naomina akceptácia všetkými odbojovými skupinami voči Laconii bola strašne naivná. Viac ma upútali kapitoly s Terezou (Duartovou dcérou) či s Elvi. Tie riešili aspoň vlastné postavenie resp. protomolekulu a neznámu entitu, ktorá zlikvidovala jej tvorcov. Dve z hlavných postáv si to tu odniesli, jedna z nich s patričným pátosom a s riadnou dávkou efektov.

Chudák Duarte doplatil na vlastnú stratégiu. Načo dráždil hada bosou nohou (teda len antihmotou)? Cortázar bol a mohol zostať kvalitným záporákom. Nestalo sa. Tá konečná epizóda s ním sa mi zdala akási uponáhľaná. Úsmevné bolo aj správanie Lacónčanov, keď im lietali atomovky nad hlavami, veď nič moc sa nedialo :)

Ani tento diel nevyšiel z tieňa posledných zväzkov a ani zďaleka nemá na tie úvodné (ale to sa už opakujem). Hlavní hrdinovia sú už len odvarmi tých pôvodných. Sem tam ešte zamútia vodu. Napriek tomu sa púšťam do posledného zväzku s už len miernym zaujatím, ako to vlastne všetko dopadne. Ak by udalosti ubiehali realistickejšie, pravdepodobne by sa naplnilo Amosovo proroctvo o konci ľudstva. Ale keďže viem, že amíci nemajú radi zlé konce, prorocky predpokladám, že tak to nebude...

P.S.: Tú obálku neriešim, vlastním totiž ebook ;)

11 31.07.2022

Čo sa týka seriálu, 4. sériu odohrávajúcu sa na Novej Zemi (Ilus) som považoval za najslabšiu. Niektoré časti sa dosť ťahali. Až na niekoľko akčných scén a prebúdzajúcich sa artefaktov, subjektívne dosť nuda. To isté ale nemôžem povedať o knihe.

V nej sú pôvodný kontext a motivácie jednotlivých postáv lepšie vykreslené. Taktiež niektoré súvislosti, ktoré mi v seriálovom spracovaní unikli, v knihe boli opísané oveľa lepšie. Pútavosť u knihy neochabuje. Ak sa zdánlivo nič nedeje, je to len predzvesť nejakého ďalšieho konfliktu, či pohromy. Dej odsýpa veľmi rezko.

Nechýba klasický záporák, Naomi a Amos tu dostávajú väčší priestor ako v predchádzajúcich zväzkoch a Holden, ten je kapitola sama o sebe. Tentoraz v úlohe mierotvorcu, ktorý má vyriešiť vzťahy dvoch znepriatelených strán. Začína byť až príliš jednoznačne pozitívne vykresľovaný. Pribudnú okrem iných hlavne Havelock (bývalý Millerov parťák) a Basia. Obaja prejdú svojou charakterovou premenou. Protomolekulu tentokrát vystriedajú artefakty na planéte, inak klasická šablona tejto knižnej série len v iných kulisách.

Na rozdiel od seriálu, knihy majú trochu rozprávkové konce, čo mi vzhľadom na predchádzajúci dej príliš adekvátne nepripadá. Ale stále je to veľmi kvalitné čítanie, spaceopera (tentokrát skôr čistá sci-fi) presne ako má byť. Baví ma hlavne to nezodpovedané. Kto boli tvorcovia protomolekuly a hviezdnych brán a hlavne, kto alebo čo bolo to, čo ich zničilo...

11 23.05.2022

Ak v prvom zväzku tejto série bolo politiky pomenej a dej sa točil predovšetkým okolo dvoch postáv, v tomto zväzku to až tak neplatí. Politické hry, ktorých ústrednou postavou je Avasarala sa tu rozohrávajú jedna radosť. Pričom šachových figúr je tu niekoľko, predovšetkým tentoraz zo Zeme.

Veľký neznámy faktor, ktorý spraví škrt cez rozpočet všetkým zúčastneným politickým hráčom je, ako inak, naivný Holden s posádkou vesmírnej lode Rosinante. Správanie Naomi ako príslušníčky Pásu mi síce trochu nesedí, ale aspoň to Holden nemá také ľahké. Ľahké to nemá ani Amos, ale to je špecifická postava, ktorá chyby nerobí.

Ústredná dejová linka Praxa a jeho dcéry má síce svoje miesto ale dosť by som pochyboval, že by reálne mala takú dôležitosť, aby sa kvôli nej podnikali lety naprieč slnečnou sústavou, konali vojenské strety a vybuchovali vesmírne koráby. Určitý citový a morálny rozmer jej však nechýba.

Bobby je fajn. Jej popis mi trochu nesedí s tou zo seriálu. V knihe je to pekná baba, len zväčšená na 150% :) Meria cez dva metre a je samý sval a šľacha. Skrátka typická mariňáčka, ktorá sa trochu vymiká z priemeru. Tá zo seriálu mi až tak šľachovito nepripadala a aj o jej vzraste by sa dalo diskutovať. To je ale daň za to, keď seriálové spracovanie vidí človek skôr. Napokon človek si obľúbi obe verzie Bobby...

Protomolekula sa ďalej úspešne prejavuje na Venuši a vďaka pozemským záporákom aj v samotnej slnečnej sústave. Škoda videného seriálu, inak by bola ešte tajomnejšia a zaujímavejšia.

Seriál sa pomerne verne drží doposiaľ prečítaných zväzkov. Niečo pridáva, hlavne čo sa týka vizuálu. Naopak, v knihe je zasa lepšie vykreslená motivácia jednotlivých postáv, na ktorú zasa v seriáli nebol až taký priestor. Teda knihy spoločne so seriálom Expanse sa veľmi dobre dopĺňajú. Odporúčam však knihy čítať ešte pred sledovaním samotného seriálu, najlepšie v súbehu...

Čo dodať? Veľmi dobré čítanie...

11 30.04.2022

Čo sa týka vydania z roku 2017, ktoré som aj čítal, napriek aktualizáciám, je už knižka dnes (august 2021) dosť zastaralá. Modely Raspberry Pi v nej opisované sú dnes dostupné hádam už len v bazároch a možno ako výpredaj v niektorých eshopoch. To je teda hlavný zápor knihy.

Kladom väčším ako jej zápory je však súhrnný objem informácií všeobecnejšieho razenia. Je tu všetko podstatné, čo by mal vedieť o tejto platforme úplný začiatočník. Tie informácie a veľa krát aktuálnejšie sú síce na webe, ale v knižke sú prehľadne zaradené do jednotlivých kapitol. Prípadný záujemca tak získava prehľad o tom, čo Raspberry Pi je a čo nie. Na čo sa hodí a na čo je vhodnejší mikrokontrolér napr. Arduino.

Ako knihe síce už dosť zastaralej, napriek tomu prinášajúcej stále podstatnú sumu hlavne teoretických informácií, nemôžem uprieť prínos hlavne pre začínajúceho bastliča. Pre jej vydavateľa a distribútov však zostáva otázka výšky jej ceny, ktorá by mala ísť vzhľadom na aktuálne len čiastočne platné informácie podstatne dolu...

11 29.08.2021

Ťažiskom tohoto zväzku Kroník Zeme je okrem už skôr rozvíjaných tém hlavne problematika okolo znalostí DNA v časoch existencie Sumeru, výskyt šifier a šifrovania v starých textoch, proroctvá a predpovede. Dozvieš sa tu, prečo je Jeruzalem pupkom sveta alebo prečo sa u židov dedí následníctvo po matke a nie po otcovi.

Pozitívom u autora je okolnosť, že svoje hypotézy podopiera viacerými prameňmi. Teda okrem samotnej Biblie sú to hlinené tabuľky, archeologické nálezy, historické a prehistorické stavby, astrologické a astronomické výpočty, vedecké poznatky a znalosť pramenneho materiálu. Známe fakty vkladá do nového kontextu, čím nadobúdajú iný zmysel.

Negatívum vidím zasa v prílišnej orientácii na Bibliu, židovské zdroje a židovské reálie. Nič proti nim, ale pôsobí to nevyvážene. Vo svojej knihe síce spomína aj nesemitské národy, tie však zohrávali v jeho podaní predovšetkým rozvratnú úlohu. Takým bol napríklad aj útok národov severu (možno Skýtov ale možno aj našich dávnych predkov) niekedy v 7. st. p.n.l. na Sinajský poloostrov. Len ma tak napadá, čo to za pliaga zo severu pritiahla, keď podľa autora existovali len tri centrá ľudskej civilizácie a severná Európa v nich vôbec nefigurovala.

Tento zväzok mi napriek mojim čiastočným výhradám sadol trochu viac ako ten predchádzajúci. Autor sa ti dokáže dostať riadne do hlavy ;)

11 24.09.2020

Povedal by som to asi takto: Znalci žánrovej litertúry asi budú vedieť, čo mám na mysli. Myslím znalcov science fiction a alternatívnej histórie zvlášť. Stavba príbehu môže narásť do alternatívnych tvarov a rozmerov, ak sa niečo pridá sem, niečo uberie z tamodtiaľ, niečo sa prifarbí, skrátka nejaká na prvý pohľad bezvýznamná zmena začne na seba nabaľovať rôzne alternatívy ako snehová guľa a napokon vzniká nová kvalita. Myslím, že o niečo podobné sa snažil aj autor...

Vtip je v tom, že bol ojedinelým zjavom vo svojom obore a majstrom slova. Ako čitateľ konzument nemáš šancu overovať všetky fakty. Stačí ak niečo nedopovedal alebo niečomu pririekol vlastnú interpretáciu. Faktom je, že jeho knižky sa aj po rokoch dobre čítajú a vyzývajú k premýšľaniu.

V tomto zväzku (české vydanie: Dobra, 2001) popri známych tézach z predošlých zväzkov a ich doplnení, tu mení autor zemepisnú oblasť. Prenesie ťa do Strednej a Latinskej Ameriky, do dôb Inkov, Aztékov, Olmékov a ich dávnych predchodcov. Presvedčí ťa, že Kolumbus nebol prvým objaviteľom Ameriky, neboli nimi ani Vikingovia. Že americké pobrežie zmapoval už ktosi oveľa skôr. Vysvetlí ti podobnosť v byblických textoch a indiánskych príbehoch, aj podobnosť božských panteónov ako aj prítomnosť príslušníkov semitských a negroidných národov niekoľko tisícročí pred n. l. Neobíde ani známych Bohov - Anunnakov, ktorí tu pravdepodobne pôsobili. A hlavne prečo. Najdôležitejším faktorom ohľadom Ameriky bol mimoriadne vysoký výskyt zlata a cínu...

Konštatujem opätovne vysokú čítavosť knihy hlavne pre čitateľov ktorých zaujíma, čo by sa stalo, ak by bolo niečo inak. Autor to mal perfektne premyslené, to je však zároveň aj najväčšia slabina knihy. Neexistujú v nej biele miesta, takmer...

11 31.08.2020

Musím uznať, že táto antológia bola kvalitatívne oveľa lepšia ako posledné ročníky. Poviedky úrovne blogových zápiskov začínajúcich autorov sa v nej prakticky nevyskytujú. Redakcia taktiež bola kvalitná. Ak mám nejaké výhrady, tie smerujú skôr k politickej angažovanosti u niektorých textov. Texty s politickým vyznením samozrejme do SF patria, do Fantasy už síce pomenej, ale ak sú, mali by vyznieť z deja, nemali by reflektovať len a jedine názory vydavateľa a nemali by byť úzko späté s aktuálnou politickou situáciou. Mali by byť viac nadčasové.

Pozitívom tohoto výberu je, že každý si tu niečo nájde, čo mu sadne. Za mňa, bol som najviac zvedavý na slovenskú splatter lady Annu Olejárovú. Tá síce do určitej miery splnila moje očakávania ale maximálne tentokrát u mňa zarezonovali iní autori, v tomto prípade teda hlavne autorky. Hlavne splatter na slovenský spôsob Kataster strachu od Kataríny Soyki(-y?), kožovito-nechutný horor Psia podoba od Radky Horniakovej a rýchlovka z opusteného nádražia Gombík od Barbory Vinczeovej. Tých ďalších kvalitných poviedok je tu tentokrát dosť. Bližšie viď komentáre k jednotlivým poviedkam.

Môj konečný verdikt: veľmi dobrý počin s vyššie spomenutou výhradou…

11 27.02.2020

Knižka klame telom aj svojim titulom. Obálka knihy navodzuje dojem, že sa v nej bude pojednávať o obraze mýtickej Hyperborey, ako to vidí autor. Nachádza sa na nej UFO v tvare piramídy, prales, dinosary, svalnatý borec aj Bratislavký most :) To je však len kamufláž, lebo Hyperborea sa tu bude preberať len v jednej kapitole a to tiež len v kontexte ústrednej témy. A tá je aká? Je to sila. Na cca 200 stranách tu dostaneš konšpiračno - astrologickú ezoteriku v kocke. Kľudne zober zápalky a podpáľ svoju knihovníčku, nebudeš ju už viac potrebovať. Všetko to, čo je obsiahnuté v takmer všetkých knihách tu máš v kondenzovanej podobe v rámci božského nálevu...

Mohlo by sa zdať, že knihu zhadzujem. Tak to však nie je. Autor má totiž pozoruhodnú imagináciu, ktorá dokáže vtiahnuť, a originálne nápady. Philip k. Dick by žasol. Musím uznať, že ak by z nej vytvoril SF ságu, vydala by na úctyhodný počet zväzkov. Niektoré autorové myšlienky a tézy stoja za zamyslenie.

Tými hlavnými, ktorými sa autor zaoberá sú: tajné spoločnosti, rády, slobodomurári, ilumináti, rosenkruciáni, teozofia, mimozemský faktor a Reptiliáni, ich podiel na vývoji sveta. Ďalej pokračuje kabalou a numerológiou. Dokladá to katastrofickými tézami, astrológiou, Saturnským mýtom, ktorý svojimi siedmimi prstencami manipuluje celú ľudskú civilizáciu, s jej dejinami politikou aj ekonomikou. Rozoberá tu dve nábožensko-politické vízie: kult matky, z ktorého sa vyvynuli všetky monoteistické náboženstvá vrátane neskoršieho kresťanstva a kult otca orientovaného na védy. Nezabúda ani na védy Slovansko-Árijské.

V záverečnej časti knihy autor svoju koncepciu ešte graduje, keď všetko už napísané vkladá do rámca Fomenkovej Novej chronológie (čo viac rozvádza v jeho nasledujúcej knihe "Veľké slovanské dobytie sveta") a dupľuje to vlastnou tézou o sendvičovom časopriestore, kedy jednotlivé časové obdobia prebiehajú súbežne v siedmych dimenziách nezávisle na sebe.

Po prečítaní knihy dospeješ k osvieteniu :) Celý tvoj život v tomto priestore je len virtuálna hra. Hra bohov. Ty si hráč v tejto hre, ktorá má svoje pravidlá a kulisy. Ako každá správna počítačová hra má svoj level (ak nehráš práve nejakú adventúru), nachádzaš sa v jednom aj ty. A teraz pozor. Každá hra má svoj koniec. Game Over! Bomba! Nechápeš? Ani ja :)

11 19.01.2020

Táto autorova knižka je koncipovaná ako doplňujúce informácie k jeho predchádzajúcim knihám: Všetko bolo inak, Mystérium Hyperborey a Veľké slovanské dobytie sveta. Prečítanú zatiaľ mám len tú poslednú. Svoje výhrady som napísal v komentári k nej. Bol som preto veľmi milo prekvapený spracovaním i kvalitou autorovho textu, ktorý už vyznieva profesionálnejšie, bez viditeľných chýb a svedčí o hĺbke poznania problematiky, ktorou sa autor zaoberá. Knižka je v tvrdej väzbe na kriedovom papieri s množstvom kvalitných ilustrácií a fotografií.

Mierne výhrady mám snáď len k šírke záberu aj napriek tomu, že sa autor vyhýba takým témam ako plochá resp. dutá Zem, reptiliáni a pod. a z tých záhadologických si vyberá tie serióznejšie a nám bližšie. Prezentuje tu iné pohľady na astrofyziku, kozmológiu, archeológiu a historiografiu.

Ak sa o tieto veci zaujímaš, nedozvieš sa asi nič nové. Autor totiž čerpá informácie predovšetkým zo slovenských, českých a ruských zdrojov. Prevažná väčšina tých zdrojov sú zdroje z internetu. Máš to tu však všetko pokope a bonusom je fakt, že tie internetové zdroje dosť rýchlo miznú, kniha však zostáva.

Nechcem tu teraz hodnotiť reálnosť obsahu. Ten je zaujímavý či už sa jedná o fikciu alebo alternatívne videnie dejín. Zdrojov tu autor uvádza dosť. Z môjho pohľadu je knižka svedectvom o tom, ako uvažujú ľudia v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia a zaujímavé je to porovnať s uvažovaním ľudí z pred sto či dvesto rokov. Tentokrát som teda spokojný ;)

11 10.01.2020