zahadum komentáře u knih
Minule som prečítal od Eliota životopis Michaela Douglasa a dnes od toho istého autora životopis ďalšieho hollywoodskeho " barda " - Jacka Nicholsona. Čo k tomu dodať keď autor použil presne tú istú šablónu ako v minulej knihe ? asi veľmi nič už sa len zamerať na samotného Jacka. Po pravde Jacka mám oveľa radšej ako Douglasa pre jeho nepochybne skvelé herecké nadanie ( preboha má predsa troch Oscarov ). Samozrejme čo sa týka hereckého prejavu tak jednoznačne je pán Nicholson kaliber a neviem si predstaviť filmy ako Prelet nad kukučím hniezdom alebo Čínsku štvrť bez neho. Jeho súkromný život to je jedna veľká katastrofa ak by som použil jeho slovník tak " runda, kunda a koks " skoro 24 hodín denne. Väčšie a menšie aféry hádam s každou ženou v okolí Los Angeles, ten chlap videl za život viacej vagín ako 10 gynekológov ! Kopec detí a každé s inou ženou, striedavé pocity " pána vesmíru " so strachom so staroby a stratenej erekcie. Čiže až by sa chcelo povedať,že človek - chudák. Neuveriteľne bohatý herec, ktorý si skúsil neúspešne aj úlohu režiséra a úspešnejšie aj úlohu scenáristu mal veľmi pestrý život. Kniha ho ale nie veľmi pestro zachytáva a je to ten istý problém ako u Douglasa a to ,že sú to všetko len suché fakta a bez krvi a duše. Určite ale stojí za to aby si ju človek prečítal ak chce vedieť niečo o živote fenomenálneho herca a starého kurevníka. Jack Nicholson je len jeden a ostane legendou v dobrom aj v zlom.
Nemyslím si,že je to zlý životopis na druhú stranu si nemyslím,že je to dobrý životopis. Úvod tradične patrí histórii odkiaľ pochádza a kto sú rodičia slávneho herca a producenta. To je krátke a krátke sú aj malé mimo filmové epizódky zo života M.D. V podstate kniha skoro priamo naskočí na dlhý a opakujúci sa kolotoč filmovej tvorby a súkromie Michaela je spomínané len vzácne. Informácie k filmom sú krátke úsečné správy kto točí, kde točí, s kým točí a za koľko točí, potom premiéra - koľko sa zarobilo a čo na to hovorí Michael. Nebol to teda žiaden anjel a v podstate nijak nevybočuje z radu ľudí ktorí žijú v Hollywoode. To jest alkohol, škandály, drogy, sex a intrigy. Nič nové ale od istého zlomu v jeho živote sa to trošku zharmonizovalo. Som mu vďačný,že priviedol na svet ako húževnatý producent filmovú perlu - Prelet nad kukučím hniezdom. Nebyť Michaela tak film neuzrie svetlo sveta, paradoxne v tom hrá veľkú úlohu aj jeho nemenej slávny otec Kirk Douglas. Vzťahy s otcom, s jeho prvým synom a druhé manželstvo tvoria záverečné kapitoly a kniha končí v neradostných časoch kedy Michael bojoval so zákernou chorobou. Dnes už vieme,že ju prekonal a jeho otec sa dožil krásneho veku 103 rokov.
Knihe musím ešte ubrať hodnotenie za veľmi nedbalý prístup k prekladu a následnej redaktorskej práci ktorá asi nebola žiadna..preklepy, chyby, zámeny to nie..viem,že doba je nenásytná ale nejakú úroveň by sme za svoje peniaze mali dostať. Kevin Costner nenatočil Osobného strážcu v roku 1972 ....a podobné menšie a väčšie chyby sú naprieč celou knihou a preto musím knihe dať 60 %.
Stručná publikácia ktorá informuje o histórii rôznych epidémii od čias praveku až do dnešných dní. Dozvieme sa historické súvislostí na pozadí nap. morovej nákazy, týfusu, pravých kiahni a pod. Knihu písalo viacero autorov a jednotlivé kapitoly sú pomerne krátke ale informačne celkom bohaté. Kniha má dobrý komerčný potenciál vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete kedy " zúri tzv. pandémia " ale to je už iný príbeh.
V tejto knihe sa dozviete aké mýty a nepravdivé informácie sa stále viac a viac objavujú o druhej svetovej vojne. Autor ich uvádza na pravú mieru a vysvetľuje ich hlavné omyly a dôvody prečo takéto lži, polopravdy a mýty vznikali, vznikajú a bohužiaľ budú vznikať.
Aká bola úloha ZSSR a J.V.Stalina v podnecovaní vojny ?
Aké straty v skutočnosti Rusko utrpelo ?
Aký bol osud vojnových zajatcov vo vojne ? nútene nasadených v Nemecku a porovnanie oboch bojujúcich strán.
Význam Nemeckej propagandy pre svet a zvlášť ZSSR.
Elitné jednotky SS, ich skutočný význam a podiel počas druhej svetovej vojny.
Stephen King majster hrôzy, desivý nekorunovaný kráľ hororu a napätia..pardón odskočil som si do minulosti. Teraz nazad do súčasnosti a hlavne na zem. Kedysi pán King mával problémy s koncami svojich kníh a v poslednej dobe žiaľ som si všimol,že nielen konce mu robia problém ale už aj celé knihy. Neviem nakoľko je to vekom alebo tým,že vyhorel, možno sa jednoducho minuli všetky dobré nápady a už naozaj nemá čo nové napísať. Problém pre mňa nebol príbeh tejto knihy ktorý je síce taká variácia na výbornú Podpaľačku ale to,že je to písané pre staršie deti resp, je to len ďalšia tuctová teen kniha ktorých je teraz všade okolo nás mraky. Aj pozornému čitateľovi neutečie viacero faktov, Kniha nemá žiadne napätie, násilie, drámu a o strachu ani nehovoriac. Kopec logických chýb je už priam na každej strane a niektoré sú fatálne až nemôžem uveriť,že to niekto po Kingovi čítal a neupozornil ho na to. King pomerne dobre začne knihu ale jeho ďalšia chyba posledných rokov býva to,že ak prechádza z realizmu do tej jeho ríše fantázii, mysteriózna a iných svetov tak sa to zadrhne, rozbije a príbeh stojí až padá na hubu. Na každej strane je napísané,že Luke je šachista a teda je veľmi geniálny a toto slovné spojenie sa vlečie knihou a vysvetľuje sa tým polovica knihy. Sľubný začiatok ešte držiaci sa ako tak zeme, potom príde malá akčná vsuvka ktorú vystrieda dlhé a nudné putovanie mimo zmyslovou ne realitou. Klasický útek a spoznanie, na konci veľkolepé akčné finále. Takto nejak vyzerajú knihy S.Kinga v posledných rokoch. Báť sa nebudete, strach a hrôza si vzali dovolenku. Logika hapruje kde sa to len dá a už sa ani neskrýva. Pre mňa ani nie sklamanie keďže posledné knihy Kinga už dávno sú všetko len nie dobrými knihami v ktorých býval vždy dobrý príbeh ktorý sa navždy zapísal do dejín kvalitnej brakovej literatúry. Už Outsider bola kniha ktorá sa ledva dala dočítať ale tam aspoň ten sľubný začiatok trval dlhšie a pár strán sme si mohli užívať pána Kinga. V Inštitúcii je sľubný začiatok naozaj len začiatok a neskôr " King šablóna bezhlavo mix max ". Je to ako keby vám niekto chcel povedať dobrý krátky úderný vtip keď máte málo času a miesto toho vám ten vtip rozpráva ožratý chlap s plnou hubou žrádla a hovorí vám ten vtip hodinu...výsledok si viete predstaviť.
Nenazýval by som to bulvárom alebo nejakou vtipnou knihou. Je to proste zbierka informácii o spisovateľoch ktoré sú menej známe a miestami sú bizarné. Každého spisovateľa uvádza krátky životopis, jeho najznámejšie diela, výroky, výstrednosti, neobvyklé životné aktivity, sexuálne/ alkoholové / drogové maniere a pod...Veľká časť spisovateľov bola úprimne povedané " chorá na mozgy " ... Je teda na mieste otázka či " normálnosť " nezabíja talent tvorivého ducha ?:) Mne osobne je jedno či môj obľúbený spisovateľ pil liter alkoholu denne ( London ), zaujíma ma jeho dielo a jeho osobný život nemá vplyv na tom či ho čítam alebo nie. Určite ma kniha zaujala a je to také ľahké čítanie na poobedný gauč. Svet sa neprevrátil,že kniha existuje a neprevrátil by sa keby nejestvovala.
Kniha sa zavrela a musím povedať že výborná kniha sa zavrela. Videl som cca mesiac predtým seriál ktorý je adaptácia tejto knihy. Veľmi ma zaujal a zistil som,že je to na základe knihy ktorú som si okamžite kúpil. V prvom rade podotýkam,že je tam pomerne závažný rozdiel medzi knihou a seriálom. Nebudem písať kde a aký ale všetci čo videli a čítali to vedia. Je to samozrejme dobre lebo ma kniha prekvapila aj napriek tomu,že som vedel do čoho idem a poznal som zápletku a záver. Naozaj je to vynikajúce spracovanie tak dramatickej udalosti ako je podozrenie z vraždy vlastného dieťaťa. Čitateľ - rodič to celé samozrejme o to viacej prežíva a vie sa lepšie vcítiť do rodičov Jacoba. Je to psychologicko - citová pitva ktorú autor vystihol na jednotku s hviezdičkou. Kniha aj keď je psychicky náročná tak som nemal pocit,že by citovo vydierala alebo tlačila na strunu "slzavého údolia". Naopak som mal miestami pocit,že čítam nejakú správu úradníka a pôsobilo to celé až dokumentárne a city si človek vytvoril k čítanému textu sám. Záver knihy a pointa je niečo čo si musí každý čitateľ / divák absorbovať sám. Ja som priklonený k tomu,že autor zvolil jeden z najlepších koncov aký sa núkal. Je to krimi ? dráma ? psychologický román ? všetko a navyše kvalitný príbeh ktorý drží čitateľa do poslednej stránky v napätí.
Ako písal dole nižšie kolega Ivan Kučera mám s touto knihou podobný problém. Urobil som tiež chybu a ako prvú som čítal knihu :" Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká " čo je druhá antológia poviedok tohoto autora. Predsa len autor získal skúsenosti a poriadne "dozrel " oproti tejto prvej knihy. Zaujali ma len dve poviedky a to Okultace a Hotel Broadsword ...dali by sa s prižmúrenými očami nazvať dobrými poviedkami. Zvyšok fakt je rozťahaná, nezaujímavá, pomalá nuda ktorá sa mi " lepila " na oči a nútil som sa do toho aby som stránku prevracal ďalej. Nemám rád ak sa neviem dočkať kedy knihu zavriem.
Pána Haničinca hodnotím ako herca kde nemám námietok, mám rád jeho herecký výkon a seriál Dobrá voda alebo Žena za pultom tam jednoznačne podal výkon sympatického muža.Kniha je veľmi stručná a až povrchná. Petr Haničinec v súkromí bol muž ktorý šiel od žene k žene a od fľašky k fľaške, nie menej ako ostatní ale isto viac ako väčšina. V knihe je málo informácii a všetko sa ešte k tomu opakuje. Polovica knihy je o tom ako kto okolo neho nesúhlasil s komunizmom a ako mu bolo za ťažko žiť a podobné táraniny. Paradoxne na stránke kde plače o "útlaku" je fotka Petr Haničinec v Mexiku. Ináč je to taký štandard, rýchlokvaška, niečo som sa dozvedel a niečo je len naznačené a rýchlo preskočené. V knihe oceňujem bohatú foto galériu. Autor mylne píše,že za socializmu boli byty len štátne a čakalo sa na ne roky..existovali ešte tzv.byty družstevné a tie nemali so štátom nič spoločného. O tom aký človek bol pán Haničinec svedčí aj ako získal dom v roku 1985 keď sa štvrtýkrát oženil. Využil svoje známosti s vtedajším ministrom a doslova vyhodil na ulicu právoplatnú majiteľku vily ktorá mala tú smolu,že jej manžel emigroval. Vulgárne a neomalene sa nasťahoval do domu ktorý mu nepatril. Nepekne sa zachoval aj ku kolegyni Švorcovej s ktorou strávil istú profesionálnu dobu a v roku 1989 ju odvrhol a verejne ohovoril. Iróniu osudu bolo,že aj keď sa pchal do porevolučných čias a spolkov tak ho odmietali, chodili mu výstražné listy, mal telefonáty, vyhrážanie bombou priamo do divadla a rozbité okná. Na sklonku života kedy videl,že už končí sa predsa len udobril s pani Švorcovou. Ako herec bol pán Haničinec určite talent, mal výborný hlas ktorý využil v dabingu a mal veľké šťastie na dobré filmové postavy ktoré mu sadli ako šité na mieru. Ako súkromná osoba to nebol zrovna ideál charakteru a slušnosti.
Gnóm...edícia ktorá si stanovila za svoj cieľ dve veci: prvá, vždy krásne a graficky originálne obálky a druhá dôležitejšia je výber autorov a výber samotného obsahu. Moja prvá skúsenosť s Fracassim ( v žiadnom prípade posledná ) ma neskutočne prekvapila. Nebudem tu rozpisovať jednotlivé poviedky, je ich deväť a niektoré som opísal samostatne. Ohodnotil som všetky a dospel som k názoru,že sú tu len dva druhy poviedok a to veľmi skvelé a " len skvelé ". Každá jedna je originálna a áno sú to o niečo dlhšie literárne útvary na aké sme zvyklý ale....V žiadnom prípade to nie je na škodu keďže autor má dar udržať každú poviedku pod našou pozornosťou. Budem radšej čítať dlhšiu a skvelú poviedku ako krátku a zlú. Autor píše dospelo a nedal sa zlákať lacnou "Kingovou cestou " kde by na dvoch stranách opísal ako ožil klavír a zožral decko aj učiteľa klavíru....nie nie...Fracassi sa neuspokojí s tak povrchnou scénou a jeho poviedky sú malé umelecké diela. Jednoznačne posledná Mandala alebo Zlodej koní patria k špičke čo som čítal za poslednú dobu. Pán King natrieska síce do jeho poviedkových kníh kvantum poviedok ale ruku na srdce..koľko je takých ktoré si zapamätáme ? polovica ? no...to je slabota, plytvať polovicou knihy na odpad ! nehovoriac o tom,že tu každá poviedka dýcha neskutočne tajuplnou atmosférou a viac ako lacnej krvi tu tečie dusná a ťaživá aura nepoznaného. Dokonala znalosť prostredia, priam maniakálna tvorba charakterov postáv a vždy originálne pojatá zápletka robia z tejto krásnej zelenej knižky cenný poklad do mojej zbierky dobrých kníh.
Čo sa stane ak sa vaše modlitby začnú plniť ? necháte si to pre seba ? začnete písať pre ľudí a firmy za peniaze ? zmení sa tým vo svete niečo ? zvláštna kniha ktorá má silný odkaz pre našu už stratenú západnú civilizáciu a ukazuje,že v podstate už niet nádeje. Prejedli sme všetko čo sme mohli a prejedli sme to aj druhým a hráme sa na humanistov a dobro ľudí ktorí tým,že sa modlia si naivne myslia,že svet sa dá zachrániť imaginárnou silou a nadprirodzenou bytosťou. Kdeže, ten čas čo sa márni modlením a sedením v chrámov by vystačil aby sa pomohlo tým ktorí to potrebujú naozaj a prostriedky sa mrhajú na chválu a slávu celej našej bohatej a nenažratej cirkvi. Kniha vtipne, sarkasticky poukazuje na to kam dospeje rozpor o tom kto má svoju pravdu a koho boh je lepší. Vytýkam len zbytočne natiahnutú strednú časť a myslím si,že knihe by prospelo ubrať tak sto strán. Ak ste nečítali dávno knihu ktorá si dovolí nastaviť zrkadlo dnešnému človeku tak smelo do toho. Pohľad to ale nebude krásny a veľká väčšina bude smutná tak ako ja kam sa svet uberá. Dovolím si použiť jeden citát z knihy ktorý sa parádne hodí na dnešné temné časy a dokonale vystihuje ducha knihy. Kniha nie je samozrejme len o morálke. V prvom rade je to dráma a temná fantasy v ktorej nejde o dobro alebo zlo v pravom slova zmysle.
Uvedený citát je silne depresívny a našu budúcnosť vidí veľmi tmavo ale sú obavy,že reálne:
„Nakonec nebude společnost produkovat nic jinýho než cetky. Nakonec bude všechno úplně zbanalizovaný. Všechny zdroje vyplundrovaný, všechny myšlenky proměněný ve slogany, všechny skálopevný monumenty lidskýho snažení proměněný v suť. Budem bydlet v krajině plný ještěrčích popelníků, digitálních cvrčků a kuchyňskejch chňapek s Harrym Potterem. Umění se bude vyrábět, a ne vyrvávat z hlubin duše. A co je velkolepý, to budou určovat obchodníci. Láska, která kdysi inspirovala básně, romány, symfonie a teď inspiruje popový písničky… bude inspirovat nějakou ještě nudnější formu bezvýznamnosti.“
Tak konečne sa mi podarilo zohnať jeden kus tejto naozaj krásne spracovanej knihy. Chcel som hlavne vydanie z roku 1984 a kompletne knihu aj s prebalom a mal som šťastie na krásny zberateľský výtlačok. Podobne ako kolega Uroborus som v detstve knihu často krát mal vypožičanú zo školskej knižnice a listoval v nej a kochal sa ilustráciami ktoré sú aj dnes skvostné. Kniha je písaná pútavo skoro ako nejaký román a aj napriek tomu,že je kopec informácii v nej už dávno zastaralých je to vynikajúca publikácia histórie.
Pero da Covilha kto to bol ? Portugalský vyzvedač ktorý sa v mene svojho kráľa a neskoršie jeho nástupcov, rozhodol nájsť bájnu cestu do Indie a tzv. " kňaza Jána ". Kniha ja útla ale plná faktov a informáciami o dobách kedy mocnosti Európy robili významné námorne objavy. Informácii o živote Pero da Covilha je veľmi málo ale to málo čo vieme sú pomerne dôveryhodné informácie a autor to celkom zrozumiteľne vysvetľuje a poukazuje na zdroje. Vítam aj mapy danej doby s vysvetleniami čo uľahčuje prácu s knihou.
Kniha mi radosť neurobila a to hlavne neskutočne pomalým až stojatým štýlom písania. Príbeh je jednak milión strán dopredu čitateľný a stojí priam na mieste a za druhé je veľmi tuctový a nezáživný. Veľké mesto, uprostred veľká budova Citadela, všade intrigy, rozbroje..cítil som sa ako v PC hre " Half Life " 2 ktorej dej bol plus mínus podobný ale samozrejme podaný profesionálne. V knihe autor / autori driemu a prenášajú to na čitateľa. Mal som pocit,že čítam knihu ktorá má tisíc strán a nie málo cez tristo. Neustále postavy točia jedno a to isté a prekrúcajú všetko čo o stránku predtým povedali. Hlavná postava na každej strane povie alebo sníva o tom čo videla a počula v starých filmoch, konkrétne ale ani slovo ani náznak čo také videla v starých filmoch. Len vzlyká a narieka..som MIM ? nie som MIM ? ak som MIM tak čo mám robiť ? nie som MIM tak čo mám robiť ? samá " tajomná organizácia " potom " bratstvá " všetci proti všetkým a všetci za jedného...jedným slovom chaos, guľáš, hokej a bordel. Tristokrát som chcel knihu zavrieť a je mi jedno ako skončila. Bol som rád,že ju zatváram a už ju neotvorím.
Zaujímavý nápad na kvázi životopis ktorý sa odohráva v podstate ako jeden veľký rozhovor. Gerard v ňom pomerne úprimne odpovedá na všetky otázky, sem tam si niečo nechá pre seba a sem tam si niečo prifarbí alebo sa často opakuje. Neviem nakoľko je to vina autora knihy alebo prekladu,že sa odpovede opakujú pomerne často. Gerard je divný samorast ktorý má svoje nepopierateľné charizma vo filme a v súkromí je to prinajmenšom jeden veľký hazardér. Hazarduje so zdravím, s ľuďmi okolo seba, s peniazmi a dosť často aj so svojim názorom. Veľa vecí na ňom mi je sympatických ale veľa vecí je protiklad tomu čomu hovorím slušný človek. Aj keď to dvestokrát v knihe popiera, tak je to určite veľmi dravý človek čo sa týka peňazí. Kniha nie je zlá a podarí sa jej odhaliť niečo zo súkromia veľké herca ( doslovne ). Len si často poviete,že Gerard, Gerard, hovoríš,že si Francúz a je Ti cťou platiť dane vo Francúzsku a o pár rokov sa odsťahuješ do Ruska pretože vraj platíš strašné dane. Asi tak.
V prvom rade jednoznačne vynikajúca kniha aj napriek veľkému množstvu mien. Keďže to bol Mega proces aký nemá v dejinách obdoby tak samozrejme sa ho zúčastnilo veľa ľudí a to automaticky nesie veľa mien. O.J. Simpson je vinný a nespomínam si,že by som niekedy videl také kvantum jednoznačných dôkazov aké sa podarilo obžalobe zozbierať.Všetky dôkazy smerovali k verdiktu vinný ako aj indície zdravého rozumu. Prečo potom O.J. bol zbavený obvinení ? V prvom rade bezohľadná skupina veľmi dobre platených právnikov ktorých si mohol O.J. najať. V druhom a hlavnom rade justičný systém USA ktorý nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Tou je sprostý systém poroty alebo dávanie prednosti emóciám a neznalosti všetkého pár jedincom z ktorých niektorí nevedia ani čítať a písať. Ak porotcovi ktorý nevie čítať a písať budete hovoriť napr. o dôkazoch DNA tak je pravdepodobné,že nechápe o čom je reč a takto vychádza nazmar úsilie obžaloby predkladať seriźne vedecké a policajné fakty.Navyše ak je 9 z 12 porotcov Afroameričanov, tak niet šance aby černošská celebrita šla do plynovej komory. Nemysliteľné ! Spravodlivosť ide bokom. Teda systém poroty je " hod kockou ". Americký systém " spravodlivosti " vám umožňuje ak máte prachy si výsledok súdu " kúpiť" bez ohľadu či ste vinný alebo nie ste.Ak by sa poskladalo dvadsať rôznych porôt tak máme dvadsať rôznych výsledkov..dá sa to nazvať ešte spravodlivosť ? asi nie...buď je vina alebo nevina a to na milión % samozrejme to celé ešte veľmi premieša rasizmus ktorý je alfa a omega v USA nech sa USA hrajú na demokraciu akú chcú..obžalovaný je černoch a teda je za tým určite lotrovina bielych atď...Mediálne šialenstvo a nenormálny tlak na všetky strany procesu z toho urobil ohavnú tragikomickú frašku. Bola by na smiech ak by nešlo o dva ľudské životy a pocit spravodlivosti. Veľký problém americkej justície je,že obžalovaný musí byť súdený za to čo urobil a nie za to,že aký je...!? O.J. preukázateľne fyzicky napadol viackrát svoju manželku ale právne sa to ututlalo ako " nesprávny fyzický kontakt ".Kniha je obdivuhodné faktografické veľdielo a nečudujem sa,že získalo toľko kladných hodnotení. Autor bol tiež jednoznačne presvedčený o vine O.J. ale celé to podal správne nezaujato.Ani raz som nemal pocit,že by O.J. chcel ukázať v dobrom svetle a po pravde s čítania medzi riadkami tým úbožiakom opovrhoval. Skvelé dielo na konci ktorého sa dozviete ako dopadli všetci protagonisti procesu.
Okamžite po prečítaní Kvítka / Kvítku, som otvoril Jablko ktoré by malo v márnej nádeji zodpovedať otázky ktoré kládol koniec Kvítka.
V predslove autor upozorňuje na to,že Jablko nemá za úlohu byť pokračovaním Kvítka a ani nemá byť nejaká " nadstavba " resp. splatený dlh. Rozosmialo ma ako vtipne autor okomentoval prosby ( vyhrážky ) na pokračovanie Kvítka. Stojí za to prečítať si predslov k tejto kratučkej zbierke poviedok, dávno ma tak príjemne nič nerozosmialo ako autor ktorý je síce inteligentný ale má zmysel pre iróniu..no koledovali si o to :)
Samotné poviedky ? čo povedať ? Mierne ale naozaj mierne nám odhalili udalosti PO Kvítku. Skôr ako začnete tancovať čaču tak pokoj a kľud, nejedná sa o nič viacej ako náznaky a to dosť šetrné. Autor je " lakomý " na informácie a necháva si všetko pre seba. My úbohí čitatelia sa dozvieme nejaké veci PRED a PO ale nie je to nič čo nám otvorilo ústa a ostali by sme v nemom úžase tri hodiny. Po pravde netrvalo mi ani dve hodiny a poviedky som prečítal. Neboli zlé, neboli dobré. Určite ale patrili do sveta Kvítka a autora musíme pochváliť,že udržal atmosféru tak typickú pre Kvítek. Ako vždy kvalitný preklad pána Janiša.
(SPOILER) Kde začať svoj názor na knihu ktorá je všade už tak dopodrobna a lepšie opísaná ? Prečítal som si komentár od užívateľa menom " marlowe " ktorý knihu vidí a cíti totožne ako ja. Prečítajte si jeho komentár napísal to lepšie ako to napíšem ja. Veľká krásna kniha to sú prvé dojmy keď vezmete do rúk knihu Michela Fabera a to doslova. Viac ako 900 strán, perfektné spracovanie od Arga ktoré bude ozdobou knižnice. Mám vydanie z roku 2014 s peknou grafickou štylizáciou ktorá dáva matný pocit knihy z čias minulých. Moja jediná výhrada je k tomu,že kniha sa veľmi zle drží a hľadanie sto plus jedna poloha pri čítaní tejto krásky by si zaslúžila vlastnú knihu. Takže veľký romantický román z Anglicka rokov 1874 - 76 ? Súhlasím s veľkým románom a sedí aj obdobie zvané tiež ako Viktoriánska doba. Prečo nie romantický ? lebo táto kniha je všetko iné len nie romantická. Lacno by sa dalo povedať,že predsa prostitútka ktorá podľahla mužovi musí byť romantika ako sme to videli v amerických filmoch. Ona mu nepodľahne keďže ona chce aby on podľahol jej a so všetkým " full servicom " tej doby. Prostitutka Sugar a neskoršie zvaná ako slečna Sugar má za sebou neľahkú minulosť o ktorej nám hneď na začiatku povie tajomná uvádzačka do deja. William Rackham je synom bohatého majiteľa prosperujúce ho podniku na výrobu voňaviek a toaletných potrieb. William nemá ambície prebrať žezlo spoločnosti z dvoch dôvodov, za prvé nie je starší syn svojho otca a za druhé chcel by sa stať spisovateľom. Ako uvidíme ani jedno nebude mať vplyv na to aby sa nakoniec chopil vedenia firmy a kto tuší,že v tom bude mať prsty Sugar tak tuší správne. Takže povedané prostitútka s dobrým srdcom premenila zlého muža na dobrého muža ? Nie ani náhodou, novodobým žargónom by sme mohli nazvať Sugar manipulatívnou " zlatokopkou " ale nie je to tak jednoduché. Faber to celé pojíma trošku komplexnejšie a každá postava v románe je stratená a nejaká okolnosť ju zatratí viac alebo ju nechá byť na svete s inou bolesťou. Nedá sa to presne opísať bez prezradenia deja. Každá postava má minulosť ktorá zasahuje do prítomnosti a posúva celé utrpenie románu vpred. Áno utrpenie vzhľadom na to,že Kvítek je depresívne dielo rozprávané štýlom nezúčastneného rozprávača, ktorý je chladný ako ľad. Faber ide do extrému a v každej vete a slove vnímame jeho kritiku nespravodlivej spoločnosti ktorú si dopodrobna naštudoval. Zanechajte všetky nádeje tu neprežijete Viktoriánsku dobu " ináč " tu ju prežijete bez falošných predstáv a " podľa skutočných udalostí ". Postavenie chudobného človeka alebo postavenie ženy bola neznáma nočná mora. Spoločenské etikety to je niečo raz do smiechu a raz do plaču je len na vás ako vnímate pokrútenú realitu spoločnosti. Človek svoje city musel dusiť v sebe a navonok nič neprejavovať aby seba neukázal ako slabocha a áno navyše tá spoločenská etiketa.Falošné predstavy o bohu a viere sú už kapitola sama o sebe. Kniha našťastie nie je idealistická a nedáva čitateľovi falošný pocit klamstva z toho ako túto dobu prekrucujú filmy a romány nižšej úrovne. Kvítek je kniha miestami brutálne krutá a vyráža dych svojou surovosťou človeka.Nie je tam fyzické zlo ale je tam zlo ľudskej duše vo všetkých odtieňoch aké si viete a neviete predstaviť.Ak by túto knihu mali možnosť čítať ľudia z tej doby ani by ich neprekvapili reálie života ktoré dôverne poznajú ale tá obnaženosť ľudstva. Hrôzou by grcali celý týždeň pri predstave,že autor po roku 2000 smie otvorene pozerať do ich vagín, análov a ich duše.Odpadávali by z toho ako ľahko o tom smie písať a ani okom pri tom nemihne. Psychológia postáv je dotiahnutá ad absurdum, vzhľadom k spoločenským rozdielom, myslenie tej doby je predsa len iné ako dnes. Faber pracuje v náznakoch vecí a chce od čitateľa aby si veci namýšľal a trpel spolu s postavami. Príkladom je Agnes ktorá trpí neznámou chorobou a pre všetkých okolo je šialená. Čitateľ ale vie akú má chorobu a pri čítaní to zohráva zvláštny emotívny element. Nie je tu zbytočná ani jedna veta aj vzhľadom na to,že to má cez 900 strán na konci som chcel ešte tritisíc a vedieť viac a rozplývať sa nad autorom ktorý ako " boh " márnotratne rozhadzuje figúrky v hre menom život. Koniec je netradične uťatý a nepovedal by som ,že som spokojný keďže to podľa môjho názoru nie je finále. Ja si myslím,že všetko čo sa deje medzi Sugar a Sofiou je v knihe nenápadne naznačené v novinách. Chce to od čitateľa byť pozorný a vnímať každý detail aj taký ktorý si myslí,že nie je podstatný a ubezpečujem vás on podstatný je. Faber postavy necháva v zlom stave a nevieme ich ďalší osud, kniha zanecháva veľa otáznikov Nakoniec sám autor uznal,že koniec knihy je pre čitateľa krutý a vydal zbierku poviedok " Jablko " Som zvedavý či dostanem odpovede na niektoré moje otázky. Mám pocit,že dokonale opísať túto knihu nie je možné, predsa je tam milión myšlienok a do komentára to človek nedá. Môžem len smelo povedať,že je to kniha zlomová a dať tejto knihe hodnotenie " odpad " bude asi tým,že dotyčná osoba použila klystír opačným koncom. Tu aj literárny ne znalec kvalitnej literatúry kam sa radím aj ja, pozná čo za poklad drží v rukách. Opäť musím ešte vyzdvihnúť preklad ktorý musel naozaj " bolieť " všetka česť prekladateľovi p. Janišovi za to,že to nevzdal a na náš trh pomohol uviesť tento skvost. Idem teda pozrieť či " Jablko nepadá ďaleko od Kvítka "
Veľmi zvláštny životopis, nechcem povedať,že vyslovene zlý ale nejedná sa ani o životopis aký by si zaslúžil umelec formátu p.Větrovca.
Kniha je pekne spracovaná, naozaj je tam kvantum fotografii z celého spektra jeho života. Kniha má zvláštnu štruktúru, asi 30 % informácii v knihe sa opakuje, asi sedemsto krát sa tam spomína jeho politické angažovanie kde sa stále omieľa dookola to isté a raz je kladné a raz negatívne. Veľakrát je tam priam bulvárne spracovaná veta o stranu ďalej je presne tá istá veta napísaná seriózne aby bola ešte raz spomenutá do konca knihy. V strede knihy - životopisu je opísaná smrť p.Větrovca a potom....potom ide životopis ďalej ako keby sa nič nestalo. Nevravím,že som sa nedozvedel veľa vecí a z knihy je patrné aká osobnosť bol.Je to celé tak " chaos - panika " štýlom napísané,že sa v tom človek stráca. Kniha je neutrálna a neopisuje len klady ale musím uznať,že aj zápory tohoto predsa len človeka. Bol komplikovaný človek a verím,že jeho rodina to mala zložité a nedozvieme sa nikde čo sa tam vlastne stalo. Ale niečo sa stalo a cítite to z celej knihy kde sa ťahá nejaká rodinná udalosť o ktorej sa mlčí. Nemal vzdelanie a napriek tomu zanechal kopec hereckých rolí a u mňa hlavne exceloval v dabingovej sfére. jeho politické angažovanie je opísané do detailov a čo k tomu dodať...niečomu veril a celý život preto žil a neustúpil z viery ani po 1989 kedy veľká časť jeho kolegov prospechovo prešla na " druhú stranu" . Bol aký bol ale mám pocit,že bol vždy sám sebou a bol to aj chlap na svojom mieste ktorý zanechal niečo pekné na tomto svete. Ak budete sledovať jeho predsedu JRD ( JZD ) v Chalupároch tak si pozrite,že tento veľký herec sa bál motorky a nemal skúsenosti a ako roztomilo to tam poznať.
17 poviedok, veľa alebo málo ? v tomto prípade je to ako v dobrej reštaurácii a stolovali mi vynikajúce gurmánske jedlo. Faber tradične nerozpráva veľa, neopisuje veľa, nechodí ďaleko pre dialógy, dokonca jeho poviedky nepotrebujú na záver ani pointu. Jednoducho poviedka začne ako keby ste boli svedkami nejakej udalosti vonku v parku. Nejaké postavy v parku niečo robia, neviete kedy prišli a nebudete ani vedieť kedy odišli. Autor strieda umiestnenie poviedok hravo a jednu chvíľku ste s hudobníkom death metalovej skupiny v Budapešti a o pár strán ďalej kdesi v chladnom Fínsku. Všetky poviedky majú spoločného menovateľa - sú znepokojivé, jedna je tu vyslovene drastická a psychicky náročná, pochopí každý rodič. Niektoré sa zdajú byť banálne - myš. Čo dokáže človeka sexuálne vzrušiť ? iné pohlavie,rovnaké pohlavie, zviera, mŕtvola...mohol by som pokračovať ale určite by ste nikdy nepovedali,že existuje skupina ľudí pre ktorých je prednáška o kokosoch sexuálne lákadlo. To takým spôsobom,že autor vám privodí skoro naozajstné ...ehm...spracuje vás a vnúti vám to hravo za čo jednak vďačí autor svojej originálnej fantázii a hlavne za maniakálny preklad pána Janiša. Neviem si predstaviť náročnosť prekladu tejto poviedky. Klobúk dole ! Dokonalá zbierka bizarných ale zaujímavých poviedok.