Bilky
přečtené 799
Zločinecký gang penzistov
2014,
Catharina Ingelman-Sundberg
Už keď raz investujem do knihy, tak len máloktorú nedočítam. Bohužiaľ u tejto som skončil niekde v polovici a pochybujem, že sa k nej ešte niekedy vrátim. Asi ani keď budem už slintať a čúrať na koliečkovom kresle o 40 rokov ;) Ale moja chyba, dal som sa nachytať na marketingovú módnu vlnu škandinávskych autorov a bizarného spojenia krimi a dôchodku. Veď keď to geniálne vyšlo JONASSONovi so 100-ročným Alanom, tak hádam to táto švédska teta neposere... A ona áno: Najviac ma iritoval na tomto diele úplne naivný príbeh. Ako keby to písala pubiška, čo si takto idealizovane predstavuje svoju šedivú babičku, či večne frfľajúceho, ale v podstate dobrosrdečného starého otca. Nefunguje to vôbec. Ani ako rozprávka pre mládež, ani ako paródia na zlodejskú gangsterku. A už vôbec nie ako detektívka. Aj starý dobrý EMIL mal väčší šmrnc a hlavne grády. Dôvodom je hlavne veľmi slabý jazykový štýl autorky. Pravdupovediac som po pár stranách checkol jej ročník a bol som nemilo prekvapený - dovtedy som myslel, že autorkou je Pipi dlhá pančucha ;) Na ilustráciu uvádzam mená dvoch hlavných protagonistov: Hrabľoš a Génius. Origošné, fšak? Ani avizovaný humor tu nefunguje, príbeh mi pripadal tak silený, že som sa chvíľami cítil trápnejšie, ako celý ten dôchodcovský gangbang. Kniha teda vonkoncom nenadviazala na úspechy kolegov z rodného Švédska a BACKMAN aj JONASSON ju hravo strčia do vrecka. Paradoxne má vekovo k danej téme SUNDBERGová najbližšie. Odporúčam: Ľuďom, čo majú radi naozaj JEDNODUCHÝ vyjadrovací jazyk a deťom do 12 rokov, ktorým chýba akčnejšia babička. Tým, čo chcú inteligentnejšie rozprávky odporúčam knihy kamaráta Branislava JOBUSa. Alebo niečo z tohto môjho výkladu: http://www.databazeknih.cz/seznamy/bilky-93851/gerontomania-pre-mladych-aj-starych-6563 20%... celý text
Asfalt
2009,
Štěpán Kopřiva
Brutálne, morbídne, úchylne! Ale... pravdou je, že som to hltal každý večer kým som neskončil ;) Niekedy som sa strácal v množstve postáv, niekedy chechtal nad čiernym humorom a hláškujúcimi hrdinami a niekedy sa zas divil na čom autor fičí, najmä keď detailne popisoval pekelné artefakty, či podrobné opisy mučenia a zranenia. Občas to bolo na mňa moc, ale príbeh mal slušné tempo aj zápletku, sympatických antihrdinov, kvetnatú reč, neskutočné metafory a kopec morbídnych hlášok. Amen. ODPORÚČAM: silným povahám, začínajúcim satanistom a sektárskym novicom, priaznivcom rannej tvorby Ozzyho a Marylina Mansona, filmovým kritikom a najmä Barbare Nesvadbovej ;) 77%... celý text
Hvězdy nám nepřály
2013,
John Green
uff :( toto je čistý kalkul a v 80-tych rokoch by išlo o Červenú knižnicu. Alebo Čiapočku? ;) Priznám sa, že som to začal čítať, keď kamarátka pritom začala smokliť na dovolenke, vzápätí to dojatá odovzdala mojej holke a tá sa do toho ponorila. V 1/3 som s tým s úľavou skončil, keď moja priateľka po prečítaní prehlásila, že je to brak. Určite to má klasickú zápletku a dojemný príbeh, ale pre každého, čo už prečítal pár desiatok kníh na vzťahové téma, to už nemôže byť nič nového a tlačenie na pílu a dojemné citové vydieranie sú skôr kontraproduktívne. ODPORÚČAM: na prvé romanticko-dojemné a v koncovke určite horko-bolestné zážitky rozhodne ÁNO, ale existujú tisícky kníh a stovky autorov, čo to vedia lepšie. Dokonca aj od nás... 33%... celý text
Mladomanželia na mucholapke
1989,
István Örkény
“Lastovičky vždy lietajú rovnako. Iba my sa pozeráme inak.” Toto autorove motto snáď najpresnejšie vystihuje jeho životnú filozofiu a schopnosť pozerať sa na svet z iného pohľadu. Dokázať popísať zložité situácie, či dianie okolo seba - to zvládli mnohí spisovatelia pred ním a sú ich celé zástupy aj po ňom. Ale vyjadriť sa 10-timi vetami tak, že čitateľ ostane nad jeho myšlienkami rozmýšľať - to chce talent... Bez zložitých opisov, bez metafor. Len rovno na komoru! Orkényho posolstvá v minútových poviedkach sú vždy jednoduché a účelné, ako heslá socializmu či slogany marketingových agentúr. Na rozdiel od nich, nie sú však sedliacky priame a polopatistické. Anekdoticky skrátené, ale zároveň obsahovo hutné a na prasknutie plné právd. Právd o nás ľuďoch a našich charakteroch. Lebo rovnako ako naše osudy, nie sú jeho krátke diela nič iné - len grotesky. Posúďte sami: Myšlienky v pivnici. Lopta spadla cez rozbité okno do chodby v suteréne. Jedno z detí, domovníková 14-ročná dcérka, išla po ňu. Chuderka prešla cez jednu nohu električka a bola šťastná, keď ostatným mohla zbierať lopty V suteréne bolo pološero, ale jednako zbadala, že v kúte sa niečo pohlo. "Cica!" - zvolala domovníková dcéra s drevenou nohou - "Kde sa tu berieš, cicka?" Schmatla loptu a krivkala von ako len vládala. Starý, odporný a zapáchajúci potkan - lebo jeho pokladala za mačku - bol zaskočený. Takto sa mu ešte nikto neprihovoril. Dosiaľ sa ho iba stránili, hádzali po ňom uhlie alebo zdesene pred nimi utekali. Teraz mu po prvý raz zišlo na myseľ, že by všetko vyzeralo inakšie, keby sa bol narodil povedzme ako mačička. Navyše - lebo sme takí nenásytní! - hneď rozvíjal svoje predstavy ďalej. Čo keby sa bol narodil ako domovníkova dcéra s drevenou nohou? Ale to už bolo priveľmi krásne. To si už nevedel ani predstaviť. ODPORÚČAM: priaznivcom epigramov a anekdot; poviedkárom čo ocenia absurditu nášho bytia aj mravenčenie civilizácie; aj tým, ktorí nezatvárajú oči pred negatívami ľudských charakterov a krutostí... 89%... celý text
