66pepo66
přečtené 59
Cesta domů
2024,
Peter Soyer Beagle
Na návrat do sveta 'Posledného jednorožca' som sa tešil asi rovnako, ako na potešenie z autorovho literárneho umenia. Skutočne! Ešte nikdy som sa nestretol s autorom, ktorý by to vedel so slovami tak majstrovsky, ako Beagle. 'Cesta domov' teda pozostáva z dvoch poviedok. Prvá, je pomerne krátka, ale kvalitná. Nechcem prezrádzať veľa, ale niečo sa nedá nespomenúť. Návrat k postavám, ako je drsná Molly, netypický čarodejník Šmendrik či kráľ Lír, bol jednoducho perfektný! Stretávame sa tu s nimi skrz novú postavu dievčatka menom Súz, ktorá sa vydá za kráľom zažiadať ho o pomoc. Jej domov totiž už nejaký čas ohrozuje nevyspytateľný Gryf, ktorého zatiaľ nik nepremohol. Odvážne dievčatko však napokon v sprievode Molly a Šmendrika narazí "iba" na zábudliveho starca s korunou na hlave. Oči a srdce kráľa Líra, väzneného stareckým telom, si však pamätajú svoju minulosť i mladosť pridobre na to, aby sa nechali premôcť zákernou starobou. A tu sa zastavím. Vyzdvihnem iba skutočnosť, že tak krásne myšlienky i jedinečné vyobrazenie reality a staroby, ako nespornej súčasti ľudských životov, bolo ozaj čarovné. A azda aj dychberúce. Nielen z pohľadu skrytých myšlienok v texte a opisu scén, ale hlavne dialógov! Škoda, že poviedka 'Dve srdcia' nebola dlhšia, no takto bola aspoň o to údernejšia! Druhá poviedka 'Súz' je už o niečo odlišnejšia, no táto kniha je celkovo podstatne dospelejšia, než 'Posledný jednorožec'. Čo nie je vôbec na škodu. Lenže nájdu sa tu pasáže, ktoré na mňa skrátka pôsobili asi až príliš depresívne. A jedna scéna tu bola skutočne úplne navyše. Z celkového pohľadu mi totiž vôbec nepríde, že bola nutná. Reč je o nepeknom úvode Súz v snovej krajine "Sníčkov". A nejde len o to, čo sa jej tu stalo, ale aj o to, ako sa s tým (nereálne) rýchlo a "bezproblémovo" vyrovnala. Celkovo však ide o veľmi zaujímavý poviedkový príbeh, ktorý má opäť niekoľko hlbokých myšlienok a tém na spracovanie. Pútavý dej ubieha rýchlo a text sa číta veľmi svižne. Problém je, že veľa otázok nenájde svoje odpovede a veľa vecí si musíte domyslieť sami. Dokonca aj bez akýchsi odpovedí skrytých v kontexte. No tieto príbehy aj autorov štýl milujem!!!... celý text
Hon na mrtvého
2018,
Tim Weaver
Pred niekoľkými mesiacmi som dostal možnosť prečítať si aktuálnu knihu od Tima Weavera - Poslední sbohem. A keďže som to zhltol behom dvoch dní, je jasné, že sa mi to velmi páčilo. Vtedy som si teda povedal, že sa v tejto thriller-detektívnej sérií jednoducho musím neskôr obzrieť späť - na začiatok. A vďaka @mystery.press sa mi to aj podarilo. 'Hon na mrtvého' je totiž prvým dielom série, v ktorej vystupuje ako hl. postava David Raker. Priznám sa, že som ani netušil, ako drsný tento týpek napokon bude. Z bývalého novinára je teraz totiž vdovec detektív na voľnej nohe. Aby zamestnal svoj mozog a nemusel tráviť väčšinu času len sám so sebou, prijíma stále nové a nové prípady. Klasika - zmiznutie tu, zmiznutie tam. Až za ním napokon príde jeho stará známa s tým, že pred nejakým časom zbadala na ulici svojho syna. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nemal byť už približne rok mŕtvy. Kniha má 384 strán a cca až do tých 200 stránok je to naozaj kvalitná detektívka s thriller vsuvkami a rôznymi prenasledovačkami. Potom sa to trocha zlomí a hoci sa to číta dobre, Tim začína robiť z Davida tak trochu Supermana. Síce sa ocitne neraz v poriadnej šlamastike, len mám pocit, že sa z nej aj akosi "ľahko" vždy dostane. Postavy sú tu však vykreslené dobre a zaujímavo. Dej je pútavý, no pred koncom knihy (pasáž na farme) sa už moja pozornosť trocha strácala. Predsa len to už bolo asi piaty raz, čo bol náš detektív opäť v prdeli (nie doslovne našťastie), a neubránil som sa malému prevráteniu očí. Čo je však v tejto knihe a celkovo u Tima ozaj fajn a musím to vyzdvihnúť? Rozhodne dialógy! Plusom je teda aj to, že záver knihy sa stáča späť k detektívke a na úplnom konci na nás čaká veľký plot twist. Škoda, že to potom Weaver tak "prudko" orezáva a zrazu je koniec. Možno by som ubral niekoľko strán na rozmedzí 2/3 a 3/3 a pridal zopár strán na koniec. Kniha sa mi však čítala veľmi dobre a bavil som sa pri nej. A hoci som jemne vypichol tie Davidove "sci-fi" úteky, keď mu horelo pod zadkom, tak ide stále o jednu z tých lepších detektívok, ktoré som dosiaľ čítal. V podstate nemám nejako veľmi čo kritizovať, určite to hodnotím kladne.... celý text
Bez návratu. Kniha druhá
2024,
Jakub Hoza
Po prvej časti som veľmi premýšľal nad tým, akým smerom sa ešte uberie celý ten načrtnutý dej. Záver knihy totiž odhalil rôzne prekvapenia, ktoré ma, čuduj sa svete, fakt prekvapili! Nuž, a autor im dal priestor aj vo finále. Napriek tomu mám pocit, že by si to pýtalo ešte tretí diel, ktorý by príbeh rozšíril a napokon aj vyplnil celkovú skladačku o čosi precíznejšie. Ale chápem, že takto to bolo skrátka svižnejšie a bez hluchých miest. Vlastne... viete čo? Možno takto uvažujem aj preto, že sa mi teraz s tými postavami lúči pomerne ťažko. Bolo to totiž krátke, ale za to fakt intenzívne a fakticky enormne cool spracované dobrodružstvo! Tu romantika prepletená s poriadnou a šialenou erotikou, hentam vesmírne boje a deštrukcie, k tomu nejaký ten humor (veľmi trefný a kvalitný), ale aj mágia a nejaké tie malé intrigy. Nechýbajú ani strategické spriadania plánov, rôzne zvraty, ba dokonca náboženská tematika. Svojsky poňatá, samozrejme. A pokiaľ som vyzdvihoval rôzne kultové narážky v predošlej časti, tak tu naberajú nový rozmer. Predovšetkým tie na istého rakúskeho bodybuildera s hviezdnou kariérou - napokon, obálka knihy ako indícia bohato stačí. Ach, toto sa fakt podarilo. Dvojdiel 'Bez návratu' je skvelé sci-fi, ktoré si zaslúži vašu plnú pozornosť. Niektoré pasáže budete doslova hltať a stránkami listovať rýchlosťou, ktorá by prekvapila aj skúsených čitateľov. Veľmi ma tiež potešila zmienka Wolverina (toto som tu proste musel spomenúť!), ale ešte viac scény od vesmírnej bitky až po prieskum lode Kerberos. Ajajaj, to tu bolo fakt super! Niektoré pasáže ma ozaj rozosmiali, iné vzbudzovali pomaly až zimomriavky - možno aj škoda, že nedostali trochu viac priestoru. Jediné čo ma trocha zarazilo, bol ten horkosladký koniec. Ak sa ma niekedy niekto opýta, čo si vybavím pri slove "bittersweet" ako prvé, bude to práve finále 'Bez návratu' od Jakuba Hozu. Na druhej strane, aj takto to má svoje čaro. A v podstate, skoro ušla aj pomyslená slza.... celý text
Mágia rodu Thornovcov
2024,
Margaret Rogerson
Už je to poriadne dlho odkedy som naposledy čítal akékoľvek "čistokrvné" YA dielo a som veľmi rád, že som to teraz pretrhol. A práve touto knihou od yoliknihy. Svojim spôsobom mi to tiež dosť pripomenulo nadšenie, ktoré som mal pri čítaní Twilight ságy pred všetkými tými rokmi. Mám fakt radosť. Margaret Rogerson má môj veľký obdiv, pretože ma svojim príbehom pohltila už od úplne prvých slov nachádzajúcich sa v úvode jej knihy. Do deja ma tu hodila prakticky bez akejkoľvek prípravy a upozornenia, ale ani trochu mi to nevadí. Už od začiatku som vedel, že toto bude výnimočné. Jej rukopis a štýl, či celkovo práca so slovami je tak skvelá, že sa to číta jedna báseň. Vôbec to teda nemusí byť o zdĺhavých a komplikovaných opisoch plných rôznych synoným. Vôbec nie. Úplne stačí vedieť o čom píšete a nechať svojej kreativite a daru slova voľný priebeh. V tomto smere chcem preto tiež vyzdvihnúť aj slovenský preklad od Kataríny Figovej, vďaka ktorému som si 'Mágiu rodu Thornovcov' ozaj užil! Toto číre a originálne fantasy má u mňa ďalšie plus aj v tom, že jeho mágia je tu poňatá trocha z iného uhla pohľadu, ako to doteraz väčšinou vo fantasy bývalo. Mágovia si tu musia svoju magickú moc prepožičiavať od démonov z takzvaného Inosveta. A okrem toho, že majú títo démoni rôzne úrovne sily, nie je to vôbec zadarmo! K tomu ešte prirátajme kúzelné grimoáre, ktoré majú taktiež svoje úrovne nebezpečia či knihovníkov, ktorí sa o ne starajú a musia ich strážiť. To všetko zasadené do 19. storočia. Najväčším plusom tohto príbehu bola však pre mňa trojica postáv v podobe Elisabeth, Nathaniela a Silasa. Oh, táto kombinácia troch dokonale vytvorených charakterov mi sadla ako riť na šerbeľ! Oceňujem, že ich dialógy mali hlavu a pätu, keďže dnes to už nie je nijaká samozrejmosť. Neboli teda hlúpi ani naivní a nerobili nezmyselné rozhodnutia. Elisabeth a Thorn boli síce na svoj vek (16r a 18r) asi až príliš vyspelí, ale odôvodnil som si to ich dobou. Okrem toho, Silas ich svojim dôvtipom, komentármi a istým nadhľadom dopĺňal priam ukážkovo. A hej, bavil ma aj hlavný záporák príbehu. Kniha nie je krátka, ale hlásam, že tých 440 strán mi bolo nakoniec málo.... celý text
Bez návratu. Kniha první
2024,
Jakub Hoza
Máme tu najnovšiu sci-fi pecku od Jakuba Hozu a Mystery Press. A mimochodom, tento žáner bol pre mňa úplnou premiérou. Musím teda skonštatovať, že lepší úvod do knižného sci-fi som si želať nemohol! Úvod knihy, dobre... povedzme prvá tretina, je v podstate čistokrvné vesmírne a akčné dobrodružstvo. Najskôr sa síce vrháme do príbehu skrz hl. postavu Jana Jansena, ktorý je ranený, pričom v pätách má akési mimozemské obludy. No potom prichádza na rad retrospektívna kapitola, ktorá nie je v knihe jediná a myslím, že všetky sa veľmi vydarili. Práve z tej prvej zisťujeme, že istá posádka lode letí na určité miesto, kde potrebuje niečo preskúmať a skontrolovať. Lenže už pri prílete je jasné, že tam čosi nesedí. Ako sa ukáže neskôr, dôjde na rad aj poriadna vesmírna mastenica. Lenže niekde okolo 130. strany odrazu prichádza ďalšia príbehová perspektíva, kde sa zoznamujeme s novou a sympatickou postavou ženského pohlavia. A zároveň je to chvíľa, kedy mi tu kniha dvíha kútiky smerom nahor. Uvedomujem si totiž, že toto bude väčšia pecka, ako som si pôvodne myslel! Žiadna "prostá", hoci perfektne napísaná, vesmírna bitka a útek pred nechutnými monštrami v štýle filmov ako Life, Votrelec a podobne. Nie, tento príbeh skrýva vo svojom pozadí oveľa, oveľa viac. Okrem super akcie tu nájdete tiež výborné vtipné scénky a hlášky, ale aj nejakú tú romantickú linku. Avšak, nie veľmi typickú a hlavne... Nuž, povedzme, že okorenenú o rôzne prekvapenia. Autor sa tu s tým fakticky vôbec nesral. A ako sám spomenul pri krste kníh v Mystery Press, dôjde aj na poriadne krvavé, akčné i erotické scény. Hej, toto sa fakt podarilo. Nehovoriac o všetkých tých kultových odkazoch napríklad aj na filmové hity či osobnosti z 90. rokov, teda aktuálne nie tak dávnej minulosti (kniha sa odohráva v roku 2320). A mimochodom, PP je odteraz asi moja najobľúbenejšia AI! Túto knihu som si fakt vychutnal a už sa na mňa usmieva druhý diel, takže uvidíme, aké bude finále. Kto má rád sci-fi, ale zároveň v ňom potrebuje mať aj nejaký pevný layout či základný worldbuilding so zmysluplným príbehom, tak je na správnej adrese.... celý text
Nezastavitelní
2021,
Joss Whedon
Joss Whedon ma teda so svojím spracovaním X-Menov poriadne prekvapil. No pozor! Netvrdím hneď, že ma s jeho Astonishing sériou úplne odrovnal, ale zároveň ani to, že ma ňou sklamal. Asi by som to špecifikoval hneď v úvode konštatovaním, že ide o príjemný komiksový nadpriemer. Po grafickej stránke sa skutočne nie je na čo sťažovať. Finále, ale aj jeho predchádzajúce tri časti vyzerajú nádherne! Storytelling taktiež nie je vôbec zlý, práve naopak. No ako som spomínal pri hodnotení druhého dielu, niektoré veci sa možno zbytočne uponáhľali, čo podľa mňa následne celkom výrazne ovplyvnilo smerovanie zvyšku príbehu. Prvá vec, ktorá skončila nedoriešená v pozadí toho všetkého bola vakcína = liek na mutáciu. Následne klub Hellfire, záhada točiaca sa okolo Profesora X či dokonca osud a všetko spojené s postavou "Boja". Finále šľape na vonok perfektne už od prvej strany, lenže čím viac sa necháte pohltiť príbehom a zároveň sa blížite ku jeho koncu, tým viac sa zamýšľate presne (aj) nad bodmi, ktoré som spomenul o pár riadkov vyššie. Whedon sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh skrz tak trochu netypické zloženie X-Menov, čo rešpektujem. Na druhej strane, Storm (i keď tá sa tu mihne), Rogue či Gambit mi fakt chýbali. No zase Kitty Pride i Colossus dostali priestoru celkom požehnane. Ba čo viac, svojim spôsobom boli práve oni dvaja tými pevnými piliermi všetkých štyroch častí. Škoda len, že môj obľúbený Logan nedostal možnosť až tak zabodovať a poriadne sa vyblázniť. No čo už, možno v inej sérii. Otvorený a čiastočne dramatický koniec mi napokon ulahodil a vlastne musím priznať, že ma prinútil prižmúriť oko (opäť to spomínam) nad tými nedoriešenými vecami. (Ale fakt! Škoda, že to Whedon nerozšíril ešte aspoň o jeden diel, v ktorom by sa povenoval tej vakcíne a psychológii postáv a sveta trocha viac. ) No nič, nebudem to naťahovať. Napriek zopár výhradám som s finále spokojný a som rád, že som sa k tomu konečne dopracoval.... celý text
Rozervaní
2020,
Joss Whedon
Ak som možno aj pri druhej časti nenápadne naznačil, že si v nej Whedon trochu uletel iným smerom, než nám spočiatku sám napovedal, tak teraz to napravuje. Všetky cestičky, ktoré sa od začiatku tejto série vetvili, sa nám tu teraz začínajú pomaly spájať. Staronový záporácky klub, vakcína, nabúchaný svalnatý emzák, Emma Frost, Scott a jeho minulosť... To všetko - a ešte viac - sú témy, ktoré stoja za pozornosť! Whedon sa tu akcii síce nevyhýba, no oproti minulému dielu skladá nohu z plynu a opäť sa sústredí skôr na psychologickú stránku postáv, ich vývoj a vzájomné vzťahy. Nie je to síce také dokonalé, ako úvod v podobe 'Nadaní', ale stále si to drží svoj štandard a vysokú kvalitu. Okrem toho sa nám tu odhaľujú aj rôzne tajomstvá a záhady, ba dokonca konečne zisťujeme, ktorý z X-Menov je podľa proroctva predurčený na vyhubenie Ordovej planéty. No príbeh nie je taký jednoduchý a priamočiary, ako by sa mohlo zdať. Joss sa tu s nami totiž trocha hrá na mačku a myš. Keď máte konečne pocit, že chápete motiváciu postáv, rozumiete záporákom a chápete "kto, kde, s kým a prečo", prichádza na rad vytriezvenie. A s ním aj ďalšie prekvapenia! Záver pohrávajúci sa s vnímaním reality, ale aj naštrbenými vzťahmi medzi X-Menmi je veľmi zaujímavý. O to viac, že ide o pocity a myšlienky ukryté skôr pod povrchom - takzvané veci "nevyslovené". A čo sa asi tak môže stať, keď v sebe mutant potláča svoje emócie, názory či svoje pravé "Ja"? Presne to isté čo s normálnym človekom. Teda, v tomto prípade môžu byť následky ešte fatálnejšie. Predskokan k veľkému finále teda určite nesklamal. Netvrdím síce, že to bola taká "pecka", že by som tomu napálil ihneď 5* bez akéhokoľvek premýšľania. No keďže ma to ozaj bavilo a v dnešnej dobe sa nielen knihy, ale aj komiksy nevyhnú "prázdnym príbehom" o ničom, len preto, aby tu nejaké boli (a vydavateľstvá/autori čosi zarobili), tak to v tomto prípade zaslúžene predsa len urobím.... celý text
Boj
2020,
Joss Whedon
Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme. Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním. Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta). A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo. Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.... celý text
Divoká zvířata
2024,
Bartosz Sztybor
'Divoká zvířata' je už v poradí ôsma časť (ak nerátam poviedkovú verziu) komiksového Zaklínača, ktorého má už nejaký ten čas pod palcom scenárista Bartosz Sztybor. A viete čo? Nielenže proti tomu nemôžem nijako namietať, ale ja vlastne ani nechcem. Dovolím si tvrdiť, že spolupráca medzi CD Projekt Red a Dark Horse v tomto smere môjmu knižnému/komiksovému hrdinovi veľmi prospieva. Geralt je totiž v týchto príbehoch prakticky rovnakým Geraltom a Zaklínačom, ako ho poznáme z hier. Áno, hier. Pretože práve na ich udalostiach a vizuále sú komiksy založené. Aktuálne dobrodružstvo teda zachytáva plavbu na mori, kde posádku lode napadnú "Topivci". Samozrejme, nachádza sa tu aj bielovlasý mutant, ktorý monštrá premôže. No hoci je z neho záchranca, veci sa zvrtnú extrémne rýchlo. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy, a tak sa Geralt pri záchrane vlastného života ocitá v objatí nevyspytateľného mora. Keď sa napokon znova preberie, nachádza sa zranený na brehu akejsi zabudnutej krajiny či ostrova. Nebudem tu rozpisovať dej, ale vypichnem aspoň zopár vecí. Bartosz vie, ako túto jedinečnú postavu aj jeho svet uchopiť a ide mu to ozaj dobre. Lenže, myslím si, že začína bojovať s malým problémom - začína sa tematicky opakovať. A možno začína recyklovať to, čo sme už ako-tak mali v knihách aj hrách. Rasové konflikty v tomto fantasy nie sú žiadne tabu, rovnako ako konflikty všeobecne. O to zaujímavejšie to je, pokiaľ tu do poslednej chvíle neviete, ktorá z tých dvoch strán je vlastne "zlá". A ešte zaujímavejšie a reálnejšie je, keď aj tu uvidíte, že svet predsa len nie je čiernobiely. Ďalšou vecou, ktorá ešte stojí za prehodnotenie, je vývoj Geralta. Ja viem, že sa vždy staval do akejsi politickej pozície pacifistu a prakticky si šiel iba cestou "žoldniera" - sústredil sa na svoju prácu a prežitie. Občas sa vplyvom okolností pridal na tú, alebo tamtú stranu, ale inak sa držal v pozadí. Pokiaľ to teda nebolo osobné, ako u Ciri. Lenže po 7/8 častiach a v podstate aj knihách a hrách, by už mohol byť osobnostne vyspelejší, rozhodnejší aj predvídateľnejší. Nová časť bola teda super, no trochu slabšia, ako tá predchádzajúca. Uvidíme čo nám ukáže Corvo Bianco.... celý text
Návrat ke kořenům
2021,
Nick Spencer
Ďalší pavúčí reštart! Tentokrát v podobe 'Amazing Spider-Man: Návrat ku koreňom'! Raz som to už v jednej recenzii spomínal, no napíšem to aj tu. Táto nová séria debutujúca v roku 2018 (v češtine 2021) nadväzuje na staršie udalosti z komiksov od Straczynskiho, ale aj Zdarskyho. Spider-Mana si však tentokrát vzal pod svoje tvorivé krídla Nick Spencer, ktorý podľa mňa v rámci vekového zacielenia trafil zlatý stred. Jeho príbeh doplnený o ilustrácie Ryana Ottleya kombinujú nenáročný príbeh s modernou kresbou - hoci svojim spôsobom trocha... "detskou". Napriek tomu sa všetky prvky komiksu spájajú do podoby, ktorá je atraktívna nielen pre mladšie kategórie, ale aj pre ostrieľaných Spideyho fanúšikov - teda aj mňa. Celé je to také odľahčené, vtipné, zábavné, občas akčné, ukecané, ale tiež záhadné. Ako jednu z nevýhod však vidím fakt, že kým v zahraničí môže u danej postavy vyjsť aj stovka komiksov, české spracovanie sa môže zamerať iba na určité etapy série a vy tak prídete o rôzne menej i viac podstatné udalosti. Zrazu tu máme Petra, ktorý býva s novým spolubývajúcim Boomerangom a o takej Terese Parkerovej ani chýru ani slychu. Máme tu Elektra ako ženu či čierny Spideyho oblek, ktorý Peter chvíľu nosí a po pár stranách už nie. Na scéne sa potom objavuje Lizard, ktorého rodina má rovnaký jašteričí vzhľad a až v priebehu vydaní zisťujete čo sa za tie roky stalo. Občas sa teda veľa vecí stráca v neznámom kontexte, no aj napriek tomu to funguje ako samostatný diel dobre. Páči sa mi tiež vedľajší team up a chémia medzi Taskmasterom a Black Antom. Okrem nich tu hosťuje celá hromada postáv, ku ktorým sa pridá aj tajomný zloduch, ktorého zámer je zatiaľ nejasný. Možno sa zdá, že kritizujem, ale to nie je chyba tohto 156 stranového komiksu, ale skôr nevyhnutého faktu, že v češtine skrátka každý komiks preložený nikdy nebude. ,Návrat ku koreňom' je totiž v skutočnosti veľmi, veľmi vydarený "reštart", ktorý si ma svojim odľahčeným prístupom naozaj získal a veľmi som sa pri jeho čítaní bavil! Od ďalších častí očakávam veľa!... celý text
Přátelé a protivníci
2022,
Nick Spencer
Druhý diel 'Amazing Spider-Man: Priatelia a protivníci' vyšiel v roku 2018 (český trh 2022) a obsahuje 124 strán zábavy. Tentokrát je to však trochu menej vtipné a okrem akcie sa dbá aj na serióznejšie veci. Napríklad dejová linka s MJ a podpora ľudí, ktorí majú superhrdinov ako svojich blízkych či rodinných príslušníkov. Tým, že je tu menej humoru, príde mi, že vyznieva oveľa lepšie a nie je to zbytočne prehnané. Akcia je tiež fajn, ale vzhľadom na celkový obsah komiksu sa dá konštatovať, že je tu toho o niečo menej, ako v úvodnom čísle. Ale to je náhodou celkom dobrý krok. Pri čítaní nie ste zbytočne rozptyľovaný desiatkami iných vecí. Spidey tu má drobné problémy so svojim spolubývajucim, ktorý je v skutočnosti superzloduchom a riešia sa tu aj zločinci, ktorí majú v úmysle ukradnúť hotový arzenál zbraní superhrdinov. Tento príbeh a pomaly sa črtajúci záporák v pozadí však ťahá za kratší koniec. Moju pozornosť upútal hlavne druhý príbeh s Black Cat, v ktorom je však opäť vidieť, koľko poznatkov nám ako čitateľom "českých vydaní" chýba. Tie komiksy vychádzajú v zahraničí ako na bežiacom páse a preto je niekedy ťažké pochopiť čo sa medzi postavami stalo. Presne to sa deje aj medzi Petrom a Feliciou, ktorých príbeh sa ešte v ďalších častiach určite rozoberie viac. Samozrejme, nechýba tu ani Kingpin a táto nová séria je tiež zaujimavá tým, že sa tu vždy ukáže aj nejaký ten dávno zabudnutý "B" až "C" zloduch. ,Priatelia a protivníci' ma teda ako komiks vôbec nesklamal. Je stále zábavný, odľahčený, menej "detinský" ako v prvom diely, a trocha zvážnel. Táto séria je svojská, no baví ma a teším sa na to, čo si pre nás Nick Spencer pripravil ďalej!... celý text
Životní zásluhy
2022,
Nick Spencer
'Amazing Spider-Man: Životné zásluhy' je tretím dielom z pera Nicka Spencera a obsahuje iba 112 strán. Tak, ako jeho predchodcovia, aj on vyšiel v roku 2018 (preklad 2022). Priznávam, že ten dej v prvej a druhej časti bol o čosi lepší, než tu. A to sa ešte treba zamyslieť nad tým, že toto vydanie je o niečo kratšie a predsa obsahuje mini príbeh, ktorý síce rozširuje vedomosti potrebné k minulým častiam, ale nie je úplne nutný. Napriek tomu ide o celkom zaujímavý dej, ktorý sa v úvode sústredí na Jamesona a jeho minulosť a zároveň na to, ako sa vďaka svojej novej práci snaží o Spider-Manovi šíriť medzi ľuďmi len to dobré - bez irónie. Taktiež tu máme zase raz jedného "B" či "C" záporáka, ktorého Spidey podľa mňa nevidel už roky! Čo sa mi však páči je to, že každá takáto postava má svoj zmysel a nie je tu iba tak náhodne. Na druhej strane, zamrzelo ma, že onen neznámy zloduch z prvých dvoch častí sa tu neukáže ani na chvíľu a preto aj naďalej ostáva záhadou. Vpred sa teda posúvame naozaj maličkými krokmi čo je na jednej strane dobre, na druhej strane potom táto časť pôsobí trošku "zbytočne". Zo záporných postáv sa tu ukážu napríklad Scorpion, Vulture, Black Ant, Rhino, Kraven, Arcade a ďalší. A ak niečo oceňujem, naozaj oceňujem, tak je to fakt, že ani zloduchovia tu nedržia vždy za jedno. Ak ste si už teda zvykli na osobitý štýl Amazing Spider-Mana, tak je to aj do tretice veľmi zábavné čítanie na uvoľnenie. Je pravda, že ten skutočný dej sa buduje pomaly, ale predsa len sme sa o niečo pohli vpred! Aby však tátonséris ostala zaujímavou, bude nám musieť ponúknuť aj niečo viac.... celý text
Štvanice: Díl první
2023,
Nick Spencer
Viem, že to možno bude znieť zvláštne vzhľadom na moje predchádzajúce hodnotenia, ale 'Amazing Spider-Man: Štvanice, časť prvá' (2018/v češtine 2023) je štvrtým dielom série od N. Spencera, v ktorej sa naozaj niečo deje - niečo naozaj zaujímavé a deje sa toho skutočne veľa! Ilustrátor Ryan Ottley tu má navyše výpomoc v podobe Kena Lashleya a vďaka týmto dvom pánom vyzerá Spidey absolútne perfektne! Od ilustrácií cez farby, rozvrhnutie storyboardov až po ich samotný obsah. Stále je to ten zábavný Spider-Man z minulých dielov, ale tentokrát už konečne aj trocha potemnel a dokonca zdrsnel. Hneď v úvode sa nám ukazuje Kraven, ktorého nám sľubovala už tretia časť. A veru, rešpekt si tu vybuduje (ešte aj u čitateľa) veľmi rýchlo a ľahko. Nezabúdajme, že toto je TEN Kraven, ktorý kedysi pochoval Spider-Mana! Odhliadnuc od toho, predsa len sa nám tu ukazuje aj v celkom novom svetle. Jeho zámery a ciele sú iné, než by ste čakali, tentokrát si chce urobiť korisť z celého New Yorku! Kingpin vzhľadom na tých 156 strán ostáva logicky nevyužitý a priestor dostáva napríklad tá spomenutá dejová línia Spidey-Black Cat, ktorá rozširuje predchádzajúce útržky spoločného príbehu. Táto pasáž sa mi z celého dielu páčila azda najviac. Felicia tu má dokonca dôležitú úlohu a spolu so Spideym a Kravenom by som ju ľahko označil za jednu z troch hlavných postáv. Celkovo sa tu však ukáže veľa nových postáv, ale vrátia sa aj tie staré z minulých častí. Taký Lizard tu má velmi dôležitú úlohu a spolu s ním aj jeho syn. Okrem toho, ten záhadný záporák, ktorý sa podľa scenára tvári ako nejaký veľký boss, operuje aj naďalej iba v tieňoch. V tomto prípade to však vôbec nevadí, pretože príbeh je viac ako zaujímavý aj bez neho. Oh, a aby som nezabudol... Spidey si tu oblieka aj čierny kostým, čím dáva spomenúť na komiks ,Posledný Kravenov lov'. A ak sa pýtate, tak nie. Nie je to náhoda...... celý text