Zmok
komentáře u knih
Veles: Slovanské božstvo ve srovnávací perspektivě
Michaela Gajdošíková Šebetovská
Zatiaľ bezkonkurenčná kniha v našom prostredí, vrelo odporúčam záujemcom o Slovanskú mytológiu ako nevyhnutnú výbavu. Keď som čítal knihu Perun – bůh hromovládve od Michala Téru, pomyslel som si že svoju knihu by si zaslúžili aj iné slovanské božstvá a to aspoň Veles. Po niekoľkých rokoch som sa toho naozaj dočkal. Hoci je táto kniha skromnejšia a nejde príliš do šírky, nemôžem povedať, že by ma sklamala. Poskytuje prehľad písomných zdrojov priamo zmieňujúcich Velesa, analyzuje jeho funkcie a atribúty a predkladá porovnávacou metódou analógie z príbuzných mytológií. Doplňujú ju vhodne zvolené fotky a ilustrácie, ktoré nenásilne nadväzujú na text. Keďže táto kniha je vlastne vydaním autorkinej diplomovej práce, používa odborný jazyk a nie je populárne-náučnou publikáciou, na priek tomu je zrozumiteľná aj pre bežného čitateľa.
Potešila ma hlavne údaje z baltskej mytológie o Velniasovi, keďže v československom prostredí zatiaľ koluje z tohto okruhu len málo zdrojov, taktiež svieže bolo aj spomenutie Afsatiho z Nartského eposu ako kaukazskú obdobu Velesa - myslím že u iných autorov sa takéto porovnanie s náď ani nevyskytlo. Ako autorka sama uviedla, s komparáciou by sa dalo ísť ešte viac do šírky, azda sa toho dočkáme v nasledujúcom vydaní. Je udivujúce, akou komplexnou a ambivalentnou postavou Veles bol a koľko sa toho môžeme dozvedieť pomocou komparácie iných bájosloví.
Arabské správy o Slovanoch (9. – 12. storočie)
Ján Pauliny
Pozoruhodné dielo, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom podáva výťah z najzaujímavejších diel moslimských autorov raného stredoveku, ktorí vo svojich knihách zmieňovali Slovanov. Odporúčam záujemcom o Slovanskú históriu či kultúru. Preložené texty doplňuje bohatý poznámkový aparát. Samotným textom predchádza štedrý úvod, ktorý čitateľa oboznámi s včasnými dejinami moslimského sveta a arabskej kultúry ako takej, pričom stručne rozvedie pozadie vzniku jednotlivých diel. Taktiež rozvádza problematiku obchodných ciest, týkajúcich sa najmä trhu s otrokmi, keďže popis obchodných trás a artiklov v jednotlivých krajinách bola hlavná motivácia niekoľkých diel preložených v tejto knihe. Obohacujúce boli aj údaje o postavení otrokov v arabskom svete.
Nanešťastie samotné arabské texty sú zväčša stručné a povrchné, často sú len redakciou starších diel a lebo odkazom na ne. Problémom je aj nejednoznačnosť výkladu niektorých slov, prameniaca jednak z komolenia pôvodnými autormi, z chýb pri neskorších prepisoch a aj absenciou samohlások v arabskom texte. Bol spomínaný mocný slovanský vládca naozaj veľkomoravský Svätopluk? Môžeme mesto Wábnít spájať s našou Nitrou? A čo mesto Hurdáb? Zmieňovali sa moslimskí autori o východoslovanských Volyňanoch či západoslovanských Veletoch? To všetko je nejasné, no našťastie Paulíny v poznámkach vysvetľuje interpretácie nejasných slov a udáva viacero hypotéz od jednotlivých odborníkov.
Mňa obzvlášť zaujali pasáže z al-Idrísiho a na al-Garnátího, ide o neskoršie diela, kde je trochu podrobnejšie preberané aj Uhorsko. U al-Garnátího sú zaujímavé priblíženie reálií života moslimov (Pečenehov a Chorezmčanov) v ranom Uhorsku. Pre rozšírenie tejto tématiky odporúčam skriptum Miloš Marek – Národnosti Uhorska, 2011, filozofická fakulta Trnavskej univerzity, dostupné online.
