AndreaD
přečtené 258
Brisingr
2009,
Christopher Paolini
Nie je možné porovnávanie s ostatnými dielami, nakoľko Eragon bolo mláďa neskúsené, všetko okolo neho bolo nové a tajomné, mláďa v Eldestovi vyrástlo a učilo sa, spoznávalo okolitý svet, v Brisingrovi svoje vedomosti ešte zlepšil, nakoľko bol konfrontovaný so zlom sveta a v Inheritance svoje nadobudnuté skúsenosti naplno využil a svoju púť zavŕšil.... Musím skloniť poklonu tak mladému autorovi, čítala som pár zaujímavých brakov od starších autorov a ani svojimi dlhoročnými pisateľskými skúsenosťami nedokázali moju myseľ zamestnať natoľko, ako tento šikovný sopliak, kvôli ktorému som sa poriadne nevedela sústrediť ani v práci, lebo som rozmýšľala nad problémami v Algaezii a tešila sa ako na prvé rande, kedy konečne prídem domov a knižku opäť chytím do rúk a ponorím sa do sveta kde lietam na drakovi a žijem v nádhernej krajine Elfov.....Za tento pocit ti ďakujem.... celý text
Inheritance
2012,
Christopher Paolini
Dlho som sa bránila napísaniu komentáru k poslednej knižke Okazu, lebo autora nechcem uraziť, ale jednoznačne vo mne táto knižka nezanechala taký pocit ako prvé 2. Niekto tu píše o tom ako Paolini v písaní dozrel, mne sa zase zdá, že chcel skôr udržať určitú masívnu väzbu, aby to nebolo pod 500 strán, lebo táto knižka sa mi zdala neskutočne rozťahaná a navyše som už takmer od polovice cítila pichanie kdesi v kostiach, že aj speje ku koncu, ku ktorému pravdepodobne nemilosrdne aj dospieť musela. Neviem či som čakala nejaký happyend ako z červenej knižnice, ale určite nie to, že Eragon skysne kdesi v pustine s drakmi opustený celým okolitým svetom a ľuďmi na ktorých mu záležalo....... celý text
