66pepo66
přečtené 64
Zrádné mlhy
2021,
Katherine Arden
'Zrádné mlhy' je kniha, na ktorú som natrafil úplnou, ale úúúplnou náhodou u @knihydobrovsky. Zaujala ma už svojou obálkou a hoci som rýchlo zistil, že je to skôr taký mini horror pre deti vo veku 12+, nezaváhal som. A viete čo? Urobil som dobre. Kniha je pomerne krátka, má "len" 206 strán, no vzhľadom na cieľovku je to logické. Čo ma však veľmi milo prekvapilo bolo to, že príbeh je pútavý už od prvej strany. Dobrá štylistika a nie až tak náročné vyjadrovanie autorky (áno, áno, je to pochopiteľné) docielili značne svižné tempo čítania. Ale nechápte ma zle, nie je to len tým, pre koho je určená. Podľa mňa rozhodne nie je len pre deti. Navyše, to napätie a záujem, ktorý u čitateľa buduje Katherine Arden je obdivuhodné. Zhruba do 110 strany je to fakt skvele napísané a dokážem si predstaviť, že keby autorka pokračovala v takomto tempe a držala sa v danej rovine písania, tak to pokojne mohlo skončiť aj ako mrazivý horror pre dospelých. Dalo by sa tiež povedať, že to má dosť príjemný feeling pripomínajúci Stranger Things. Druhá polovica knihy však nie je o nič horšia! Len strašiaci už trocha pristrihujú knihe a príbehu krídla a predsa len ju tlačia späť k tej cielovke 12+. No aj neskôr sa nájdu scény, z ktorých pomerne tuhne krv - stret s duchmi. Tak neviem či som fakt taká trasoritka, alebo to bolo naozaj tak dobre napísané. No... pravdepodobne oboje. Chválim tiež hlavnú trojicu Ollie, Briana a Coco, a celý ten proces, vďaka ktorému sa skamarátia - pravdepodobne už na celý život. A s nimi aj všetky tie nápadité doplnky a drobné príbehové zvraty. Jediná škoda je (hej, nedá mi to), že autorka v sebe nenašla odvahu "vzlietnuť" ešte vyššie. Vzhľadom na svoje tempo a rozsah to na môj vkus končí trocha uponáhľane. Aj hlavný zloduch mohol dostať zaslúžene väčší priestor. Tempo je napriek tomu super a atmosféra nepoľavuje, ALE... Proste si myslím, že to pokojne mohlo ísť viac do hĺbky a mohol z toho byť perfektný horror pre dospelých! No beriem to tak, ako to je. Btw, je to prvá časť zo série a ozaj ju odporúčam. Verte mi, že minimálne ako jednohubka na pobavenie a vychutnanie toho napätia neurazí ani dospelých čitateľov.... celý text
Nekonečný příběh
2001,
Michael Ende
Tento príbeh je vo filmovej podobe síce veľmi svojský, no ako dieťaťu mi i tak veľmi učaroval. Asi aj preto sa teraz hanbím za to čo napíšem, ale až donedávna som vôbec netušil, že existuje i knižná verzia. Nuž, radšej sa k nej dostať neskôr, ako nikdy! Michael Ende si ma teda svojim dielom nesmierne získal. Jeho spôsob vyjadrovania, ktorý prepožičiava aj svojim knižným stvoreniam, je v niektorých prípadoch skutočne neopísateľný. Fakticky, drvivá väčšina dialógov je neskutočným potešením pre oči, myseľ i knihomoľské srdce. Interakcia postáv je neuveriteľne prirodzená a zároveň napísaná s akousi "nadprirodzenou" ľahkosťou. Toto fantasy mi v určitých veciach dokonca pripomenulo diela P.S. Beagla, hoci o úplnom porovnávaní hovoriť nemôžem a ani nechcem. No aj tu ide o perfektne vyskladaný rozprávkový svet Fantázie, ktorý sužuje šíriaca sa Ničota. Tá postupne pohlcuje svet kvôli chorobe detskej kráľovnej, ktorá potrebuje na prežitie nové meno. A to meno jej musí vymyslieť ľudská bytosť, v tomto prípade Bastián Baltazar Bux. Filmový príbeh zmapoval asi prvú polovicu knižnej predlohy, takže zvyšok bol pre mňa obrovskou neznámou aj prekvapením. Od polovice to ide totiž oveľa viac do hĺbky svojej podstaty. Zrazu to už nie je len o nejakej záchrane Fantázie, ale záchrane skutočného ľudského života. A tiež vzťahov s ľuďmi v jeho okolí. Bastián sa teda stane súčasťou Nekonečného príbehu a sveta, ktorý zdieľa s Atrejom, Falcom a ostatnými bytosťami. No predtým ako sa Bastiánovi (možno) podarí znova vrátiť do skutočného sveta, musí si prejsť osobnostnou premenou. Musí spoznať silu svojej predstavivosti, výhody novej fyzickej moci, múdrosti, ale tiež následkov, ktoré si za tento snový luxus ponesie. Zažije preto mnohé dobrodružstvá, ale o to väčšie pády. Tak, ako v skutočnom svete, aj tu pochopí, že svet nie je iba dobrý, alebo zlý. A pokiaľ sa niekomu rozhodne pomôcť, žiaľ, neznamená to nutne, že s tým budú dotyční spokojní. A k tomu všetkému pridáva autor bohaté korenie v podobe drobných intríg, pýchy, zaslepenosti, chamtivosti, hnevu, no i priateľstva, dobrosrdečnosti, nebojácnisti, lásky a obetavosti. Nekonečný príbeh je skutočne krásny.... celý text
Maria Hillová před soudem
2020,
Nick Spencer
Akože... nemôžem si pomôcť, ale tá výrazná zmena Capovi fakt pomohla. Jeho origin je tu, podobne ako už naznačila prvá časť, úplne pretvorený. A to doslova od základov! Flashbacky tu majú svoje pevné miesto a výýýborne dopĺňajú samotný príbeh. Vlastne som sa pristihol pri tom, že som sa z nich tešil azda ešte viac, ako z príbehu zasadeného do prítomnosti. Viem, že táto séria bola spočiatku dosť kritizovaná, ale chápem prečo a chápem, že to bolo na domácej pôde a teda hlavne z pohľadu Američanov. Pre nich je proste Cap, hoci ide o komiksovú fiktívnu postavu, niečo ako ich národný symbol. Stelesňuje ich ideológiu, veď nie nadarmo táto postava vznikla ako povzbudenie národa v čase druhej sv. vojny. A vidieť niekoho takého - opakujem, hoci aj vymysleného - ako priaznivca Hydry?! Neexistuje! Nuž, mám rád, keď superhrdinovia občas trpia. Mám rád, keď sa občas pridajú na stranu zla. Keď bojujú medzi sebou, nevedia si s niečím poradiť, trápia sa, podkýnajú sa i padajú k zemi. Znamená to, že nie sú čiernobieli, ale udržujú si ľudské črty. Hoci majú často nadprirodzené schopnosti, oni sami nadprirodzení nie sú. A zo všetkého najradšej mám, keď dostanú fakt kvalitný scenár a musia si okrem rôznych akčných súbojov prejsť najmä nejakým osobnostným vývojom. A v tomto podľa mňa táto séria o Captainovi exceluje. Okrem toho sú tu opäť nejaké ďalšie prekvapenia či súd s agentkou Hillovou. No a hoci Red Skull je tentokrát upozadený, o čosi väčší priestor dostáva Quasar. Čo je ženská postava, ktorá tu evidentne predstavuje niečo ako tajnú "zbraň" kohokoľvek, kto ju má lojálnu po svojom boku. P.S.: No a kto by to bol povedal, že Stevovho najlepšieho priateľa Buckyho v novej realite nahradí jeden z jeho prvých pôvodných nepriateľov?!... celý text
Hail Hydra
2019,
Nick Spencer
Skutočný patriot, tvár a symbol Ameriky, stelesnenie čestnosti, vytrvalosti a odhodlanosti. A... asi by sa dalo pokračovať ďalej ešte dlho. To je Captain America, ktorého poznáme z filmov i komiksov. A nielen ja, ale vlastne i celý svet! Pre niekoho už možno predstavuje Steve Rogers trochu charakterovú "nudu", kým iní na neho nedajú dopustiť. Nech je to už však akokoľvek, tentokrát sa Marvel rozhodol šokovať. Áno, presne tak. Ku scenáru sa totiž dostal Nick Spencer, ktorý v komiksovom svete nie je žiadnym nováčikom (Amazing Spider-Man). No a toto známe dvoj-combo sa rozhodlo predstaviť nám Steva vo svetle, v akom sme ho doteraz ešte nikdy nepoznali. Z Captaina Americu je skrytý a oddaný priaznivec Hydry! Samozrejme, už aj ten názov 'Hail Hydra' dosť napovedá, no pozor, nič tu nie je náhodné a prvoplánové. Vec sa má tak, že kozmická kocka 'Kubik' (vo filmoch zvaná 'Tesseract'), sa akýmsi záhadným spôsobom pretvorila v ľudskú bytosť s nadprirodzenými schopnosťami. A to poriadne nebezpečnými, keďže dokáže pretvárať ľudí či skrátka živé bytosti, a s nimi aj samotný svet či vesmír! A teda aj... Captaina Americu. Nebudem odhaľovať samotný príbeh, ale veľmi chválim spôsob, akým je tu vystavaný. Niektoré dialógy sú naozaj kvalitné, pričom celý komiks vlastne stojí hlavne na hĺbke svojho textu. Atmosféra je zväčša napätá a postavy prechádzajú hneď rôznymi (aj vnútornými) konfliktami. V pozadí sa rieši pozícia veliteľa S.H.I.E.L.D.u či snaha Red Skulla o, ako inak, ovládnutie sveta. No a súčasne sa rozbieha druhá občianska vojna, tentokrát medzi Iron Manom a Captain Marvel. A aby toho nebolo málo, tak tu máme ešte aj flasbacky z pretvorenej/novovytvorenej Rogersovej minulosti. Odohráva sa tu toho ozaj veľmi veľa, vrátane prekvapivých činov, ktoré by ste u niektorých postáv nikdy nečakali. A keďže Marvel už predstavuje enormný fiktívny svet, dočkáme sa tu tiež pohľadu na zopár ďalších superhrdinov, ako je Iron Man, Spider-Man (Miles Morales), Dr. Strange, Beast, Daredevil a mnohí ďalší. Za mňa veľmi podarený štart trilógie, ktorá, ak sa nemýlim, nadväzuje na omnibus trilógiu od BB art vydavateľstva. A tú som tiež recenzoval kladne.... celý text
Kráska a zviera - Najkrajší príbeh
2017,
Walt Disney
A viete čo? Možno by som ešte mohol pri tej téme rozprávok ostať a nadviazať tak na 'Zabudnuté rozprávky' od Amálie Sirotkovej. No a kedže tento typ recenzií tu u mňa nebýva často, prečo ten úvod roka trocha výnimočne nevyužiť?! Pozrime sa teda na jeden samostatný a konkrétny príbeh, ku ktorému som sa dostal, a ktorý nesie rôzne názvy, ale v tomto prípade je to: 'Kráska a Zviera'. Je to jeden z klasických a zároveň aj mojich najobľúbenejších príbehov (vedú Janko a Marienka či Červená čiapočka), ktoré poznám pochopiteľne už od detstva. Za ten čas som už prečítal aj videl rôzne spracovania a napokon aj tak vždy skončím pri tej asi najznámejšej verzii, ktorú poznáme tiež v podobe od Disney. Tentokrát teda s Belle, ktorej prepožičala tvár, hlas... a tak ďalej pôvabná Emma Watson. Po textovej stránke spracovania asi nie je čo vytknúť, pretože príbeh sa číta veľmi ľahko. Je správne vystavaný a v správnych momentoch si drží nielen napätie, ale aj záujem čitateľa. Vydavateľstvo Egmont knihu odporúča ako 6+, ale nech každý rodič uzná sám za vhodné, od koľkých rokov začne čítať svojim deťom takéto rozprávky. Veľkosťou sa rovná A4 a obsahuje až 96 strán. Samozrejme, u detskej knihy nemôžu chýbať ani obrázky, ktoré - ako som už naznačil a je to vidieť aj z obálky - sú použité z filmu a tvoria značnú časť obsahu. Niektoré sú povyberané naozaj trefne, ale iné sú trocha ako päsť na oko. Ja chápem, že to môže byť náročné, keď ide o výber z filmových scén, ale to grafik NEVIDÍ, že tam dáva rozmazané a možno i trocha rozpixelované fotky?! Niekedy dokonca tak tmavé, že bez textu len ťažko rozoznať o čo tam vlastne ide. Ach! Niektoré vydavateľstvá by si mohli dať na tej kvalite záležať, aj keď je to určené "len" pre deti. Ale dobre, dobre. Nie som cielovka a dá sa to prehliadnuť. Pointa kníh bola u mňa aj tak vždy v obsahovom texte, než v nejakých obrázkoch.... celý text
Cesta domů
2024,
Peter Soyer Beagle
Na návrat do sveta 'Posledného jednorožca' som sa tešil asi rovnako, ako na potešenie z autorovho literárneho umenia. Skutočne! Ešte nikdy som sa nestretol s autorom, ktorý by to vedel so slovami tak majstrovsky, ako Beagle. 'Cesta domov' teda pozostáva z dvoch poviedok. Prvá, je pomerne krátka, ale kvalitná. Nechcem prezrádzať veľa, ale niečo sa nedá nespomenúť. Návrat k postavám, ako je drsná Molly, netypický čarodejník Šmendrik či kráľ Lír, bol jednoducho perfektný! Stretávame sa tu s nimi skrz novú postavu dievčatka menom Súz, ktorá sa vydá za kráľom zažiadať ho o pomoc. Jej domov totiž už nejaký čas ohrozuje nevyspytateľný Gryf, ktorého zatiaľ nik nepremohol. Odvážne dievčatko však napokon v sprievode Molly a Šmendrika narazí "iba" na zábudliveho starca s korunou na hlave. Oči a srdce kráľa Líra, väzneného stareckým telom, si však pamätajú svoju minulosť i mladosť pridobre na to, aby sa nechali premôcť zákernou starobou. A tu sa zastavím. Vyzdvihnem iba skutočnosť, že tak krásne myšlienky i jedinečné vyobrazenie reality a staroby, ako nespornej súčasti ľudských životov, bolo ozaj čarovné. A azda aj dychberúce. Nielen z pohľadu skrytých myšlienok v texte a opisu scén, ale hlavne dialógov! Škoda, že poviedka 'Dve srdcia' nebola dlhšia, no takto bola aspoň o to údernejšia! Druhá poviedka 'Súz' je už o niečo odlišnejšia, no táto kniha je celkovo podstatne dospelejšia, než 'Posledný jednorožec'. Čo nie je vôbec na škodu. Lenže nájdu sa tu pasáže, ktoré na mňa skrátka pôsobili asi až príliš depresívne. A jedna scéna tu bola skutočne úplne navyše. Z celkového pohľadu mi totiž vôbec nepríde, že bola nutná. Reč je o nepeknom úvode Súz v snovej krajine "Sníčkov". A nejde len o to, čo sa jej tu stalo, ale aj o to, ako sa s tým (nereálne) rýchlo a "bezproblémovo" vyrovnala. Celkovo však ide o veľmi zaujímavý poviedkový príbeh, ktorý má opäť niekoľko hlbokých myšlienok a tém na spracovanie. Pútavý dej ubieha rýchlo a text sa číta veľmi svižne. Problém je, že veľa otázok nenájde svoje odpovede a veľa vecí si musíte domyslieť sami. Dokonca aj bez akýchsi odpovedí skrytých v kontexte. No tieto príbehy aj autorov štýl milujem!!!... celý text
Hon na mrtvého
2018,
Tim Weaver
Pred niekoľkými mesiacmi som dostal možnosť prečítať si aktuálnu knihu od Tima Weavera - Poslední sbohem. A keďže som to zhltol behom dvoch dní, je jasné, že sa mi to velmi páčilo. Vtedy som si teda povedal, že sa v tejto thriller-detektívnej sérií jednoducho musím neskôr obzrieť späť - na začiatok. A vďaka @mystery.press sa mi to aj podarilo. 'Hon na mrtvého' je totiž prvým dielom série, v ktorej vystupuje ako hl. postava David Raker. Priznám sa, že som ani netušil, ako drsný tento týpek napokon bude. Z bývalého novinára je teraz totiž vdovec detektív na voľnej nohe. Aby zamestnal svoj mozog a nemusel tráviť väčšinu času len sám so sebou, prijíma stále nové a nové prípady. Klasika - zmiznutie tu, zmiznutie tam. Až za ním napokon príde jeho stará známa s tým, že pred nejakým časom zbadala na ulici svojho syna. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nemal byť už približne rok mŕtvy. Kniha má 384 strán a cca až do tých 200 stránok je to naozaj kvalitná detektívka s thriller vsuvkami a rôznymi prenasledovačkami. Potom sa to trocha zlomí a hoci sa to číta dobre, Tim začína robiť z Davida tak trochu Supermana. Síce sa ocitne neraz v poriadnej šlamastike, len mám pocit, že sa z nej aj akosi "ľahko" vždy dostane. Postavy sú tu však vykreslené dobre a zaujímavo. Dej je pútavý, no pred koncom knihy (pasáž na farme) sa už moja pozornosť trocha strácala. Predsa len to už bolo asi piaty raz, čo bol náš detektív opäť v prdeli (nie doslovne našťastie), a neubránil som sa malému prevráteniu očí. Čo je však v tejto knihe a celkovo u Tima ozaj fajn a musím to vyzdvihnúť? Rozhodne dialógy! Plusom je teda aj to, že záver knihy sa stáča späť k detektívke a na úplnom konci na nás čaká veľký plot twist. Škoda, že to potom Weaver tak "prudko" orezáva a zrazu je koniec. Možno by som ubral niekoľko strán na rozmedzí 2/3 a 3/3 a pridal zopár strán na koniec. Kniha sa mi však čítala veľmi dobre a bavil som sa pri nej. A hoci som jemne vypichol tie Davidove "sci-fi" úteky, keď mu horelo pod zadkom, tak ide stále o jednu z tých lepších detektívok, ktoré som dosiaľ čítal. V podstate nemám nejako veľmi čo kritizovať, určite to hodnotím kladne.... celý text
Bez návratu. Kniha druhá
2024,
Jakub Hoza
Po prvej časti som veľmi premýšľal nad tým, akým smerom sa ešte uberie celý ten načrtnutý dej. Záver knihy totiž odhalil rôzne prekvapenia, ktoré ma, čuduj sa svete, fakt prekvapili! Nuž, a autor im dal priestor aj vo finále. Napriek tomu mám pocit, že by si to pýtalo ešte tretí diel, ktorý by príbeh rozšíril a napokon aj vyplnil celkovú skladačku o čosi precíznejšie. Ale chápem, že takto to bolo skrátka svižnejšie a bez hluchých miest. Vlastne... viete čo? Možno takto uvažujem aj preto, že sa mi teraz s tými postavami lúči pomerne ťažko. Bolo to totiž krátke, ale za to fakt intenzívne a fakticky enormne cool spracované dobrodružstvo! Tu romantika prepletená s poriadnou a šialenou erotikou, hentam vesmírne boje a deštrukcie, k tomu nejaký ten humor (veľmi trefný a kvalitný), ale aj mágia a nejaké tie malé intrigy. Nechýbajú ani strategické spriadania plánov, rôzne zvraty, ba dokonca náboženská tematika. Svojsky poňatá, samozrejme. A pokiaľ som vyzdvihoval rôzne kultové narážky v predošlej časti, tak tu naberajú nový rozmer. Predovšetkým tie na istého rakúskeho bodybuildera s hviezdnou kariérou - napokon, obálka knihy ako indícia bohato stačí. Ach, toto sa fakt podarilo. Dvojdiel 'Bez návratu' je skvelé sci-fi, ktoré si zaslúži vašu plnú pozornosť. Niektoré pasáže budete doslova hltať a stránkami listovať rýchlosťou, ktorá by prekvapila aj skúsených čitateľov. Veľmi ma tiež potešila zmienka Wolverina (toto som tu proste musel spomenúť!), ale ešte viac scény od vesmírnej bitky až po prieskum lode Kerberos. Ajajaj, to tu bolo fakt super! Niektoré pasáže ma ozaj rozosmiali, iné vzbudzovali pomaly až zimomriavky - možno aj škoda, že nedostali trochu viac priestoru. Jediné čo ma trocha zarazilo, bol ten horkosladký koniec. Ak sa ma niekedy niekto opýta, čo si vybavím pri slove "bittersweet" ako prvé, bude to práve finále 'Bez návratu' od Jakuba Hozu. Na druhej strane, aj takto to má svoje čaro. A v podstate, skoro ušla aj pomyslená slza.... celý text
Mágia rodu Thornovcov
2024,
Margaret Rogerson
Už je to poriadne dlho odkedy som naposledy čítal akékoľvek "čistokrvné" YA dielo a som veľmi rád, že som to teraz pretrhol. A práve touto knihou od yoliknihy. Svojim spôsobom mi to tiež dosť pripomenulo nadšenie, ktoré som mal pri čítaní Twilight ságy pred všetkými tými rokmi. Mám fakt radosť. Margaret Rogerson má môj veľký obdiv, pretože ma svojim príbehom pohltila už od úplne prvých slov nachádzajúcich sa v úvode jej knihy. Do deja ma tu hodila prakticky bez akejkoľvek prípravy a upozornenia, ale ani trochu mi to nevadí. Už od začiatku som vedel, že toto bude výnimočné. Jej rukopis a štýl, či celkovo práca so slovami je tak skvelá, že sa to číta jedna báseň. Vôbec to teda nemusí byť o zdĺhavých a komplikovaných opisoch plných rôznych synoným. Vôbec nie. Úplne stačí vedieť o čom píšete a nechať svojej kreativite a daru slova voľný priebeh. V tomto smere chcem preto tiež vyzdvihnúť aj slovenský preklad od Kataríny Figovej, vďaka ktorému som si 'Mágiu rodu Thornovcov' ozaj užil! Toto číre a originálne fantasy má u mňa ďalšie plus aj v tom, že jeho mágia je tu poňatá trocha z iného uhla pohľadu, ako to doteraz väčšinou vo fantasy bývalo. Mágovia si tu musia svoju magickú moc prepožičiavať od démonov z takzvaného Inosveta. A okrem toho, že majú títo démoni rôzne úrovne sily, nie je to vôbec zadarmo! K tomu ešte prirátajme kúzelné grimoáre, ktoré majú taktiež svoje úrovne nebezpečia či knihovníkov, ktorí sa o ne starajú a musia ich strážiť. To všetko zasadené do 19. storočia. Najväčším plusom tohto príbehu bola však pre mňa trojica postáv v podobe Elisabeth, Nathaniela a Silasa. Oh, táto kombinácia troch dokonale vytvorených charakterov mi sadla ako riť na šerbeľ! Oceňujem, že ich dialógy mali hlavu a pätu, keďže dnes to už nie je nijaká samozrejmosť. Neboli teda hlúpi ani naivní a nerobili nezmyselné rozhodnutia. Elisabeth a Thorn boli síce na svoj vek (16r a 18r) asi až príliš vyspelí, ale odôvodnil som si to ich dobou. Okrem toho, Silas ich svojim dôvtipom, komentármi a istým nadhľadom dopĺňal priam ukážkovo. A hej, bavil ma aj hlavný záporák príbehu. Kniha nie je krátka, ale hlásam, že tých 440 strán mi bolo nakoniec málo.... celý text
Bez návratu. Kniha první
2024,
Jakub Hoza
Máme tu najnovšiu sci-fi pecku od Jakuba Hozu a Mystery Press. A mimochodom, tento žáner bol pre mňa úplnou premiérou. Musím teda skonštatovať, že lepší úvod do knižného sci-fi som si želať nemohol! Úvod knihy, dobre... povedzme prvá tretina, je v podstate čistokrvné vesmírne a akčné dobrodružstvo. Najskôr sa síce vrháme do príbehu skrz hl. postavu Jana Jansena, ktorý je ranený, pričom v pätách má akési mimozemské obludy. No potom prichádza na rad retrospektívna kapitola, ktorá nie je v knihe jediná a myslím, že všetky sa veľmi vydarili. Práve z tej prvej zisťujeme, že istá posádka lode letí na určité miesto, kde potrebuje niečo preskúmať a skontrolovať. Lenže už pri prílete je jasné, že tam čosi nesedí. Ako sa ukáže neskôr, dôjde na rad aj poriadna vesmírna mastenica. Lenže niekde okolo 130. strany odrazu prichádza ďalšia príbehová perspektíva, kde sa zoznamujeme s novou a sympatickou postavou ženského pohlavia. A zároveň je to chvíľa, kedy mi tu kniha dvíha kútiky smerom nahor. Uvedomujem si totiž, že toto bude väčšia pecka, ako som si pôvodne myslel! Žiadna "prostá", hoci perfektne napísaná, vesmírna bitka a útek pred nechutnými monštrami v štýle filmov ako Life, Votrelec a podobne. Nie, tento príbeh skrýva vo svojom pozadí oveľa, oveľa viac. Okrem super akcie tu nájdete tiež výborné vtipné scénky a hlášky, ale aj nejakú tú romantickú linku. Avšak, nie veľmi typickú a hlavne... Nuž, povedzme, že okorenenú o rôzne prekvapenia. Autor sa tu s tým fakticky vôbec nesral. A ako sám spomenul pri krste kníh v Mystery Press, dôjde aj na poriadne krvavé, akčné i erotické scény. Hej, toto sa fakt podarilo. Nehovoriac o všetkých tých kultových odkazoch napríklad aj na filmové hity či osobnosti z 90. rokov, teda aktuálne nie tak dávnej minulosti (kniha sa odohráva v roku 2320). A mimochodom, PP je odteraz asi moja najobľúbenejšia AI! Túto knihu som si fakt vychutnal a už sa na mňa usmieva druhý diel, takže uvidíme, aké bude finále. Kto má rád sci-fi, ale zároveň v ňom potrebuje mať aj nejaký pevný layout či základný worldbuilding so zmysluplným príbehom, tak je na správnej adrese.... celý text
Nezastavitelní
2021,
Joss Whedon
Joss Whedon ma teda so svojím spracovaním X-Menov poriadne prekvapil. No pozor! Netvrdím hneď, že ma s jeho Astonishing sériou úplne odrovnal, ale zároveň ani to, že ma ňou sklamal. Asi by som to špecifikoval hneď v úvode konštatovaním, že ide o príjemný komiksový nadpriemer. Po grafickej stránke sa skutočne nie je na čo sťažovať. Finále, ale aj jeho predchádzajúce tri časti vyzerajú nádherne! Storytelling taktiež nie je vôbec zlý, práve naopak. No ako som spomínal pri hodnotení druhého dielu, niektoré veci sa možno zbytočne uponáhľali, čo podľa mňa následne celkom výrazne ovplyvnilo smerovanie zvyšku príbehu. Prvá vec, ktorá skončila nedoriešená v pozadí toho všetkého bola vakcína = liek na mutáciu. Následne klub Hellfire, záhada točiaca sa okolo Profesora X či dokonca osud a všetko spojené s postavou "Boja". Finále šľape na vonok perfektne už od prvej strany, lenže čím viac sa necháte pohltiť príbehom a zároveň sa blížite ku jeho koncu, tým viac sa zamýšľate presne (aj) nad bodmi, ktoré som spomenul o pár riadkov vyššie. Whedon sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh skrz tak trochu netypické zloženie X-Menov, čo rešpektujem. Na druhej strane, Storm (i keď tá sa tu mihne), Rogue či Gambit mi fakt chýbali. No zase Kitty Pride i Colossus dostali priestoru celkom požehnane. Ba čo viac, svojim spôsobom boli práve oni dvaja tými pevnými piliermi všetkých štyroch častí. Škoda len, že môj obľúbený Logan nedostal možnosť až tak zabodovať a poriadne sa vyblázniť. No čo už, možno v inej sérii. Otvorený a čiastočne dramatický koniec mi napokon ulahodil a vlastne musím priznať, že ma prinútil prižmúriť oko (opäť to spomínam) nad tými nedoriešenými vecami. (Ale fakt! Škoda, že to Whedon nerozšíril ešte aspoň o jeden diel, v ktorom by sa povenoval tej vakcíne a psychológii postáv a sveta trocha viac. ) No nič, nebudem to naťahovať. Napriek zopár výhradám som s finále spokojný a som rád, že som sa k tomu konečne dopracoval.... celý text
Rozervaní
2020,
Joss Whedon
Ak som možno aj pri druhej časti nenápadne naznačil, že si v nej Whedon trochu uletel iným smerom, než nám spočiatku sám napovedal, tak teraz to napravuje. Všetky cestičky, ktoré sa od začiatku tejto série vetvili, sa nám tu teraz začínajú pomaly spájať. Staronový záporácky klub, vakcína, nabúchaný svalnatý emzák, Emma Frost, Scott a jeho minulosť... To všetko - a ešte viac - sú témy, ktoré stoja za pozornosť! Whedon sa tu akcii síce nevyhýba, no oproti minulému dielu skladá nohu z plynu a opäť sa sústredí skôr na psychologickú stránku postáv, ich vývoj a vzájomné vzťahy. Nie je to síce také dokonalé, ako úvod v podobe 'Nadaní', ale stále si to drží svoj štandard a vysokú kvalitu. Okrem toho sa nám tu odhaľujú aj rôzne tajomstvá a záhady, ba dokonca konečne zisťujeme, ktorý z X-Menov je podľa proroctva predurčený na vyhubenie Ordovej planéty. No príbeh nie je taký jednoduchý a priamočiary, ako by sa mohlo zdať. Joss sa tu s nami totiž trocha hrá na mačku a myš. Keď máte konečne pocit, že chápete motiváciu postáv, rozumiete záporákom a chápete "kto, kde, s kým a prečo", prichádza na rad vytriezvenie. A s ním aj ďalšie prekvapenia! Záver pohrávajúci sa s vnímaním reality, ale aj naštrbenými vzťahmi medzi X-Menmi je veľmi zaujímavý. O to viac, že ide o pocity a myšlienky ukryté skôr pod povrchom - takzvané veci "nevyslovené". A čo sa asi tak môže stať, keď v sebe mutant potláča svoje emócie, názory či svoje pravé "Ja"? Presne to isté čo s normálnym človekom. Teda, v tomto prípade môžu byť následky ešte fatálnejšie. Predskokan k veľkému finále teda určite nesklamal. Netvrdím síce, že to bola taká "pecka", že by som tomu napálil ihneď 5* bez akéhokoľvek premýšľania. No keďže ma to ozaj bavilo a v dnešnej dobe sa nielen knihy, ale aj komiksy nevyhnú "prázdnym príbehom" o ničom, len preto, aby tu nejaké boli (a vydavateľstvá/autori čosi zarobili), tak to v tomto prípade zaslúžene predsa len urobím.... celý text
Boj
2020,
Joss Whedon
Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme. Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním. Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta). A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo. Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.... celý text
