Bilky diskuze u autorů

Igor Vsevolodovič Možejko je už od detských čias môj líbling. Síce som ho od základnej školy poznal iba pod pseudonymom, ktorý si požičal od svojej ženy, ale jeho diela o Alici som čítal niekoľkokrát. Nie, nebolo to tým, žeby som ich nepochopil ;)
Bulyčov mi bol symplastický aj tým, že mal mnoho spoločného s ďalším mojim obľúbencom: Vojtechom Zamarovským. Aj Kir bol historik, autorom cestopisov a orientalista, dokonca ho rovnako fascinovali divy sveta. Na rozdiel od Vojtecha však svoj talent a záľubu v tajomstvách vrhol aj do oblasti detskej fantastiky, fantasy a sci-fi.

Tak ako bol v tomto žánri
I.Asimov prototyp filozofujúceho technicistu,
A.C.Clarke technického optimistu
P.K.Dick civilizačného pesimistu,
R.A.Heinlein sci-fi militaristu,
D.Adams enviromentálneho humoristu,
tak bol K.Bulyčov vo svojich dielach hlavne humanistom a vedeckým rojkom.

Jeho altruizmus a neutíchajúci optimizmus presadzujú jeho postavy úplne zreteľne. Možno práve pre tieto atribúty je jeho dielo pre mňa optimálnou protiváhou k dystopiám a hororovým scenárom iných autorov sci-fi.

Takto KB v doslovoch definujú odborníci:
“V samotnom autorovi sa snúbilo výrazné literárne nadanie s hlbokými vedeckými znalosťami a spisovateľský um s dôslednosťou výskumníka.”

Ale ja (iniciály máme rovnake: KB) našťastie môžem napísať oveľa jednoduchšie a menej nesofistikované hodnotenie:
Mám rád jeho knižky! :)

Šabacha mám rád, predstavuje také to zdravé a presne namiešané spojenie intelektuálneho suchoprda, krčmového povaľača a sarkastického pozorovateľa.

V jeho poviedkach a novelách mi vždy rezonujú hašekovské, hrabalovské, ale aj svěrákovské charaktery a postavičky. Sú tak plastické, odkukané zo života, veľakrát odžité, odpočuté od hospodských a kaviarenských stolov - že ich nemožno nemať rád. A aj keď nejde o žiadnu sofistikovanú inteleguánsku literatúru s veľkým L, má o to väčšiu cenu lebo sa dostane k širšiemu obecenstvu.

Jeho príbehy sú obyčajné a fádne, ale podávané s nadhľadom, humorom, iróniou, no častokrát aj s nostalgiou, sentimentom, melanchóliou. Zuzka Navarová by o nich zaspievala, že sú “sladce-hořce-kyselé”. Pre mňa sú ako ŽIVOT.

Tak vidím, že nie som sám,
kto nemá rád LARSSONa a komu spôsobil rôzne škody, traumy a újmy ;)

- Nedajte sa oklamať mojou iróniou - ten článok je paradoxne chválospevom, ale pssssst, ostane to medzi nami!

http://www.databazeknih.cz/blog/lamento-desolato-alebo-larssona-uz-nieeee-6808

Český vizionár a pokrokový človek, ktorý má najbližšie, respektíve ktorý si zobral to najlepšie od JULESaVERNEa a FRANCOISE VOLTAIREa a pridal vlastný názor. Okrem toho pridal ešte mladícky intelektuálny pohľad a chcelo by sa dodať aj "ducha doby" - v jeho prípade to však neplatí a to je jeho najväčšia pridaná hodnota: on svoju dobu aj svoje storočie predbehol!

Posolstvo Čapka, či už zamerané na ľudský charakter, či technický pokrok, vždy nieslo myšlienky humanizmu alebo varovalo pred jasnými hrozbami. A je jedno, ak jeho dielo malo podobu aforizmu o jednej vete alebo románu na tristo stranách. Vždy to malo jasnú myšlienku: "človek je dobrý alebo zlý, ale ľudstvo si tento komfort dovoliť nemôže".

A možno to v takto "sproste jednoducho" v jeho dielach nikdy nezaznelo, ale mne Karel v srdci túto myšlienku zanechal.

Odporúčam: jeho dielo všetkým peacemakerom, technickým antitalentom, robotom, robocopom, terminátorom, predátorom, anihilatorom aj radiátorom a inej kovovej hávedi ako povinnú četbu. Samozrejme holubiciam mieru ho vrelo odporúčam tiež ;)