Bilky komentáře u knih

Mal som napísaný hejterský koment na celú A4, ale nakoniec som si uvedomil, že jediný pako, na ktorého môžem nadávať, nie je autor a ani jeho hlavný hrdina. Oni si len robia svoju prácu. Ten chuj som tu ja!

Autor je bývalý iluzionista a tu skutočne kúzli! V jednej kapitole nechá zmiznúť logiku a vy neveriacky civíte ako to spravil. Ale je fakt dobrý: v ďalšej to zopakuje a vy nespozorujete kedy sa to stalo, len vám zas čosi chýba. O pár strán vyčaruje z rukáva hneď dve esá a vy musíte tlieskať, lebo všetci policajti, vyšetrovatelia aj FBI, čo sedia v obecenstve, len čumia a nestíhajú zatvárať ústa od úžasu, aký je ten jeho čarodej Teo macher. Ja mu píšem hviezdičku.... a jednu ešte pridám za sarkastický a suchý humor a pri tom aj zostanem! 2 hviezdičky je tak akurát na tento typ literatúry.

Aby som bol trochu konkrétnejší, tak tu mám pár pikošiek, resp. dôvodov, prečo sa vyhnúť tomuto „bestselleru“, a tým vlastne plynulo prechádzam k tomu hejtovaniu, o ktorom som vám v úvode klamal, že som zmazal ;) Kakaný Bilky – nedostane palec!

Náš Teo je vlastne taký softvérový mág a kríženec Dr. Housea s agentkou Starlingovou, ktorý sa narodil preto aby pochytal všetkých sériových vrahov v Spojených štátoch, a že ich tam teda je. V niekoľkých kapitolách sa rozoberajú desiatky šialencov, ktorých ešte škandinávski autori neobjavili, ale Teo nimi veselo ilustruje svoje zábavné dedukcie. Keďže je bioinformatik tak sype zo seba odborné (miestami aj odporné) výrazy a spája ich do neskutočných tvrdení. Tie síce pekne znejú, ale aj človek so základným vzdelaním z chémie či biológie a s bežným kritickým uvažovaním musí zistiť, že sú to neskutočné drísty. Tvrdenia hlavného hrdinu najlepšie vystihuje jedna z mnohých jeho sebastredných hlášok: “Nemám k dispozícii žiadne štatistické údaje o závislostí hraní RPG hier a vývinom detí, ale u mňa to tak fungovalo.”

To, že naskočím do príbehu nejakého ppč mikro-techno-bio-ajťáka mi nevadilo, veď všetci severania píšu krimi tak, aby si cez hlavného Pána Najchytrejšieho, príp. Pána Stroskotanca Najcharizmatickejšieho a jeho privátne osudy, pripútali verných čitateľov a pochlebovačov. Ďalšie časti série však píšu tak, aby aj nový či náhodný čitateľ dostal ucelený prípad.

V tejto knihe som skoro jednu hodinu z celkovo desiatich počúval podrobnú premisu k obom predchádzajúcim častiam, kde hlavný hrdina vždy dolapil masového vraha. Jedného dokonca vlastnoručne odbachol a ani nie v sebaobrane, ale len preto, že mu to prišlo ako fajn nápad. Sám sa štylizoval za etického sudcu a naordinoval sám sebe úlohu kata. Samozrejme mu to prešlo a vláda si ho naďalej volá k novým prípadom sériových vrážd. A ako v oboch predchádzajúcich častiach, tak ani teraz mu nik zo stáda nasprostastých policajtov neverí a namiesto aby sa jeho genialite klaňali a líbali mu šos, tak mu hádžu perly na stenu, hrach pod nohy a polená jeho sviniam - alebo ako sa to píše tak pekne metamorfózne.
Na jeho ospravedlnenie mu slúži fakt, že nový sériový morbiďák cudzopasí na obetiach predchádzajúceho mäsiara. Ale aj tak už netreba čítať tie 2 knihy, ak je totiž táto podľa hodnotenia DK jeho najväčší klenot, tak zbohom ostávajte – idem sa vygrcať a dávam 25%

ODPORÚČAM: všetkým. Bez ohľadu na vek, pohlavie a genderové zameranie. Proste to odporúčam všetkým. Bez ohľadu, čiže bezohľadne! Len si pekne trpte, keď ste sprostí ako Bilky. Tak vám treba!

18 22.01.2020

Po náročnejšom sci-fi Hyperion som si chcel pred pokračovaním vyčistiť hlavu. Nemyslím šampónom ani prostriedkom proti všiam, hygiénu tela zvládam, skôr mám na mysli hygiénu duše. Na myšlienkový reset používam vždy nejakú akčnú ftákovinu. Najlepšie od ftákov na “K”. Lenže som zistil, že Kotleta, Kopřiva aj Kulhánek majú spoločné nielen prvé písmeno a žáner, ale aj neduh ešte zo školských čias. Odpisovanie. A nielen od iných, ale aj od seba samých. Pekní schizáci, že?

Perunova krev nebola dobrá voľba, alebo som sa jednoducho netrafil ja. Autor omieľa podobný námet aký táto autorská trojka hojne aplikuje: partička drsných kamošov proti celému svetu. Tentokrát si Kotleta pre zmenu vygooglil kalendár staroslovanských mien. A tak k vojenským veteránom, ukrajinskej mafii a inej verbeži prifáral ešte aj slovanskú mytológiu.

Príbeh bol prostučký, miestami sprostučký a väčšinou tak nezáživný, že som si audio pustil 1.5x vyššou rýchlosťou. Kdesi v polovici sa mi postavy bohov parádne poplietli a už som len čakal kto koho odkrágľuje a aké citoslovcia pri tom autor použije. Prekvapuje ma, že mu námet vystačil ešte aj na pokračovanie, ja som to dopočúval len so sebazaprením. Jeho postapo Spad malo aspoň spád a sci-fi téma bola vierohodnejšia ako tento fantasyguláš o žoldákoch, po ktorých ide polícia, mafia a banda starovekých bohov rozdelená na tri súperiace frakcie. “Óóó bože” - úpel vo mne znechutený agnostik.

Za takýto mix, opisovanie a opakovanie dávam tri hviezdy dole a štvrtú zachránili len občasné sarkastické hlášky a cynizmus hrdinov. Ani to ma však k pokračovaniu nedonúti, nech kľudne vystrieľajú celý božský panteón a sami sa uškvaria za tú nudu v pekle: 30%

ODPORÚČAM: autorovi radšej prejsť na komixy a čitateľom vyskúšať jeho iný titul, alebo si rovno zvoliť iného na “K”- mne tí dvaja vyššie menovaní v danom žánri vyhovujú viac. Ale tentoraz ma neberte za slovo: Čestne priznávam, že v tejto brakovej military literatúre nie som doma a dokonca som zatiaľ, mea culpa, neprečítal nič od Žambocha.

17 17.12.2019

Autorov Terror ma dostal, a tak som si kúpil jeho najoceňovanejšiu ságu: KANTOS HYPERIONU. A evidentne si od Simmonsa kúpim asi všetko: Aj toto dielo je totiž brilantné!

Nasleduje apoteóza, lebo v tomto diele sa snúbi všetko čo mám rád: sci-fi žáner, originálny príbeh, premyslene budovaná atmosféra, uveriteľné a živé charaktery postáv, vynikajúci a pritom čistý štýl aj kvetnatý jazyk. Aby tých plusov nebolo málo, navyše je tu aj neotrelá štruktúra diela a fantasticky prepracované universum budúcnosti ľudstva.

Daňou za tieto pozitíva je potreba sústredenia. Dielo si vyžaduje pozornejšieho čitateľa, vzhľadom na množstvo postáv a neskorších súvislostí. Hneď od úvodu je človek hodený do rieky plnej zradných prúdov. Tvoria ich cudzie pojmy, nepoznané technológie, viaceré časove roviny a s každou kapitolou pribúdajú nové a nové postavy. Striedajúce sa príbehy siedmich pútnikov ešte viac zauzľujú os príbehu. Aj tu je poznať majstrovstvo autora: každý príbeh je žánrovo iný a mohol by byť samostatnou knihou. Strieda sa tu vesmírna romanca s bojom za nezávislosť, dojemná rodinná tragédia s konfesionálnou roadmovie, akčná noir detektívka alà BladeRunner s hľadaním podstaty umenia, ale aj drsným military revange story.

No nemýľte sa! Napriek všetkému to nie je žiadna bezhlavá zmeska či prekombinovaný žánrový guláš. Z počiatočného zmätku Simmons čitateľa vymanévruje úplne chladnokrvne a chaos sa mení na komplexný a fungujúci vesmír. Jediné slabé mínus je pre mňa záver, ale jedným dychom dodávam, že sa aspoň môžem tešiť na pokračovanie. Tejto jeho imaginácii dávam 95%

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom Asimova, Clarka, Heinleina, Dicka, Herberta, Bakera, bratov Strugackých a iných velikánov sci-fi. Tým, ktorých očarila Základňa, Duna, Ender alebo akékoľvek cudzie entity s vlastnými svetmi. Čitateľom, ktorí už vyrástli z jednoduchých céčkových strielačiek a uprednostnia kvalitnú spaceoperu. Ach áno... a majú kopec času na čítanie ;)

24 16.12.2019

Nejako takto si raný stredovek musia predstavovať všetci rojkovia, romantici a slniečkári. Poetické opisy krajiny, urastení bojovníci, krásne slovanské devy, jednoduchá dopravná situácia aj bez diaľnic, všade dostatok obživy, zdravé životné prostredie, už chýba len verejná wifi sieť.

Chápem, že autor chcel prispieť k hrdosti českého národa, veď nielen Američania musia byť plní patriotizmu a pátosu. Chápem, že chcel poukázať, že Česi si Říp zaslúžili. Chápem, že len ja vo svojej malosti našim praprapraprapradedom vyčítam, že sa blbci neusadili kdesi na juhu pri mori. Pochopil by som aj autora, ktorý závidel Slovákom Jánošíka (v knihe sú všetci Slovania len Česi), tak Čechom priradil kupca Sáma. Ale nechápem, že len pár rokov po rozpade Západorímskej ríše z nich chce robiť skorokresťanov, pritom ale pravidelne holdujúcich pohanským rituálom. Slovania (pardón Češi) podľa autora ovládajú všetky možné remeslá, pritom ale kvitne výmenný obchod, vo svojich sídlach majú kniežatá bežne kúpele, popíjajú hektolitre medoviny a vedú filozofické hovory o budúcnosti štátu – to snáď nerobia vladári/politici ani teraz :)

Nie som historik a rozumiem, že autor si len z niekoľkých zmienok o Slovanoch vo franskej kronike (tzv Fredegarova kronika zo 7. storočia) dotvoril históriu na svoj obraz. Čomu nerozumiem je, že to robí tak lajdácky. Alebo inak. Nerozumiem komu je tá kniha určená. Nie je tam sex, žiadne choroby, špina, bežné morbidity stredoveku – toho je Xkrát viac v každej súčasnej severskej krimi. Českí vladykovia sú Prokopom popisovaní ako v podstate inteligentní a bohatí manažéri a ich jediná zlá vlastnosť je, že sú spurní a egoistickí, tj nechcú sa podrobiť jednému pánovi. Ženy sú tu rovnoprávne mužom, dokonca dávajú mená svojim prvorodeným. Čiže usudzujem, že je určená deťom od 8 do 14 rokov. Tak prečo to nie je uvedené na obálke? Alebo to malo byť vydané v edícii Mýty a legendy starého Prokopa. Lebo rozprávky Dobšinského sú tiež komplet fikcia, ale aspoň sa na históriu nehrajú.

Aj Vondruška píše historické fikcie a nevyhne sa určitým nepresnostiam, možno zámerne kde tu fabuluje a prispôsobí si dej, no vo veciach vcelku podružných. Navyše má o dva levely lepší štýl a je historicky presnejší aspoň daným letopočtom. V tomto diele som neveril ani letokruhom.

Ale našiel som aj plusy. Napríklad tých 11 Sámovych žien (súčasne!) - to by sa mi celkom páčilo ;)

ODPORÚČAM:
Poeticým dušiam, ktoré si myslia že stredovek bol Višňovým resp. Ružovým sadom.
Tým, ktorí obdivovali Vinnetoua a na 3čku nosili Sandokana.
A aj tým, ktorí stále hľadajú Bludného Holanďana, poklad Kráľa Artuša a hroby Robina Hooda a jeho bratranca Williama Tella.

19 26.11.2019

Poznáte ten pocit, keď si vo svojej obľúbenej reštike nemáte čo objednať? Všetko ste už dávno ochutnali, nič špeci vám nejde na chuť a koniec koncov nie ste ani tak veľmi hladný? Nakoniec si objednáte len predjedlo, ktoré ste ešte nemali, lebo je tam surovina, ktorá vás vždy spoľahlivo odradila a za tú cenu by ste dostali už aj hlavné jedlo. Ale poviete si, že je to “váš podnik“ a aspoň to minijedlo nabudúce nikomu neodporučíte. Skrátka to risknete.

Voilà, máte čo ste chceli! Ale čo to?! Po sekundách váhania ovoniate, ochutnáte a zisťujete: kurwa to je dobrota! Bravooo! Fantaaastiko. Ani nezaregistrujete, že ste si nedali vínko, je po poslednom súste a vy pociťujete skoro až smútok, že to bolo len predjedlo. Ale potom pookrejete a cítite, ako sa vám zlepšuje nálada a ste ľahší... cítite POVZNESENIE.

Presne toto som prežíval pri najnovšom Stephenovom diele. Zlupol som ho ako dezert a dobrý pocit pretrval. Vlastne ešte stále trvá. A vôbec nevadí, že to nebolo krvavé mäso ani 5-chodový nášup. SK je proste majster: hocijaký absurdný nápad dokáže popísať tak brilantne, že mu odpustíte, že je to totálna kravina a ešte k tomu bez pointy :)

Záverom musím zopakovať svoje znechutenie nad praktikami Kráľovho vydavateľstva. Aj toto je, rovnako ako KOUZELNÁ SKŘÍŇKA, len 100 stranová poviedka na tri hodiny čítania, polygraficky zamaskovaná za román či novelu. Stavím sa, že o 2-3 roky, keď vydajú ešte 2 podobne predražené “modlitebné knižôčky” za 12€, tak ich všetky nájdeme v jednom zborníku za normálnych 15€. Osobne by som preň navrhoval názov DARY. Napriek týmto židovským praktikám, z ktorých sa pomaly, ale isto stáva trend - je to u mňa za 85%

NEODPORÚČAM: Čítať vopred akékoľvek komenty ani anotáciu, je to minidielko a každá indícia vás pripraví o príjemné prekvapenie. Rovnako neodporúčam hltačom eposov, toto je skoro intímny príbeh o piatich ľuďoch a rozsah vás určite neuspokojí. A nakoniec ani tým, ktorí potrebujú doslovný koniec a vysvetlenie pointy. Niekedy je najlepšia odpoveď na „prečo“ iba striktné: Lebo medveď!

24 24.11.2019

No konečne! - zvolal som filmovo ako vášnivý fanúšik. Alebo som to zvolal vášnivo ako filmový fanúšik? Vlastne je to šumafuk: Pištu Kráľa mám rád. Napriek tomu, že som od neho prečítal všetko, nie som jeho zaslepená a pištiaca fanynka. Nelepím si jeho plagáty v pracovni ani na WC, nemám predražené špeci prvé vydania, nevlastním ani jeho podpis či použité trenky. Dokonca je mi vizuálne dosť nesymplastický, ako hudobník stoji za prd a ako režisér totálne zlyhal. Jeho prvý a dúfam, že aj posledný počin (možno až prečin) Vzpoura strojů (orig. Maximum Overdrive, z roku 1986) podľa vlastnej poviedky Náklaďáky bolo katastrofálne fiasko. Čo sa však písania týka - je to jeden veľký, obrovský, kolosálny, ppčmegasupercoolový...ten oný... génius! Ešte k tomu žijúci. Teda aspoň dúfam, včera som mu požičal 50€ a dosť by ma nasralo, keby... no ale to je iná kapitola.

Aj neprajníci musia uznať, že je S.KING historicky komerčne najúspešnejším spisovateľom beletrie. A hoci je to nespochybniteľné, začína mi vadiť jeho zaškatuľkovanie k hororovému žánru. SK už dávno presiahol jeho hranice a dokázal, že je najmä znalcom amerických reálií a čo je ešte cennejšie - ľudských charakterov. Preto úplne súhlasím s výrokom režiséra Goldmana, že S.King je pre americký folklór rovnako dôležitý ako Mark Twain. Veď žiadny iny pisálek sa nedočkal spracovania toľkých svojich diel ako Štefan. Doteraz podľa jeho predlôh vzniklo skoro 100 filmových a televíznych diel. A to ešte táto kniha neobsahuje tvorbu Bollywoodu ani porno biznis. Vedeli ste napr., že na motívy Osvícení/Shining vznikol nemecký pornofilm Nasse Schlupper? Ja teda nie, a to mám doma 50 odtieňov šedej aj ružovej a k tomu vydanie Hustlera a teda som erotoman a pornoznalec :)

Ale dosť bolo rozkoše a Bilkyho onanie: poďme k samotnému dielu! To má síce encyklopedický look, ale nie je len o suchých faktoch a číslach. Tie si nájdite na imdb, csfd, cbdb, dk, atd. V jeho anotácii zistíte, že je plné fotografií, erudovaných kritík a rozhovorov a najkomplexnejšie zachytáva všetky filmové verzie Kingových diel. Okrem toho prináša názory tvorcov aj pikošky z natáčania. Áno, priatelia, je to tak! Prekvapivo tentoraz vydavateľ nekecá a nezavádza. Najprínosnejšie sú ale autorove hodnotenia a jeho neúprosná kritika. Autorom teraz nemyslím SK, ale Iana Nathana, britského filmového kritika, ktorý vydal už 9 kníh o filmových tvorcoch, akými sú Ridley Scott, Tim Burton, Quentin Tarantino, Peter Jackson a.i. Ja ešte doplním, že je to kniha o tom, čo dal Stephen filmárom a o tom, čo zas naopak dali filmové adaptácie jeho diel jemu samotnému. A bohužiaľ častejšie aj naopak: ako poškodili jeho literárne predlohy.

Už párkrat som v komentároch k jeho knihám tu na DK napísal, že mojich TOP 5 sú jeho diela s minimom nadprirodzených javov. Preto som so zadosťučinením kvitoval rebríček v závere knihy, ktorý zoradil Kingove filmové diela nie podľa tržieb, počtu vydaní či úspešnosti v tabuľkách, ale podľa vernosti predlohe, podľa, ako to nazýva autor tejto publikácie, „Kingovho hlasu“. A s radosťou musím konštatovať, že moj subjektívny rebríček je až po 13. priečku skoro identický ;) 90%

ODPORÚČAM: pre kingofilov, ktorí aspoň trocha sledujú aj film - ako povinnú literatúru. Okrem toho idú Vianoce, tak doprajte radosť sebe, blízkym, poloblízkym alebo aj tým ďalekým a vzdialeným...

19 21.11.2019

O Kirillovi Bulyčovovi (KB) som už písal priamo v jeho profile, ale neodpustím si zopakovať to hlavné o mojom obľúbencovi, ktorý navyše nosí rovnaké iniciály ako ja:

Ako bol v žánri SCI-FI
I.Asimov prototyp filozofujúceho technicistu,
A.C.Clarke technického optimistu,
P.K.Dick civilizačného pesimistu,
R.A.Heinlein sci-fi militaristu,
D.Adams environmentálneho humoristu,
tak bol K.BULYČOV vo svojich dielach hlavne humanistom a vedeckým rojkom.

Altruizmus a neutíchajúci optimizmus presadzujú jeho postavy úplne okato a vôbec sa za to nehanbia. Možno práve pre tieto atribúty je Bulyčovove dielo pre mňa optimálnou protiváhou k dystopiám a hororovým scenárom iných autorov sci-fi. Pri románe OSADA som však trocha zakolísal v mojom obdive. Kým v knihách pre deti a mládež je jeho prístup želaným a prospešným, tak v jeho „dospeláckej“ tvorbe to narúša dôveryhodnosť a uveriteľnosť.

Samotná premisa je zaujímavá, aj keď pomerne sprofanovaná. Hŕstka ľudí ocitnuvších sa na cudzej planéte, v inom ekosystéme, vydaná napospas tamojšej klíme, faune a flóre, nezriedka dôsledkom autorovej bujnej fantázie krásne premiešanej. Nič origoš: len ďalšia “robinsonáda na vesmírny spôsob”. S danou témou vyrukovali snáď všetci velikáni tohto žánru. KB ju ale ozvláštnil zaujímavými ruskými charaktermi a nikdy sa nevzdávajúcimi hrdinami. Veď poznáte Rusov ;)

Príbeh, aj keď príliš priamočiary, je dobrodružný a zaváňa patinou, na dnešné pomery je staromódny. Štýl mi pripomínal Edgara Burroughsa, tvorcu Tarzana, či Johna Cartera - pana Marsu. Dejová línia je nalinkovaná jednoducho a čitateľsky príťažlivo, no náročnejším scifistom určite stačiť nebude. Mne ako jednobunkovému organizmu, jednou nohou na materskej dovolenke, však poslúžila bohato za 76%

ODPORÚČAM: Po ťažkých a mäsitých jedlách od šéfkuchárov Philipa Dicka, Kurta Vonneguta, Dana Simmonsa alebo po čínskych špecialitách od Liou Cch´-sina, prípadne po maškrtách od Atwoodovej odporúčam dávkovať pár kvapiek/kapitoliek KB. A kľudne si môžete nakvapkať aj plný pohár KáBéčka a ešte lepšie KBŠ (Karpatské brandy - špeciál) Nazdravie!

18 13.11.2019

Wau! Také nadšené kritiky z kruhov mojich známych som už dlho nezažil. Zbežne som pozrel aj komenty mojich obľúbencov na DK a všetky boli vysoko pozitívne. Niektorí komentovali dlho, iní široko a podaktorí aj bystrozrako, no na konci sa vzácne zhodli: bolo to 100% cool a 90% cold! Dokonca aj moja najmilovanejšia členka DK, s ktorou ma spája už nielen knižná vášeň, spievala chválospevy a dala 5*. Fíííha, kam sa hrabe Dostojevský :) 

Po takomto prome som čakal atmosféru LOVECRAFTa, epiku TOLKIENa, charaktery KINGa, ponurosť A.E.POEa, nechutnú zvrátenosť BAKERa a dejové zvraty severských autorov. 
Čuduj sa svete, dostal som všetko a k tomu v prvých kapitolách aj porušenie narácie na osvieženie. V audioverzii navyše k 36 hodinovému posluchu aj 11 veľmi dobrých spíkrov, podmanivý podmaz a mrazivú atmosféru. Klobúk dole by som dal pred autorovým spojením fikcie a mytológie s reálnymi historickými udalosťami a bravúrnym korčuľovaním medzi týmito žánrami, aby celé dielo kulminovalo v úžasnom finále. A s úľavou musím napísať, že nebolo ani doslovné, ale ani otvorené. Thanx Mr. Simmons! 

Čiže niet o čom: knihu zaraďujem do Odporúčaných, od Simmonsa si idem zadovážiť ďalší kúsok a TERRORU dávam plný počet hviezd a 92%

Ehm, tak ale nebol by som hnidopich, keby som si nedovolil aj drobné výčitky: na kerého aleluja tam autor v každej 1/8 knihy vyrátaval menný zoznam mŕtvych príp. preživších a citoval aj 10 minútové pohrebné reči či citácie z Biblie? Tých 50 strán by som v knihe určite vynechal. V ostatnom súhlasím s komentárom LEKTORa a dopĺňam, že sám som mal spočiatku výhrady k hororovej nadprirodzenej linke, ale postupom času si ma jej spojenie s eskimáckou mytológiou podmanilo. 

ODPORÚČAM: na horúce letné dni alebo k moru ako príjemné chladivé osvieženie.
Tým, ktorí si myslia, že antické mýty sú drsná záležitosť. Večným optimistom na vyrovnanie svetonázorovej rovnováhy dávkovať jednu kapitolu každý deň. Depresívnym jedincom naopak odporúčam na porovnanie, že ich problémy sú úplné hovno oproti osudom hrdinov tohto eposu.

29 30.09.2019

Vdova plukovníkova je síce stará distingvovaná pani, ale v podstate je to submisívna puťka terorizovaná svojím nepodareným synovcom, z ktorej sa stane vrahyňa aj travička! ARTO tu opäť balansuje s čitateľovými sympatiami, či mať hlavnú hrdinku rád alebo ju odsúdiť a nenávidieť ako vlastne väčšinu postáv z jeho kratučkých románov. Ako v živote, tak ani v autorových dielach nie je nik 100%-ný klaďas, v tomto diele napríklad niekto hrdúsi kačičky a niekto ľudí...

Celkovo zveromilom bude toto dielo rvať srdce, no kto má rád “Svéráz národního lovu” + “....rybolovu” a podobné rusko-fínske úlety plné vodky a absurdít, tak je PAASILINNA jeho človek. Ja sa radím k jeho priaznivcom, preto mi JONASSON so svojím 100ročným Alanom a analfabetkou Nombeko celkom zahral do nôty a určite je dôstojným pokračovateľom tohto fínskeho satiricko-naivného štýlu.

Samotný dej je schématický a pomerne predvídateľný, ale irónia celý príbeh krásne nadnáša a dokresľuje autorovým vlastným koloritom. Záver s ruskou mínolovkou bol trochu podivný, no EPILÓG z pekla bol až prekvapivo trápny a úplne zbytočný. Za ten znižujem 1* a aj keď mám ARTA v obľube, má pár lepších diel. Toto si vyslúžilo staromilských 71%

ODPORÚČAM:
Ochrancom zvierat sa tejto knihe radšej oblúkom vyhnúť ako ju tu potom hejtovať.
Naopak tým, ktorí maju radi trošku tvrdší humor a ocenia dobrú satiru, tí môžu byť s týmto autorom spokojní. Musia však pristúpiť na jeho ľahko naivný až rozprávkový prístup.
Mňa osobne tento štýl oslovil najviac v novele “Les oběšených lišek” na teraz tak modernú tému úteku pred civilizáciou a v čiernohumornej roadmovie s prvkami sociálnej kritiky “Autobus sebevrahů”. Takže ak ste ešte s ARTOm neboli na rande, začnite od vyššie menovaných diel.

18 16.09.2019

Hannon, Cannon, Abbot, Marsten, či Ed McBain? Salvatore Lombino to so svojími nickmi preháňal rovnako ako prekladatelia jeho diela z našich luhov a hájov. Česi toto dielo nazvali Útočník (vhodnejší preklad originálneho “The Mugger” je skôr Násilník), no stále lepšie ako slovenský názov úplne odveci “Prvá zastávka”. Ešteže neprekladali aj jeho najčastejší pseudonym Hunter, lebo miesto Lovec by bol z neho Kopec alebo Zvonec.

Ako väčšina autorových diel z 87. revíru (narátal som ich 55(!) + výbery 2 či 3 príbehov), jedná sa len o rozsiahlejšiu poviedku resp. novelu v rozsahu 150 strán. Čo u mňa vôbec nie je mínusom, vzhľadom na obézne škandinávske krimikrváky, plné balastu, zbytočných vedľajších rovín, postáv, ale najmä normostrán...

V policajnom revíre Steva Carellu (btw tu vôbec nevystupuje) sa všetko deje nádherne rýchlo-stručne-výstižne. Dej dopredu posúvaju brilantné a “živé” dialógy, ktoré nešuštia veľkou literatúrou, zato sú bližšie realite a nechýba im naturálny šarm. Popis deja je svižný a jednoduchý, nie ako populistické prejavy našich politikov a rádoby umelecké vložky severských krimiznalcov. Napriek tomu ste schopní veľmi rýchlo zistiť, kto z detektívov je vaša krvná skupina, kto naopak vyššia cenová skupina a kto svetová rarita. Po dvoch-troch vetách je jasné, kto je príliš horkokrvný, kto trochu grobian a kto sa iba hrá a kto je skutočný gentleman. Ale rozhodne pred koncom nezistíte, kto je onen Násilník resp. Útočník. To vie len Lovec - Evan Hunter :)

Samostatnou kapitolou, ktorú som si už pred desiatkami rokov ihneď obľúbil, sú autorove opisy prostredia. Fiktívne mesto Isola v jeho opisoch ožíva a častokrát ho komentuje ako živú bytosť. Jeho personifikácie sú v ostrom kontraste k danému žánru a pomerne drsnému neosobnému policajnému prostrediu. Na danú dobu - treba poznamenať, keďže dnes je to pre čitateľov už len slabý odvar sado-maso škandinávskej školy. Napriek tomu sa táto knižočka číta parádne, skoro tak dobre ako sa pri nej popíja rakúsky Veltliner! Opäť som raz hltal stránky a snažil sa nepreskakovať ich, v snahe čo najrýchlejšie odhaliť páchateľa.

Jediné, čo mi vadilo okrem tej skoro až poviedkovej formy a zásadne škodilo tomuto dielu bol archaický, socíkovsko-korektný preklad môjho vydania z roku 1987. Množstvo ironických ftípkov sa vytráca a niektoré duchaplné hlášky sú nezmyselné. Aj fonetické anglické hračky, ktoré sú úplne nekompatibilné so slovenským rýmovaním, sa dali preložiť oveľa lepšie. Napriek týmto chibyčkám krasi si toto krimi zaslúži 73%

NEODPORÚČAM: Tým, ktorí hľadajú rozsiahle epické dielo a sofistikované charakteristiky postáv aj psychologické rozbory každej upratovačky na policajnej stanici. Uctievačom dnešných “severských krimibohov”, aby náhodou nezistili, že už pred 65. rokmi sa písali svieže detektívky, ktoré nepotrebovali čitateľov zaujať úchylným hnusom ani 600-800 stranovým rozsahom. Nakoniec ešte dôrazne neodporúčam milovníkom mačiek, aby neprišli na to, ako sa vyrába Nescat ;)

Tento Káčer Donald zo Západného Jazera je povrchný lajdák! Jeho knihy su písane akokeby vo vlaku medzi zastávkami, pri popíjaní dobrej škótskej. Majú úplne odfláknuté charakteristiky svojich postáv, dej je skratkovitý a drží pokope jak pravicová opozícia. Píše príliš jednoducho a dej sa točí ako sa hodí tej-ktorej postave. Vy len neveriacky žmurkáte na stránky, ako ľahko sa dá beztrestne prizabiť manželka, vykradnúť banka, zhodiť svojho šéfa z 15.poschodia, nafingovať vraždu a hodiť ju na svokru... alebo iné radosti života!

Ale všetko je to taká prča a vy medzi úsmevmi nad ironickými komentármi logike odpustíte. Autorove postavy sú napriek absentujúcej psychológii živé (podaktoré neskôr aj mŕtve), majú svoje hendikepy, za ktoré ich máte radi - sú smelé, mocné, lakomé - presne ako ich čitatelia ;) Proste im držíte palce aj keď práve zrazili dvoch nevinných tínedžrov na prechode pre chodcov ;) Alebo práve preto?

Príbehy síce krivkajú na všetky tri nohy, ale kašľať na to, keď sú zábavné a vypointované. Veď ide o zábavu a prázdniny sú fajn obdobie presne na tento satirický a čiernohumorný pohľad na špekulantov, grázlikov, zlodejíčkov, vrahúňov aj šplhúňov, neverníkov a iných hajzlíkov.

ODPORÚČAM: Ako prázdninovú či skôr víkendovú jednohubku na pláž k chladenému proseccu, prípadne ľadovému ginfizzu. Konkrétne túto WESTLAKEovu knihu najmä znalcom filmového umenia, pretože narážkami na kultových režisérov, slávnych hercov a herečky sa to tu len tak hemží. Hlavne za to ftipné hemženie a čierny sarkazmus dávam 78%

12 13.09.2019

AUTSAJDER
Na margo sťažností na slovenský i český distribučný názov: podľa mňa je v poriadku, chyba je skôr na strane nášho vnímania a prijímania anglikanizmov do slovanských jazykov, keď funguje len selektívny význam slova. V angličtine totiž nie je hlavný význam dotknutého slova “opak favorita-šampióna” v spojení so športom či schopnosťami, ale celkovo ide o “nečlena, nezaradené indivíduum, človeka zvonku, cudzinca, votrelca atď. “ Viď AJ/SJ slovník:
OUTSIDER = NEČLEN
“a person who does not belong to a particular group”
1. osoba, ktorá nepatrí do určitej skupiny
2. súťažiaci alebo žiadateľ, ktorý má malú šancu na úspech.

Toľko lingvistické okienko strýčka Gúgla, poďme na samotného Oného:

Úvod ako na F1 parádny: trocha túrovania a ostrý štart, potom rovnými nohami na plyn a do akcie. Čistokrvný detektívny príbeh s krvavou obeťou sadistickej svine, trendy premisa ako od škandinávskych ucholakov. Nastupujú krásne vykreslené postavy, vynikajúce motivačné prvky ako hlavných, tak vedľajších hrdinov. Konflikt je naozaj brilantný. Kdesi v tretine som si spomenul na trilógiu Stefenových detektívok s Billom Hodgesom a bum-prásk, zrazu sa v polovici knihy objaví prienik s týmto dielom.
Nebudem prezrádzať, môžem len skepticky poznamenať, že podľa mňa to nebol šťastný krok. Inokedy by som postavu z niektorej Števkovej knihy privítal, ale podivínov a autistov už mám plné zuby a zrovna táto postava mi tam chýbala asi ako Pán Hemoroid v konečníku.

No a záver? Je dodrbaný ako vždy. Kráľ Štefan ani teraz neprekročil svoj tieň a ani tento román sa nepriradí k tým 15%, kde je to kóšer. Pozitívne je, že po posledných srajdách, detských leporelách či poviedkach maskovaných za novely a laškovaním so spoluautorstvom s kadejakým odkundesom od príbuzenstva až po vydavateľa to tentoraz bolo so cťou. Nebojím sa. Vlastne to ešte pokračuje: Nebojím sa napísať, že Števko sa na staré kolená vrátil k svojim koreňom. Som presvedčený, že mnohým ten záver zo starej školy bude prekážať a toto dielo zaradia k vykopávkam, no ja som tiež jedna z nich, takže ma to netankuje ;) Áno, toto dielo zrejme bude patriť k tej menšine autorových kníh, ktoré si už znova neprečítam a štvrtú hviezdu dávam len s odrenými ušami podľa majstrovho veku: 71%

ODPORÚČAM: Mohlo by to byť celkom jedlé pre fanúšikov krimi, ale od polovice už za nič neručím ;) Osloviť by to malo aj fanúšikov Pána Mercedesa a jeho pokračovaní v hlavnej úlohe s dôchodcom Billom Hodgesom. Určite by blahom priadli hinduisti aj prívrženci transcendentálnej mystiky. Naopak: rozhodne neodporúčam pragmatickým jedincom, zarytým materialistom, kritickým realistom a najmä neveriacim Tomášom, Ondrášom ani Oldomášom.

18 16.07.2019

Charizmatický, elegantný, okúzľujúci, vzdelaný, zásadový, inteligentný, svetácky, trpezlivý, empatický, rozvážny, citlivý: milovník, gentleman, aristokrat, znalec, estét a milovník všetkého dobrého...Nie, nie je to román o mne - v Moskve som ešte nebol ;)
Tieto superlatívy patria inému nadčloveku. Nášmu hlavnému hrdinovi, potomkovi vznešeného rodu ROSTOV: kniežaťu Alexandrovi Iljičovi. Niet sa čo čudovať, že dielo je veľmi dobre hodnotené najmä u ženského publika ;)

Napriek určitej závisti musím konštatovať, že hlavná postava je napísaná veľmi dobre. Vzbudzuje sympatie čitateliek od prvej chvíle. Rovnako atmosférou sa autor trafil do dnešnej módnej vlny retronávratov. Atmosféra starých zašlých čias zo stránok knihy doslova vyžaruje. Naschvál som nenapísal starých “dobrých” čias, pretože také tam jednoducho nie sú. Resp. sú, ale len ako konfrontácia s novým poriadkom a dejinnými udalosťami, ktoré nastolili od roku 1917 boľševici.

Mne osobne sa zdali vykreslené situácie a stret s komunistickou mašinériou príliš hladké a jemné. Až kdesi za polovicou sa optimistický tón a až slniečkársky pohľad autora na vládny aparát a štátnu moc začína zreálňovať. Osud kniežaťa ROSTOVa, ktorý od začiatku svojho domáceho väzenia preplával všetky nástrahy “новой жизни” priveľmi jednoducho a bezproblémovo, začína schytávať od súdruhov čoraz viac faciek a kopancov. Figúrky a postavičky okolo nášho džentlmena sa postupne menia na plnohodnotné ľudské osudy a ich jemná irónia sa mení na ťaživé dennodenné životné tragédie. Staré hodnoty a ciele sú nahradzované tými komunistickými. За Сталина! Ура!

Celému dielu však podráža nohy množstvo vedľajších odbočiek, skokov a časových rovín. Navyše autor popisuje do najmenších podrobností tisíce detailov z oblasti výroby jedál, koktailov, stolových hodín, tvorby symfónie, situácie na Sibíri, moskovskú aj petrohradskú architektúru, ruský film, divadlo, osudy slávnych ruských spisovateľov, skladateľov... silne mi to pripomínalo štruktúru a čiastočne aj premisu diela S ELEGANCÍ JEŽKA od Muriel Barbery. S tým som mal rovnaký problém, hoci u gentlemana to nebolo až také okaté. Obaja autori sa snažili ohromiť čitateľa obrovskými spoločensko-vednými znalosťami, históriou či filozofiou, ale samotný dej stál za deravú kopejku (ruský groš) alebo bol vyslovene triviálny. Možno je problém v tom, že som ruskej duši od tohto amíka veľmi neveril, ale napriek tomu dávam o 1* viac ako u Francúzky a 61% Ale autorovu prvotinu z jazzovej Ameriky rozhodne skúsim!

ODPORÚČAM: Retromaniakom, znalcom ruskej duše aj vodky, ľuďom, čo sa viac zameriavajú na atmosféru a detail ako na samotný dej. Čitateľom, ktorí chcú vedieť všetky prísady do bouillabaissi /bujabezy/, poznať každý kút hotela Metropol v Moskve, majú radi ruské reálie, obdivujú ich kultúru a zvyky a chcú sa dozvedieť, ako to товарищи všetko skoro totálne doje...ba(bra)li ;)

19 03.07.2019

Nechcem sa opakovať, pri ktoromsi Števkovom diele som tvrdil, že top diela kráľa hororu sú pre mňa paradoxne tie bez prvkov nadprirodzena či mystiky. A za tým si stojím, aj keby mi mal Pennywise ruku odhryznúť! Som totiž presvedčený, že jeho najsilnejšou zbraňou nie je popis hrôzy a utrpenia, ale psychológia jeho postáv. A to najmä v kriticky vyhrotených situáciách.

Z tých čisto hororových diel je CINTORÍN medzi elitou - hneď za dielami TO a OSVIETENIE. Nebudem opisovať všetky pozitíva, myslím, že aj tu je najsilnejším prostriedkom neskutočne reálny opis a charakteristika jeho postáv. Drobnokresba a nuansy ich správania.

A prečo to nie je dielo “numero uno”? Jednoducho som mal tentoraz problém uveriť jeho hlavnému hrdinovi. Lekárovi, ktorý sa so smrťou potýka pomerne často, musí sa s ňou vysporadúvať viackrát už od štúdia medicíny. Je materialista a chápe pominuteľnosť života i ľudskej duše. Nakoniec musí čeliť niečomu medzi životom a smrťou, niečomu, čo sa vymyká ľudskému chápaniu a s čím sa doteraz ani teoreticky nestretol. V nevedomosti síce urobí zásadnú chybu, no potom ju vedome opakuje, a to napriek morbídnym následkom v prvom prípade, napriek hodnovernému katastrofálnemu dopadu a počínaniu ľudí v minulosti. Napriek zásadným varovaniam. Aj od Winstona Churchilla. :) Rozumiem, že podstata beletrie je práve vo fikcii, ale toto nemal byť scenár k lacnému céčkovému hororu, kde hrdinka ide o polnoci pozrieť, kto vraždí jej priateľa v pivnici, a potom zásadne uteká nie z domu, ale až na strechu odkiaľ už niet úniku...

Aj napriek tejto drobnej osobnej výtke je to fajn hororové počítaníčko k nadchádzajúcim horúcim letným večerom. Jemné mrazenie a nočné zimomriavky máte zaručené. Ja aj po štvrtýkrát (tentoraz v skvelom audio podaní Vasila Fridricha) musím konštatovať, že King a Lovecraft to s hrôzou a mystikou naozaj vedia bravúrne.

ODPORÚČAM: Napriek názvu diela aj útlocitným ochrancom zvierat. Všetkým, ktorí sa radi boja nielen bubákov, príšer a zombíkov, ale najmä tým, ktorí sa boja vlastných predstáv a hrozivých nočných môr. Tým, ktorí sa strachujú o svojich najbližších a nevedia si bez nich predstaviť život. Pre nich je otázka za 100 bodov: čo všetko by ste boli ochotní podstúpiť, aby sa vaši najbližší vrátili? Ja to viem vďaka Štefanovi na 89%

27 29.06.2019

Druhá Fanánkova kniha vydaná 5 rokov po “Tak to bylo, tak to je...” je úplne iná, ako jeho neučesaná prvotina. Je iná koncepčne, lebo nejde o zjednodušenú biografiu so super ppč zábavnými storkami z mladosti až po časy najväčšej slávy a nejde ani o cestopisné zážitky z turné. Kniha je iná formou aj štýlom. Je vyzretejšia a je vidieť, že sa dielu autor aj redaktor viac venovali. Alebo menej chlastali ;)

Franta Moravec sa tu predstavuje ako textár a vysvetľuje okolnosti, za ktorých citované skladby vznikali. Opisuje aj zábavné pikošky, ktoré sa k nim viažu. Až na dve-tri, ktoré som už počul v prvej audioknihe, sú to príbehy nové a zväčša brnkajú na vážnejšiu strunu. Líder Tří sester zlepšil štylizáciu, je uhladenejší a viac sa pohral s obraznosťou. Miestami je zádumčivý, miestami filozofuje, ale stále je to pankáčsky pohľad na svet - akurát že dospelejší a odžitejší. Celkový dojem je oveľa lepší ako pri prvom diele.

Najväčším plusom pre mňa je úprimnosť a schopnosť sebareflexie. Aj keď sa tu už nesmejete na plnú hubu, stále je to zábavná vec, hoci mierená na užšie publikum, ktoré pozná skladby a chce pochopiť tie divné texty. :) Napriek tomu, že okrem 3-4 skladieb som žiadne texty nepoznal, dávam opäť o 1* viac ako je hodné a 73%

ODPORÚČAM:
Fandom a fanynkám FANÁNKA
a jeho lemravého banánka.
Všetkým pivným pičom,
ktorí majú radi punk
i tým s vlastným DIČom,
čo vyslopú aj pivný tank.
Tým, čo sledujú svet cez krígeľ
a v krčme neujde im žiadny fígeľ.
Nazdravie muzike a piva plnú vaňu,
želam Trom sestrám, včetne Uja Váňu!

8 24.06.2019

Zbytočne preceňované, ba miestami až gýčové dielo. Námet síce pomerne originálny, no dej absolútne nevierohodný. Autor v snahe dosiahnuť ilúziu pohľadu na svet očami 9-ročného chlapca svoje rozprávanie až príliš poetizuje a príbeh je naivnejší ako eskimácka panna.
 
Z hlavného hrdinu (inteligentný školák z privilegovanej vrstvy) robí autor slaboduchého chlapčeka, ktorý akoby žil v izolácii. To sa s ním v škole, v rodine či na dvore o situácii okolo neho i vo svete nik nerozpráva? Vôbec netuší, že za dverami zúri vojna? Wtf?! Ani popis situácie a fungovania vyhladzovacieho tábora nepridáva na realite, ale naopak: Boyne podáva prostredie čisto schematicky a skreslene, čo robí z tejto novely iba kvázi podobenstvo. Ale aj to zostalo na polceste, najmä z dôvodu vysvetľovacej poslednej kapitoly.
 
-- v ďalšom texte náznak spoilerov a iných zlepšovačov prúdenia vzduchu
 
Maximálne jednostranné boli narážky na charakter a sedliacke spôsoby Führera v porovnaní s láskavosťou jeho milenky Evy B.
Príliš samoúčelné a vytrhnuté z kontextu.
 Za úplný bullshit považujem nápad s uvoľneným plotom koncentráku a myšlienkou, že by tak malý fagan mohol po celý rok nepozorovane a skoro dennodenne miznúť na 2-3h z domu. Následne sa vykecávať s malým židáčkom, nosiť mu pamlsky a to priamo cez spomínaný plot. Mimochodom: Celý priestor tábora Auschwitz-Birkenau bol obohnaný dvojitým ostnatým drôtom, ktorého jeden okruh bol nabitý elektrickým napätím.

Naopak, jedna z mála silných scén bol popis názorov starých rodičov, resp. ich pohľad na nemeckú politiku, obzvlášť protivojnový postoj hrdinovej starej mamy - kultivovanej umelkyne. Čiže na jednej strane snaha o historickú výpoveď na mocnú tému a na druhej strane bájka a metaforizovaná esej? Dosť protichodné žánre. Pre mňa osobne ťažko stráviteľný mix, z ktorého trčí kalkul na každej strane.
 
-- koniec spoilerovacích myšlienok
 
V súvislosti s tou protirečivosťou si kladiem otázky: Pre koho bola vlastne kniha určená? Pre debilov, ktorí by tematiku holokaustu inak nepochopili? Alebo pre deti? Ako YA literatúra pre mládež je to možno ok, ale tak dôležitá téma si pýta viac oduševnenia a hlavne serióznosti.
 
ODPORÚČAM: iba ako úplný úvod do antivojnovej literatúry, pre decká na 1. stupni ZŠ ako povinnú literatúru (?), no a všetkým veľmi zhovievavým ľuďom, skoro až slniečkárom, by to tiež mohlo zahrať na citlivé strunky. Mne sa to rozhodne do naladenia netrafilo, skôr ma to rozladilo, schladilo a znudilo. Írovi dávam za tento sloh dve päťky, čiže 55%

18 14.06.2019

Nikdy som Tři sestry doma nepočúval, jedine tie Čechovove. A hoci vlastním rozsiahlu zbierku zväčša rockovej a džezovej hudby a nájde sa tam aj Daniel Landa - punk nie je môj šialok kávy. Z českej klubovej/pubovej scény mám radšej Echt! alebo ETC Vladimíra Mišíka či Garage Tonyho Ducháčka. Zato na niekoľkých festivaloch som kapelu počul a ževraj aj videl. Aspoň tak mi kamoši tvrdili... No poznáte fesťáky: kopec zážitkov a žiadne spomienky ;) Ale medzi nami: tá ich muzika...nič moc.

Napriek tomu ma Fanánkove príbehy veľmi dobre pobavili. Sám som totiž podobným pitkám, zbesilým víkendovým pařbám a nihilistickým úletom začiatkom 90. rokov holdoval. Niektoré príbehy som v podobnom prevedení zažil a len anjel opitých ma ochránil od úrazovky či záchytky. Na druhej strane boli niektoré výčiny jeho partie už hardcore a končili nejednou katastrofou a bohužiaľ aj tragédiou. Holt mladosť je bláznivá!

V každom prípade mi na tomto autobiografickom kaleidoskope bolo po chuti, že hoci Fanánek nie je žiadny lumen, na nič také sa ani nehrá. Férovo priznáva aj veci, na ktoré nie je práve hrdý. Čo sa týka samotného diela: jeho štýl je priamy, jednoduchý, ťaží z vypointovaných príbehov a zažitých škandálov. Navyše prednes Davida Matáska v audioverzii dal niektorým popisovaným udalostiam ďalší rozmer, keďže pôsobil v konkurenčnej grupe Orlík s Danielom Landom.

Jednou vetou zhrniem: všetko bolo o muzike a bohapustých chlastačkách, no bolo to s vtipom, nadhľadom, sebairóniou a prijateľnou mierou nostalgie. Preto dávam 1* naviac a 71%

ODPORÚČAM: nielen pankáčom, ale všetkým, ktorí vyrastali v 80.-90. rokoch a ocenia spomienky na kazeťáky, letné aktivity, chmelové brigády, lacné pivo a zelenú, ale aj cenzúru, policajné buzerácie, celý ten nezmysel okolo povinnej pionierskej i zväzáckej organizovanosti a podobné dejinné bludy. Na zdravie!

10 03.06.2019

Tentoraz sa pokúsim byť stručnejší. Zisťujem, že mám komenty dlhšie než 18 cm, čo je európsky priemer. Tak sa výnimočne pokúsim byť kratší ;)

Súhlasím s MARLOWE - tiež som krochkal blahom nad noir atmosférou európskeho Chicaga, akým Berlín v 30. rokoch 20. storočia bezpochyby bol, a zatúžil som byť jeho súčasťou.
Druhé pozitívum bola postava hlavného hrdinu. Konečne to nebol žiadny stroskotanec, alkoholik, fetišista či depkoidný podivín s autistickými črtami, aký sa často vyskytuje pri severských autoroch. A vyskytuje sa fakt hojne: ako muchy na hovne. U Škandinávcov doslova. Zároveň autor svojho hrdinu ani neglorifikuje, skôr z neho robí tatkovho líblinga a protežanta. Moderne povedané, poberateľa výhod a dobrovoľnú obeť klientelizmu.
A do tretice som bol príjemné prekvapený z dávkovania politiky a jej pozadia v celom detektívnom príbehu. Osobne sa mi pozadie národných socialistov, soc. demokratov, komunistov, trockistov, ako aj ich ďalších frakcií pozdávalo. Sympatické bolo, že pozadie nebolo v popredí. To by zas postavy išli do pozadia a tam už bola predsa politika. Proste fajn pozadie vždy poteší... veď nie je pozadie ako “pozadie”. ;)

Prečo teda len 4 hviezdy? Príliš veľa scén som očakával a zaváňalo to klišé odvarom hneď od vstupu vedľajších postáv na scénu: služobne starší parťák hlavného hrdinu, krásna stenotypistka, šéf podsvetia… Nepríjemne ma prekvapilo aj pár vyslovených náhod a naskrutkovaných situácií. Aj keď jasan, že pri dennodennej mizérií a X-hodín mravenčej práce musí občas zaúradovať aj šťastena.

Naopak záver, ktorý je často Achillovou pätou tohto žánru, mi až tak nevadil. Možno sa priveľmi počítalo s naivitou zúčastnených zločineckých subjektov, ale dalo sa to prežiť aj napriek určitej prekombinovanosti. Volker sa to snažil osviežiť porušením narácie, ale všetky dejové nedorobky sa mu na konci zamaskovať nepodarilo. Či pôjdem do pokračovania je otázne, neviem či mám postavu menom Gereon Rath tak rád. Je to totiž „pěknej neŘád.”

ODPORÚČAM: všetkým prívržencom severskej vlny, bavlny aj mohéru, aby si porovnali aj nemecký druh krimi a zistili, že tento žáner nemusí vždy obsahovať hektolitre krvi, sadistické svine, masových vrahov a deviantov, ani autistické úchylky či korektnú imigračnú vsuvku. Ďalej tým, ktorých zaujíma história 20. storočia a radi si osvetlia situáciu v porazenom Nemecku v medzivojnovom období. Na svoje si prídu aj retromaniaci, ktorí majú radi americké podsvetie z čias prohibície, zadymenú atmosféru džezových klubov a varieté a to všetko dostanú v balení Made in Germany. Mein Urteil: 72%.

19 03.06.2019

Nerozumiem tak nízkemu hodnoteniu, veď to bolo úplne chrumkavé a svižné dielko. Malo to celkom slušný nápad, ultrarýchly dej a solídne finále. Za takýto poviedkový debut v rámci Anasoft Litery alebo inej lokálnej poviedkovej súťaže by som tlieskal. Dokonca aj keby tam bol podpísaný KING ... Ale musel by to byť jeho 16-ročný vnuk! Alebo skôr jeho bratranca krstnej mamy koňa syn legendárneho Stephena Kinga, ktorý práve odmaturoval a tento výtvor poslal na posúdenie lektorovi tvorivého písania.

No a teraz dosť srandy. Mňa totiž rýchlo prešla a to som človek pomerne triezvy. Alebo trpezlivý tam malo byť, však? Mám všetky Štefanove diela a tak som kúpil aj túto útlu 160-str. knižôčku, aj keď z ohlasov a hodnotení som tušil, že orgazmus si budem musieť zaistiť inde. Zahodil som predsudky, no aj tak musím konštatovať, že som zas a opäť sadol na lep autorovým agentom, vydavateľom alebo jeho ďalšiemu experimentu. Zrejme všetci spolu testujú, koľko značka „S.K.” dokáže ešte predať...
A možno to bolo takto: Pri družnom rozhovore a siedmom poháriku whisky sa vydavateľ Riško Chizmarovie sťažoval Števkovi, že má celkom ppč nápady, no jeho poviedky sú obyčajné a ani pes po nich neštekne. Štefan ho ukľudňoval, no zrejme nie veľmi presvedčivo, načo si úplne zúfalý Richard povzdychol, že jemu sa machruje, keď mu stačí podpísať nákupný zoznam a predá ho. Tak sa vyhecovali, až došli k stávke, že teda Pišta sa podpíše pod tú jeho infantilnú blbosť a keď sa toho predá 10mil ks, tak mu za to poseká trávnik alebo kúpi kartón Budweiseru, poťažmo aj Plzne. Neviem zatiaľ, kto z nich vyhral, tipujem na toho blbca R.T.Ch, ale viem kto prehral: my, nezaslepení fanúšikovia starých kingoviek!

Aby sme sa rozumeli: ja nie som na Štefana nasratý za obsah jeho diela, lebo človek jeho veku, ešte k tomu po prechode, má právo na svoju potenciu len spomínať. Už Růženky naznačili, že časy jeho kraľovania sú preč, len ma mrzí, že si musí pomáhať takýmito hlúpymi trikmi, aby naplnil rodinný rozpočet.
Po otvorení jeho kúzelnej skrinky som totiž spolu s Gwendy cestoval v čase. Písmo, odsadenie, riadkovanie aj grafika - to všetko vo formáte a veľkosti, za aké by sa nehanbilo detské leporelo. Keď k tomu prirátam niekoľko celostranových obrázkov a ozdobné iniciálky každej kapitoly - takéto knihy som čítal hneď po šlabikári. Všetky tieto vydavateľské triky nafúkli 40-stranovú novelu na 160 strán. Samozrejme k tomu nezmyselná pevná väzba, aby sa dala ospravedlniť cena 12 €. Colorado Kid v paperbacku zrejme účel nesplnil.

Samotný dej je rozprávka, ktorá ohýba jednu epizódu z Kingových „Nezbytných věcí”. Hlavnú hrdinku, 12-ročné dievča, stavia do nevydržateľnej pozície, ktorú by nezvládlo ani 95% dospelej populácie. Mať dar neskutočnej moci a nemôcť ju nikdy vyskúšať… Je jasné, že na tak malom rozsahu sa podpísala skratkovitosť a postavy sú iba naskicované. Na ich vyfarbenie si nik z autorskej dvojice nenašiel čas. Prisahám, mal som celú dobu pocit, že som si namiesto farebného katalógu kúpil iba predlohu a už tam chýbal len nápis: VYMAĽUJ SI SÁM! Aj tu som bohužiaľ dostal polotovar, ktorý hodnotím na 2* a 2x 12%.

ODPORÚČAM: Deťom vo veku 12 rokov, 12-tim mesiačikom, 12. hlavému drakovi a iným rozprávkovým postavám. Kingofilom radšej odporúčam 12x pivo 12° alebo sa môžu o 5 minút 12 zaradiť medzi 12 rozhnevaných mužov (a žien).

11 30.05.2019

“Jak vlezu do sklepa … krysy už jsou tady
Jak vlezu na půdu … je jich plno všady
Když jdu na dvoreček … krysy už jsou tady
Když jdu do kotelny … je jich plno všady
Jakpak tohle skončí … krysy už jsou tady
Jakpak tohle skončí … je jich plno všady”

Dovolil som si citovať Pražský výber a refrén skladby “Můj koníček”. Azda preto, že horory boli kedysi aj môj koníček - tak ako postapo. Už z princípu sa tieto žánre navzájom nevylučujú - naopak, idú ruka v ruke. Toto dielo je čistokrvný horor ako diela ranného Kinga, keď ešte písal pre radosť alebo pre koks. Panství je jednoducho stará škola a na nič iné, ani výnimočné sa netvári.

Od prvých viet to odsýpa ako dobre namazaný Robocop a je problém prestať čítať. Atmosféra a hlavne popis jadrovej apokalypsy v Londýne osemdesiatych rokov 20. storočia sú naozaj skvostné a okamžite ste svedkom katastrofy neuveriteľného rozsahu. A ak poznáte trochu anglické hl.mesto a jeho pamiatky či metro v širšom centre a okolo Temže, tak obraz skazy je o to dokonalejší. Toto môžu závidieť všetci autori, ktorí sa teraz vezú na módnej vlne dystopií. Sympatické je aj to, že postavy nie sú MacGywerovské ani Ramboidné, ale obyčajné “humanoidné” čiže ľudské. A tak jediným mínusom v tomto žánri je iba nie celkom vysvetlený vznik krysej pliagy. Ale možno to je aj tým, že som nečítal prvé dve časti ;)

ODPORÚČAM:
Majiteľom všetkých domácich zvieratiek (okrem vší a bĺch) Všetkým vedátorom a ostatným alkoholikom, ktorí sa tiež stretávajú s bielymi myšami. Ľuďom, ktorí majú radi starú hororovú školu, ale aj tým, ktorí žijú v omyle a myslia si aké super origoš postapo knihy teraz vznikajú. U mňa 4.5* a 83%

14 05.05.2019