Pomýlené lásky část díla

Ľúbostné príbehy - najmä, ak ich písal majster - zväčša nestarnú. A Čechovove už vonkoncom nie - skoro by sa dalo povedať, že nám je dnes bližší, než bol svojím súčasníkom. V tejto knižke je dvanásť podôb lásky, každá iná, a predsa majú všetky čosi spoločné: sú trošku smutné. Nie veľmi, práveže trošku - a to je azda Čechovovo špecifikum, tajomstvo jeho pôvabu. Lásku pozoruje z odstupu - už či dá o nej rozprávať ľuďom, ktorých už prebolela alebo bolí ešte aj po dlhých, dlhých rokoch, už či ju ukazuje v pokročilejšom štádiu - v manželstve, a najmä mimo manželstva. Manželstvo, jeho podoby a jeho trojuholníky vôbec podrobuje kritike, i keď nijako nie neúprosnej; skôr chápajúcej a často i odpúšťajúcej. Nedá sa povedať, že by na lásku vyslovoval nejaký názor - on len akoby poznal všetky jej priepasti i vzlety a vedel, ako toto všetko prežívajú priemerní, všední ľudia; preto vari ten dojem lyriky v najtriezvejšej, triviálnej a často smiešnej realite, ten pocit zvláštneho dojatia a ľútosti k ľuďom, ktorý napokon robí človeka bytosťou nielen mysliacou, ale i cítiacou... celý text