Bilky komentáře u knih

Zvláštna kniha. Za môjho života trikrát rozbabraná a nikdy dočítaná. Pritom je to:

A) súčasť povinnej literatúry
B) pán autor a klenot francúzskej literatúry
C) dielo klasika romantizmu
D) stred romantizmu a realizmu

Napriek týmto superlatívom som s ním/ňou vždy zápasil a až na 4. pokus zvíťazil. A možno ani nie… Až taká výhra to totiž nebola. Boli pasáže, kedy mi Stendal pripomínal môj prvý platňofón. V pravidelných intervaloch sa zasekával a opakoval jednu sekvenciu do aleluja. Ale poďme najprv na cukor a až potom ho zbičujem.

Páčil sa mi otvorený a priamočiary štýl - žiadne okolky, autor sa s hodnotením charakterov svojich postáv vôbec nepáral: abbé bol dobrý človek, starosta bol chuj, Sorel bol sebec a pokrytec, pani DeRenal intrigánka, markíz De La Mole bohatý snob. Postavy na scéne boli jasne dané, niekedy dokonca priamo charakterizované autorom už pri úvodnom predstavení. Napriek tomu s postupujúcim časom a vývojom tak celkom nekonali. Neboli iba čiernobiele, ako je to zavedené v romantizme, ale povedzme, že boli “červeno-čierne.”

Aj trýznivosť myšlienok a vnútorné rozpory medzi dobrom a zlom, tak typické pre romantizmus, tu autor veľmi slušne rozpitval. Žiadne vzletné bláboly, ale uveriteľné psychologické muky rozorvaných duší. Kritika súdobej spoločnosti bola priama a konkrétna, štátna moc a samospráva boli často pranierované, ale najviac to schytávala šľachta. Celkovo tu Stendhal rozdával pomerne ortodoxné názory:
“Jedným z rysů geniálnosti je nevláčet své myšlenky brázdou vyjetou obyčejnými lidmi...”

A cirkev? Tú Stendhal absolútne nešetril. Zaujali ma aj priznané vstupy autora do deja. Na dobu vzniku sa mi toto dielo javilo ako moderné svojou otvorenosťou, miestami až škandálnou kritickosťou, ale aj rozprávačskou formou. No najviac ma Stendhal prekvapil tou nejednoznačnosťou postáv a balansovaním s ich charaktermi. To, ako sú postavy ovládané svojími cieľmi, ale nakoniec ich premôžu obyčajné pudy a nízke chtíče. Ako opakovane sa jednotlivec dostáva kvôli tomu k zásadnym životným rozhodnutiam - to ma fascinovalo, lebo o tom je život.

K tým negatívam. Stendhal sa nečítal ľahko, teda aspoň mne nie. Toho romantizmu okolo sexu a zvádzania tam bolo neúrekom a jeho popisy erotických predohier boli únavné. Na 4 stranách opisuje rozhodovací proces hlavného hrdinu, ktorý sa chystá dotknúť ruky vytúženej devy. Vzhľadom na vtedajší spoločenský status a konvencie je to síce pochopiteľné, ale autor to rieši opakovane pri každej milostnej scéne a jeho hrdina je taký mamľas, že jeho úspechy sú neuveriteľné.

Ďalším negatívom bolo nevyrovnané tempo, fádne opisy a zdlhavé vnútorné monológy hrdinu, najmä v druhej knihe, keď sa z vidieka dostal do Paríža.
Nakoniec ešte musím spomenúť, že dielo je trocha tendenčné a autor rovnako ako jeho hrdina je republikán a zarytý odporca šľachty. Stendhal si teda cez svojho hrdinu vybavuje svoje účty s modrou krvou a tak všetky jeho názory na aristokraciu sú jednostranné, výsmešné až hanobiace.

Celkovo však pravážili pozitívne dojmy a dielo je hodné svojej povesti, aj keď symbolika jeho názvu podľa mňa nemusela byť tak celkom o politike či svetonázore a nebola len o rozpore: revolúcia/sloboda vs. cirkev/despotizmus. IMHO sa viac viazal k citovým rozporom medzi láskou a spol. postavením, medzi citom a pretvárkou, medzi čistotou a chamtivosťou.

ODPORÚČAM
Otrlejším čitateľom, ktorým nevadí, že je kniha síce nadčasová, no miestami aj nudná, že dvorenie a erotika je tu o pohľadoch a dotykoch. Ktorým nevadí čítať o starých časoch, kedy sa mesiace stretávali len pohľady a končeky prstov, kým teraz sa na prvom rande vymieňajú všetky telesné tekutiny. ;)
Tým, ktorí chcú možno dôkladnejšie nahliadnuť do pretvárky, sebeckosti a bezškrupulóznosti hlavných hrdinov, odporúčam Stendhalovho rodáka Guy de Maupassanta a jeho Miláčika alebo
Angličana W. M. Thackeraya a jeho diela Pamäti Barry-Lyndona, či Trh márnosti. Červený a čierny majú u mňa aj vďaka podmanivej interpretácii Borisa Rösnera presne medzi hranicami 4/5* a 80%.

15 03.05.2019

Petr Šabach tu už nie je, ale zopár jeho postavičiek v českých, moravských aj slovenských šenkoch ešte stále posedáva. Schválne: Niekedy len nastažte uši a dobre počúvajte - pár historiek hravo spoznáte! Fajn je aj to, že Šabachova tvorba sa masívnejšie spopularizovala vďaka Hřebejkovi a Jarchovskému. Tí síce povyberali iba hrozienka z jeho knih, ale urobili to veľmi dobre. Dva filmy zo štyroch sa stali česko-slovenským kultom.

Hovno hoří aj Opilé banány som čítal ako jednohubky pred 15-timi rokmi a nadchli ma. Bolo to presne ako v krčme: Síce sa dobre pobavíte, ale na druhý deň vám to z hlavy vyfučí a keď o pár týždňov/mesiacov budete sedieť s tou istou partiou - budete počuť rovnaké príbehy. Možno trošku zmenené, niekto niečo vynechá, iný zas pridá. A vy sa stále dobre bavíte aj napriek tomu, že kdesi vzadu v mozgu vám ide film ako ste toto už kdesi počuli, videli a možno veľmi podobné aj zažili.
Aj preto rád - tu by malo byť napísané “čítam Šabacha”, ale ešte skôr mi napadlo: “chodím do krčmy” :)

Rothchildova fľaška spĺňa všetky atribúty Šabachovej tvorby, no podľa mňa nedosahuje úroveň spomínaných kníh. V nich boli totiž hrdinovia typickí čecháčkovia so všetkým, čo k tomu patrí a bolo to uveriteľné. V tomto diele je ale príbeh rozbitý a aj keď sa tvári ako novela - sú to len pozliepané príbehy, sem tam anekdota. Prevláda sebairónia a srandovanie na vlastný účet. Možno tomu chýbala tá nostalgia z detských čias, ktorú nám približujú Šakalí léta, Pelíšky, Pupendo, Občanský průkaz - keďže tu je rozprávačom autorove 60-ročné alter-ego - problém bol asi inde. Postavám som neveril. Už boli až príliš švejkovsky parodované a v druhej časti z Anglicka zas bondovské. Pri hodnotení filmu by som napísal “herci prehrávali”. Napriek tomu je tu pár momentov, ktoré si zapamätáte. Otázkou je len to, či vám to bude stačiť. Mne len tak na 66%

ODPORÚČAM ako dovolenkovú literatúru k vode a špeciálne kvôli autorovi skôr k pivku. Všetkým, ktorí sa radi zabávajú na cudzí účet ale aj tým, ktorým nevadí krivé zrkadlo. A nakoniec aj všetkým krčmovým Grimmovcom, Andersonom, barónom Prášilom a jednému Čuleňovi ;)

Toto dielko je ako strieľačka na PC:
Sadnete, spustíte hru, na úvod si prečítate krátke intro, kde sa dozviete kto je klaďas, pruďas, prďola a hlavný záporák. Dostanete noty vo_co_go, aká misia ma byť splnená a už sa ide len strieľať a počítať. Najčastejšie prachy a mŕtvoly. Klasický Kotleta či Kulhánek so všetkým čo k tomu patrí, menia sa len kulisy, mordparta a šachové partie s nimi.
Holky majú červené knižnice a harlekýnovky, my zas takéto ľúbostné military-heros-eros epopeje a slashery.

V tomto prípade ide o solídny a dynamicky odsýpajúci postapo western, kde je misiou cesta z Prahy do Brna. V piatok popoludní sme si ju zažili na diaľnici asi každý a toto je veľmi podobné: Tiež je to často vojnová zóna a ide o život... Príbeh sa odohráva v troskách Prahy a zdivočenej krajine Čiech a Moravy, cca 50 rokov po atómovej vojne, preto ten názov SPAD. Dej utešene odsýpa a číta sa to rýchlo - kľudne tam mohol byť aj dĺžeň, keďže to má SPÁD.
Hrdinom je český Rambo s partičkou verných vojnových veteránov. Všetci sú správne cynickí, ale s primeranou dávkou patriotizmu. Prekvapujúco absentovali sex aj machistické hlášky, humor bol sporadický, ale aspoň nie vlezlý. V porovnaní s Neffovou TMOU sa to aspoň na nič nehralo, pritom postapo kulisy boli vcelku reálne a postavy sympatickejšie. Štýl rozhodne o level vyšší, aj keď toto bol len taký hrdinský komix ;)
Ak to teda beriete ako oddychovú jednohubku tak sú to poctivé 4* no ja som aj v tomto subžánri čítal lepšie a hlavne originálnejšie diela. Mňa to k pokračovaniu nezlákalo, príbeh bol príliš schématický a predvídateľný: 3,5* a 65%

ODPORÚČAM: presne tomu okruhu čitateľov, ktorí postapo diela ATWOODovej či McCARTHYho hodnotili ako nudné a príliš filozofické; tým, čo majú radi mayovky, bondovky, segalovky a vedľa svadobnej foto im visí portrét Chucka Norrisa. Rovnako všetkým, ktorým pri slove Python napadne najprv kurevsky veľký revolver a až potom vyše metra dlhý Python regius ============ :0

16 29.03.2019

Nikto neumiera na nedostatok sexu,
mnohí umierame na nedostatok lásky.”
 
Sypem si popol na hlavu a spolu s maslom na nej sa priznávam, že za to môžu moje predsudky. Nie za popol s maslom, ale za to, že som sa tak dlho odhodlával na tento román. Pritom antiutópie sú moje obľúbené živočíchy. A tento teda obzvlášť, špeciálne pre tie mimikry a rafinovanosť.
 
Príbeh služobnice plynie, ako je u autorky dobrým zvykom, veľmi pozvoľne, až plavne. Čitateľ je unášaný len jemným prúdom v okolitej stojatej vode. Sem-tam sa voda zavlní v meandri, no žiadne pereje ani vodné víry sa nekonajú. Napriek tomu som sa nenudil. Viac som sa sústreďoval na prírodu okolo, obdivoval samotnú lenivú rieku deja, jej vláčne pohyby a nuansy. Na vyššie obrátky sa zapájala moja fantázia poháňaná hustnúcou atmosférou a každú chvíľu som za rohom čakal vodopád. Ten našťastie neprišiel, žiadne logické kotrmelce ani oslie mosty sa nekonali a moju loďku len občas rozkývali odrazené vlny či náhodné plytčiny. “Nič moc, nuda” - povedia si prívrženci adrenalínových splavov a strmých jezov. Pre mňa to však bol skoro dokonalý zážitok ...
 
Paradoxne sám mám radšej “technickejšie sci-fi” či vesmírne odysey ako psychologické štúdie dopadov totalitnej diktatúry. Obraz klerofašistickej spoločnosti je tu navyše zobrazovaný mozaikovo, po malých dávkach, skoro po písmenkách. Dielo písané v roku 1984 má mnoho spoločného aj s rovnomenným Orwellovým románom, ešte viac mi však popisovaná spoločnosť pripomínala kulisy z filmu Equilibrium. V žiadnom prípade sa nejedná o tuctové postapo ako z filmových sérií Hunger Games či Divergencie/Aliancie, to je hádam každému zrejmé. Nič tu nie je exaktne popisované, princípy fungovania, stanovy či regule vládnej garnitúry vás autorka nechá skôr si vydedukovať, ako by vám ich mala trápne polopatisticky servírovať. Na každý fakt o pomeroch, o súčasnej situácii a politike v živote rozprávačky musíte čakať desiatky strán a celú dobu ste svedkom jej mentálneho rozpoloženia, mnohokrát až psychorozkladu. Ako čitateľ vnímate každý okamih jej bytia, myšlienkové procesy a úvahy. Ste v jej hlave. To je asi najsilnejšia Atwoodovej zbraň: vnorenia sa do svojich hlavných postáv. Ona ich píše, ale vy ... vy ich žijete!
 
Aby som tetu z krajiny javorového listu a sirupu len nevychvaľoval: miestami mi jej duplikácia a zdôrazňovanie pocitov hrdinky už prišli ako čistá onania a nebyť audioverzie, zrejme pár viet v popisoch jej depresií preskočím. Druhá výčitka je k finálnej kapitole z konferencie. Ja osobne ju považujem za zbytočnú. Aj bez nej bol koniec románu zrejme najoptimálnejší, aký si daný žáner môže dovoliť. Avšak záverom môžem, rovnako ako pri diele Alias Grace, missis Atwood len zatlieskať, a vrelo...
 
...ODPORÚČAŤ:
Všetkým, ktorých zaujímajú utopistické zriadenia, spojenie náboženstva a ultratotalitárnej spoločnosti. Ale aj tým, ktorí preferujú kvetnatý jazyk so zaujímavými prirovnaniami a niekedy až opulentnými opismi detailov. Tým, čo psychológiu a atmosféru nátlaku uprednostnia pred zbesilými akčákmi, krvavými strieľačkami a inými KulháneKotletkovými gulášmi. Subjektívne síce hodnotím 4.5*, ale vzhľadom na tunajšie nízke hodnotenie zvyšujem na 85% a zaokrúhľujem na 5*. :)

22 22.03.2019

Ako žiak 1.stupňa ZŠ som túto knihu zhltol za 2dni a čítal som ju opakovane. Príhody troch chalanov-mušketierov v malom mestečku boli síce naivné a priamočiare, no najmä dobrodružné. Objavia tajnú komnatu a v nej vynálezy, prístroje a technológie, ktoré boli snom každého 10-ročného šraca. Proste detská fantastika, ktorá mi otvorila dvere aj k tej vyššej SCI-FI.

Teraz po rokoch som si to prečítal tak na tri otvorenia a samozrejme ako prvé sa dostavila nostalgia. Kopec situácií sa mi vynorilo ako udalosti druhý deň po opici a dokonca som vedel pár citátov už vopred predvídať. To už sa mi po tej spomínanej opici nestáva a ciťáky mávam úplne iné...

Čo ma prekvapilo, bolo priveľa preklepov (vydavateľstvo Mladé letá, r.v.1973, cena 26 Kčs), čo búra mýtus o dokonalých editoroch kedysi a total flákačoch dnes. Druhým prekvapením je množstvo archaizmov a to aj na dobu vzniku. “Huk” namiesto hluk, alebo časté básnické “sťa” ešte pochopím, ale som presvedčený, že “vodiči” či slangovo “šoféri” existovali už aj v rokoch dávno predtým a tak nápis NEROZPRÁVAJTE SA ZA JAZDY S RIADIČOM alebo “listár” namiesto poštára boli pekne mimo.

Celkovo bol jazyk hlavných hrdinov príliš korektný a vyslovene čítankový. Vzhľadom na socialisticko-budovateľsky dokonalú mládež sa inak ani nedalo a aj obyčajné “hovno” by uviazlo v rukách cenzorov. Keby aspoň doslova :) Aj napriek tomu, že som zbytočne hnidopich - teraz dávam neobjektívne 5* a 84%

ODPORÚČAM:
Rovnako ako film Back In The Future má pokračovanie aj tento “návrat do minulosti v budúcnosti” má tiež voľné pokračovanie s názvom Prekliata planéta a tretia kniha je síce už mimo sériu, ale v podobnom duchu a s detskými hrdinami: Kolumbovia zo základne Ganymedes. Všetko sú to chlapčenské záležitosti určené pre malých snílkov, výmyselníkov, pokustonov a iných špekulantov, len s drobnou korekciou: v tiráži sa píše “pre čitateľov OD 11 rokov” no doba spôsobila výmenu predložky za slovo “do”.
Ja osobne by som k tej vekovej hranici ešte doplnil: alebo pre ich starých otcov :)

17 21.03.2019

Kniha TMA z roku 1998 to mala vzdať po 100 stranách, lebo to, čo nasledovalo potom až do konca, bolo čisté trápenie. Pritom úvod a prvé dni po „elektrickej smrti“ bol vynikajúci a atmosféra v Prahe úžasná. Tam sa ukázala Neffova silná stránka aj roky skúseností.

Horšie to bolo s charaktermi hlavných postáv, ktoré postupne skĺzli iba do popisu ich jednania na základe dejových zvratov ako v military románoch. Aj Kulhánek a Kotleta dokážu naservírovať sympatickejšie postavy a logicky popísať ich motívy. Absolútnym vrcholom autorovej nemohúcnosti, bola príčina a vysvetlenie katastrofy a ani prílišné politikárčenie a karikatúry vtedajšej vlády ČR (Havel, Klaus a.i.) mi neprišli zábavné.

Samotná pointa a záver, ktoré celé dielo degradovali o 2 stupne, boli ako zo slohového cvičenia žiaka základnej školy. Smutné je, že od nikoho z toho množstva ľudí, ktorých autor uvádza (vrátane editorov) – evidentne neprišiel aspoň kamarátsky feedback: „Hele vole, vždyť v celý poslední třetině máš tolik oslích můstků jak v Hamburgu a Benátkach dohromady!“ alebo taký od sklamaného Bilkyho s tromi slovami: „Lacný brak Ondro!“
Hodnotím 2* a 45%

Svoj názor k obom verziám TMY som si dovolil tu na DK v recenziách:
https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/2x-tma-11292

ODPORÚČAM: tým, čo obľubujú nihilistické dystopie, uprednostňujú akčný dej pred hodnovernosťou postáv, aj tým ktorým netrhajú žily diery v logike, všetkým ktorí nemali radi Klausov či Biľakov kabinet, ale hlavne “náplave” ktorá nemá rada pŘahu, aby si v úvode ktorejkoľvek TMY splnila sen a predstavy o jej skaze ;)

Prepracovaná TMA 2.0 z roku 2007 je zvláštny kríženec. Čítal som ju ihneď po pôvodnej verzii a tak som mohol prvú tretinu prejsť zrýchlene. Ostala bez zmeny, čo bolo fajn, lebo postkatastrofická atmosféra bola naozaj excelentná a ani žiadne extra wtf momenty v nej neboli. No očakával som aspoň ďalšie postavy alebo náznak novej pointy. Paradoxne z nej naopak vypadli časti so superschopnosťami malej autistickej Katky. To bolo dobré znamenie, keďže celá jej línia bola tým najhorším, čo pôvodná Tma obsahovala.

Niekde pred polovicou sa však do príbehu začala vkrádať autorova trauma z komunistických čias a príbeh ovládla zmes politicko-sadistických fantazmagórií a ja som opäť neveriacky krútil hlavou. Keď už autor siahne po tak prapodivnom kroku, že ide po rokoch prepisovať vydanú knihu a on ju na druhýkrát pohnojí, tak to už môže byť nominovaný do Hviezdnej roty či ako sa volali tí lúzri v TV šou SuperStar.

Vzhľadom na to, že Neff preflákol 2 príležitosti, by som hodnotil opäť rovnako, ale musím uznať, že pointa, teda vysvetlenie onej TMY tu bolo už ako-tak uveriteľnejšie a obraz postkatastrofickej situácie bol vykreslený komplexnejšie aj v rámci Európy. Takže s ciťákom že Neff vstúpil 2x do rovnakej rieky a latinským citátom „Panta rhei“ hodnotím 3* a 55%.
Viac k obom verziám knihy tu na DK:
https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/2x-tma-11292

ODPORÚČAM: tým, čo obľubujú nihilistické dystopie, uprednostňujú akčný dej pred hodnovernosťou postáv, aj tým ktorým netrhajú žily diery v logike, všetkým ktorí nemali radi Klausov či Biľakov kabinet, ale hlavne “náplave” ktorá nemá rada pŘahu, aby si v úvode ktorejkoľvek TMY splnila sen a predstavy o jej skaze ;)

7 14.03.2019

Ani veľmi dobre načítaná audiokniha ma nepresvedčila, že toto dielo je niečo viac ako priemerná poviedka. Síce s geniálnym nápadom a krásnym jazykom ale nedopracovaná, s nelogickým príbehom. A v tomto prípade aj keď ide o autorovu obľúbenú tému v poviedkach - prchavú krásu života - mi vadilo množstvo zjednodušovaní a skratiek. Chápem, že ako alegória života je to originálne, no podľa mňa autor jeho kvalít potenciál námetu zúfalo premrhal. Ba napíšem to priamo: odflákol.

A nie je to zďaleka jeho jediný prešľap. V ešte väčšej miere sa nepomer medzi bravúrnou štylistikou a slabým príbehom prejavil v poviedkach: Myslí si, že je báječný + Polapený stín + Náfuka. Tieto, ktoré obsahoval audiovýber ma už vyslovene nudili.

A tak musím len konštatovať, že pre mňa je F.S.Fitzgerald lepší románopisec ako poviedkár. Lebo podobných tém sa lepšie zhostili W.Saroyan alebo R.Dahl.

ODPORÚČAM: film s rovnakým názvom od geniálneho D. Finchera, ktorý si od autora požičal len námet. Prerobením príbehu ale docielil, že paradoxne je lepší film ako predloha. 56%

11 09.03.2019

1.diel Zeměplochy som čítal pradávno, ale nezdieľal som nadšenie ostatných. Ďalšiu knihu som ani nedočítal a po rokoch som to skúsil s audioverziami. Bohužiaľ, aj keď je Kantůrek ako prekladateľ geniálny, ako interpret "vlastného" diela bol slabučký a zúfalo mdlý. Jeho prednes ma totálne znechutil. O to väčšie prekvapenie a parádny zážitok mi po rokoch priniesol Jan Zadražil práve s touto komentovanou audioknihou, ktorá sa ku mne dostala viac-menej náhodou. Ďakujem bohom za tieto náhody! ;)

Konečne som ocenil humor, cynizmus, charaktery hrdinov aj samotný príbeh Terryho Pratchetta! Filozofické múdra aj ostrý humor majstra mi tentoraz naozaj sadli a určite sa vrátim aj k starším príbehom. Špeciálne si vychutnám knihu s názvom Nočná hliadka.

Noční hlídka v zložení: Elanius, seržant Tračník, Nóblhóch alias Noby, a svobodník-čekatel Karotka
Ostatné postavy: Lady Sybila Berankinová a jej bahenný dráčik Errol, Patricij lord Vetinari, tajemník Zavoněl, knihovník-orangutan, tajemný Velmistr,...

Nakoniec však nik nebol tým, kým sa javil a skutočnosti vôbec neboli také skutočné akými sa zdali. Lebo v Zemeploche sa absurdno stáva realitou a v našom svete je to niekedy presne naopak. A čo keby sa to otočilo? Bola by to síce „šanca 1.000.000:1 ale mohlo by to vyjsť" ;)
Lebo aj v našom svete sa vám môže stať, že vás zabije metafora...

ODPORÚČAM: čítať dobre naladený, keď je dôraz na ftip kladený, farebne zladený a tým pádom celkovo omladený, aj partnerkou hladený nech je život osladený!
PS: špeciálne pri audioverzii aj zvukový aparát vyladený - aspoň na 87%

16 06.03.2019

S touto knihou sa mi spájajú tri paradoxy:

1. K missis Atwood som ako k najväčšej žijúcej kanadskej autorke aj vzhľadom na jej feministické, resp. prožensky orientované diela, pristupoval s dešpektom. A výsledok? Po pár stranách som zistil svoj omyl a už v prvej tretine knihy som vedel, že toto je za posledné tri roky asi to najpríjemnejšie literárne prekvapenie.
2. Ešte nikdy som nepísal koment pred dočítaním celého diela. A skutkový stav? Do konca knihy mi chýba ešte tak štvrtina a už teraz viem, že toto je na 5 hviezd aj keby sa obaja hlavní hrdinovia zobrali alebo zasamovraždili, či nebodaj sa ukázalo, že sú brat a sestra.
3. K tejto knihe som sa viacmenej násilím prinútil. A teraz? Sypem si popol na hlavu, že som tetušku Margaret neobjavil skôr a jej “Príbeh služobnice” odkladám už X rokov.

Musím priznať, že napriek tomu, že si vždy najviac vážim príbeh - v tomto diele mi na ňom vôbec nezáležalo. Bolo mi úplne ukradnuté, či hl. hrdinka vraždila alebo nie, len nech ďalej rozpráva a ja sa môžem vnárať do pocitov mladej slúžky či skúsenej väzenkyne. Nech si môžem vychutnávať osud mladého doktora rovnako fascinujúco verný ako osud GRACE. Nech sa môžem preniesť do doby popísanej tak živo a plasticky, že som ju žil spolu s hlavnými postavami. Nepodľahol som len autorkiným hrdinom, ale aj ich jazyku. Atwoodovej bravúrna štylistika nádherne dokumentuje danú dobu a forma románu je už len čerešničkou, lepšie povedané tou najdokonalejšou a najjemnejšou výšivkou od samotnej GRACE Marksovej.

Jediná výčitka z mojej strany smeruje k zbytočne výpravným pasážam snových predstáv oboch hlavných hrdinov. Obzvlášť keď GRACE si na ne úplne verne spomína po 15-tich(!) rokoch.
Tech. poznámka k audioknihe: je vynikajúco i sugestívne načítaná všetkými 4 rozprávačmi a najviac vyniká hlas GRACE - Lucie Pernetová. Na druhej strane sú tam absolútne nevhodné a prepálené zvukové predely (ako sa už postupne stáva zvykom u tohto vydavateľa), ktoré zbytočne narúšajú inak dokonalý poslucháčsky zážitok.

NEODPORÚČAM: Tým ktorí majú radi pevne stanovený naratívny príbeh a tým, ktorí chcú mať vo všetkom jasno. Tým, čo očakávajú romantický ženský román alebo detektívku. Nikomu, kto má rád spravodlivosť, rovnoprávnosť či nebodaj emancipáciu! A nakoniec tým, ktorí si myslia, že Mornštajnová je najlepšia spisovateľka všetkých čias a jej Hana (rovnako dielo inšpirované skutočnými udalosťami) je najlepšia kniha na svete. 91%.

28 19.02.2019

KURTík môj milený, na čom si zas fičal, keď si písal tento mišmaš?! Teba človek musí mať rád alebo ťa nenávidieť... Takže dúfam, že sa nenaštveš, keď namiesto tvojho otrepaného a tu tak omieľaného “Haj hou” použijem pinkfloydovské “Hey you”!

Pre mňa je totiž VONNEGUT v literatúre to, čo v muzike Pink Floyd. Tiež sa z každej kategórie vymykajú, ich hudba je úplne iná, mieša všetky farby spektra, no má aj svoju “odvrátenú stranu”. A ako P.F. experimentujú so zvukom a cez psychedéliu až po epické balady a cez svoje osobné výpovede kritizujú celú spoločnosť - tak veľmi podobne na to ide aj KURT.

Pri každej kapitole som žasol nad tými bizarnými nápadmi aj predstavou absolútneho zmaru a depresie. Pritom je to celé tak strelené, až je to geniálne! A nemýľte sa, nejde tu o znôšku sci-fi výstrelkov - na pozadí tejto dystopie VONNEGUT odhaľuje kolízie amerických snov, žaluje súčasnú spoločnosť a rozdelenie sveta. Okrem paródie na sociálne témy ale nastavuje zrkadlo ako sebe, tak celej pokrivenej politickej nomenklatúre. A to chcelo v tej dobe iné gule. Aj keď pravdepodobnejšie je skôr to, že spojením sci-fi a autobiografie KURT len umne maskuje vlastné životné frustrácie. Nech je to ako chce, mňa to hovadsky bavilo a na plný počet tomu chýba asi len komplexnejší záver, lebo na konci sa jeho myšlienky aj samotný príbeh už rozbíjali. Ako keby ste išli na výstavu baculiek od REMBRANDTa, ale celú dobu čumíte na DALÍho výplody a posledným obrazom je PICASSOva Guernica

ODPORÚČAM: kto má rád ironickú satiru bude spoko, kto zbožňuje Absurdistan a Bizardland ako v Daliho obrazoch bude krochkať blahom, kto očakáva postapo obraz Ameriky bude tlieskať, ale kto čaká sci-fi akčák, tak bude sklamaný. Ani exaktne či logicky zakončený príbeh tu nik nenájde. A ak sa aj nájde taký čo nebude spokojný ak ostatní budú polonespokojní alebo aspoň čiastočne spokojní resp napoloapollo spoko - potom budeme všetci happy a nebudeme sami, lebo: Už nikdy sami! 80%

16 17.02.2019

“Prásk, prásk - prásk, prásk, prásk” - citoslovcia, ktoré v tomto diele zaznievajú veľmi často. A postupom času, ako mi išli viac a viac na nervy, som si ich spájal nie s nárazmi puku na mantinel (celé je to o hokeji), ale s nárazom mojej päste do autorovej sánky. Najradšej by som totiž Backmanovi uštedril vý-PRÁSK!

Po milovanom “Mužovi menom Ove”, slabšej “Babičke, čo pozdravuje” a rozporuplnej “Britt-Mary” (viď moje komenty) som si povedal, že tento spisovateľ má talent a ja som sa len netrafil do nálad jeho diel, alebo mi nesadla určitá infantilnosť postáv. Dám mu ešte šancu...

Ja blbec! Načo som ho ospravedlňoval, keď ma zas kolosálne ojekabátil ako Britt-Mary so svojou jeblou sódou?! Alebo to bola jedlá sóda? To je fuk: Mal som nad ním (Backmanom) “zlomit hůl” hneď, lebo pri MEDVĚDÍNe by som na ňom najradšej zlomil hokejku.

Celú 1. tretinu to vyzeralo ako na zápase Slovana Bratislava: nič sa nedialo, postavy sa vozili po ľade, resp. po stránkach, a tréner/autor divákom/čitateľom opakoval stále to isté: “Počkajte, ono to príde a bude to veliké!” V 2. tretine to zas neustále hrozilo útokom, každý sa tam predvádzal, ale ani jedna poriadna akcia, len samé náznaky. Stále sa nič neudialo, a to sa diváci už zoznámili s každým hráčom, asistentom aj upratovačkou. Až na začiatku 3. tretiny padol gól z trestného strieľania, po obzvlášť brutálnom faule, a celý zápas sa už len dohrával a riešili sa vinníci a pomsta...

Takýto nemastný-neslaný pocit ako zo slovenskej hokejovej ligy som mal aj tu. Autor od prvej kapitoly predpovedal tragédiu a toľko ju omieľal, že keď prišla - stratila náboj. Tá neustála dramatizácia a umelé stupňovanie napätia boli priehľadné a násilné. Repetitívnosť hrozby aj slovných spojení neskôr už viac rušila než zvyšovala očakávania. Ale najsamviac mi vadil hyperbolizmus, ktorý autor už dlhšie v hojnej miere používal aj v predchádzajúcich dielach. Skoro každé konanie jeho hrdinov je fatálne a veští tragédiu. Často používa zásadné tvrdenia ako: Mira NIKDY V ŽIVOTE nedýchala tak nahlas, Peter bol na MAXIMÁLNE MOŽNÚ MIERU vytočený, Benji vložil do nárazu CELÚ SVOJU SILU A UDIERAL ZNOVU A ZNOVU ... takéto a podobne fatalistické tvrdenia sú na každej stránke. Celkovo je väčšina postáv preexponovaná či psychicky nevyrovnaná. Medvědín je proste mestečko fanatikov, a zďaleka nie len hokejových.

Na autorovu obranu musím napísať, že on sám takto odsúdil MEDVEĎOVCE od začiatku. Len keby to nerobil tak doslovne a niečo nechal aj na úsudok čitateľov ... Ale nie všetko je na prd: atmosféra hokejového ošiaľu či správanie sa tínedžerských komunít je popísaná vcelku uveriteľne. Dokonca niektoré postavy nekonajú šablónovito (Benji, Fatima), veď Backman nie je žiadny lúzer. Do tejto knihy o hokejovom mestečku primiešava prvýkrát zločin a na pozadí presvitá sociálno-spoločenská kritika na témy: korupcia a klientelizmus v športe, ultras, dysfunkčné rodiny, drogová či alkoholická závislosť, antisemitizmus, integrácia imigrantov, sociálne rozdiely, pohlavná nezrelosť mládeže, utajovaná homosexualita, nezamestnanosť, marginálnosť vidieka, regionálne rozdiely, ekonomická stagnácia, starnutie populácie a kopec iných nahryznutých tém... Otázkou zostáva, či také množstvo ingrediencií nepokazí výslednú chuť. Podľa hodnotení majú tunajší užívatelia severské gulášiky radi, no ja mám radšej jednoduchší steak. Po takto prekorenenom pokrme mi totiž odpálilo chuťové poháriky a na pokračovanie sa určite nechystám. Vám, ktorým Medvědín zachutil, však prajem dobrú chuť! Určite vám ju vylepší aj brilantný audiointerpret Pavel Soukup.

ODPORÚČAM:
jednoznačne prívržencom hokeja, lebo po fanatickej futbalovej babičke tu máme sfanatizované celé hokejové mestečko kdesi v severskom Prdelákove.
Na svoje si prídu aj priaznivci napätia: v Medvědíne/Medveďovcich je totiž aj bežná činnosť, akou je varenie, podaná ako v mysterióznom thrilleri a napätie možno krájať - najlepšie čepeľou korčule! Cieľovou skupinou môžu byť aj športové fanynky: román by ich mal vyviesť z omylu, že kolektívni športovci sú vlastne celkom fajn chalani. U mňa si to Medvědi nadobro pokašlali (rovnako aj Nedvědi) - jednu tretinu by som kľudne oželel, čiže 66,6%.

24 07.01.2019

Dielo sľubuje hneď od úvodu zaujímavé čítanie. Na pozadí tragédie v malom meste kdesi na Morave rozohráva autorka formou návratov a spomienok oveľa temnejšiu minulosť našich dejín. Prostredníctvom malej Miry vracia dej zo súčasnosti (rok 1954) až do vojnových rokov 1938-45 a odkrýva osud druhej protagonistky Hany.

Mornštajnová netlačí na pílu a citovo nevydiera. Silné scény dávkuje jednoduchými strohými vetami. Členenie do krátkych kapitol zas zvyšuje čitateľnosť a deju dáva presnejšiu štruktúru. Naozaj je to radosť čítať a sám som okamžite podľahol sugestívnemu začiatku. Už samotné intro bolo skvostné, rozprávačka v 1.osobe je zvolená citlivo a presne ako sa na tému holokaustu sluší a patrí. Jednoznačne to zvyšuje autenticitu.

Ale v druhej časti už autorka nie je taká suveréna. Rovnaká štylistika už viac kontrastuje s atmosférou doby a vyznieva zjednodušujúco až baladický. Naplno sa tu prejavujú čiernobiele charaktery a ani dej na pozadí vojnových udalosti nie je veľmi vierohodný.

Postavy sa nevyvíjajú, niektoré majú zas mluvu príliš knižnú: prirovnania šustia čítankou o metaforách z čias romantizmu ani nevraviac. Nemôžem si pomôcť, celé toto dielo ako keby bolo mierené na dnešnú skratkovitú mainstreamovú generáciu, využívajúc pritom popularitu podobných diel.
Viac v recke tu na DK:
https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/hana-pre-masy-10962


ODPORÚČAM:
Žiakom ako vstupnú literatúru z daného obdobia - dielo je jednoduché, prudko čitateľné a prehľadné napriek trom časovým rovinám. Naopak, tým ktorí už majú čosi na tému arizácie a vojnových zverstiev prečítané, by mohla kniha pripadať zjednodušujúco až naivne. Pravda je taká, že dielo vlastne o holocauste nie je, je to len kulisa na zobrazenie príbehu o láske a odpúšťaní. A kedže je tak silne hodnotovo prepálene, ja dávam pre zmenu zas hodnotenie úmyselne trochu nižšie: 60%

19 20.12.2018

Nikdy som sa netajil tým, že mám Pištu Kráľa na piedestáli už od puberty, no napriek tomu ho občas hodím vlkom. Ako skvelé sú jeho expozície a konfrontácie, tak v niektorých dielach sú katarzie a najmä samotný klimax tragické. A to aj pre čitateľský zážitok i pre jeho postavy. Osobne mám najradšej jeho diela s minimom nadprirodzených prvkov, resp. tie, kde mystery prvky slúžia len ako kulisa dotvárajúca psychológiu postáv. V nich nemám k záveru žiadne pripomienky (napr. Shawshank, Misery, Telo, Dolores, v širšom spektre aj Žiarenie či Zelená míľa).

V tomto románe som bol paradoxne so záverom spokojný. Bol som totiž rád, že je to už za mnou. :/ Po dlhej dobe ma u Kinga nebavila už samotná zápletka (!). Prvým nič dobré neveštiacim signálom bol zoznam postáv pred prológom. Nepamätám si, že by túto divadelnú fintu Stephen už niekedy použil, tu však bola nepostrádateľná. Neskôr som sa totiž často strácal hlavne kvôli hromade postáv. V spojení s fantasy prvkami, snovými výjavmi a dvoma paralelnými svetmi to bolo na mňa mierne neprehľadné.

Od začiatku to skrátka nebol ten “môj King”, ktorý postavy dôkladne rozpitve (niekedy im taký osud dopraje aj doslovne) a vymačká z nich na malej ploche maximum. Tu bolo viac ako 30 postáv, ktoré posúvali dej niekedy oveľa závažnejšie ako dve hlavné. Všetky však boli ploché a povrchné ako stiahnuté z Instagramu.
Áno, bolo to akčné, malo to spád a mŕtvoly sa utešene kopili, no pre mňa to bol akčný béčkový fantasy horor, ktorý by som čakal na pomedzí 80. - 90. rokov. Možno aj preto je King stále komerčne najúspešnejším prozaikom: nedrží sa len svojich fanúšikov, nebojí sa experimentovať aj prispôsobiť sa aktuálnym trendom. A teraz frčí retro. Uznávam, možno som na svojho obľúbenca príliš prísny, možno by nemal chrliť knihy ako škandinávski samopalníci... Proste som od Kráľa čakal čosi iné a do polemiky, či za to môže synáčik-spoluautor sa ani nejdem púšťať - no to je tu kopec iných odborníkov ;)

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom väzenských drám, lesbickej lásky, instantnej zábavy v štýle “rýchlo a zbesilo” - mňa pri knihe však skôr “rýchlo zvesilo” :(
Ďalej by sa dielo mohlo páčiť hororovým fanúšikom exploitation, obdivovateľom motýľov z čeľade Heterocera a všetkým, ktorí uprednostňujú fantasy pred realitou. U mňa to majú fotrík so synátorom za 59% aj s rodinnou zľavou.

13 16.12.2018

"Je TO nějaká příšera" - rozhodl Ritchie TOzier kategoricky. "Nějaká divná přišera. Máme tady v Derry nějakou přišeru. A ta zabíji děti." str.319

Bolo TO vynikajúce ako román, bolo TO skvelé ako film a bolo TO úžasné aj ako 50 hodinová audiokniha. Bolo TO skrátka super!
Prvýkrát som TO čítal pred 23-mi rokmi a vzápätí som TO videl sfilmované ako béčkový horor. Vtedy TO bravúrne stvárnil Tim Curry a v novom remaku z min. roka rovnako exceloval Bill Skarsgård. Obaja predstavovali TO v jeho najčastejšej pozemskej podobe - ako klauna Pennywisa a urobili TO naozaj dobre – ja ako veľký sraľo do cirkusu už nevleziem. TO si píšte!

Priznávam TO bez mučenia: táTO Kingova hrdinská epopeja mi skutočne učarovala a sám autor z nej párkrát čerpal a čo-TO znova použil. A ak pôjdeme po sTOpách do minulosti, dá sa povedať, že TO je do hĺbky prepracovaný light motív z novely TelO, kde sa rovnako detskí outsideri vysporiadavajú s vlastným strachom. Poviedka bola sfilmovaná a film "sTOj pri mne" samotný Stephen vyhodnotil ako TO najlepšie filmové dielo podľa jeho predlohy. Samozrejme toTO "TO" je komplexnejšie a veľkolepejšie poňatá sága o „prvotnom zle“. A práve TO je achillova päta TOhto diela. Vždy som veril Kingovým detským hrdinom a ich strachom a nočným morám, čiastočne sa TO dalo veriť aj ich dospelým dvojníkom, ale podstata samotného TOho, resp „zla“ ako takého – TO už autor išiel až do makrokozmu a podstaty sveta. A tam TO bolo najslabšie...
Napriek TOmu dávam plný počet, pre mňa je TO v literatúre stále jeden z najoriginálnejších psychologických hororov.

ODPORÚČAM každému TO, čo mu patrí:
- malým deťom TO rozhodne neodporúčam – mohlo by im knižné 1050-stranové TO padnúť z police na hlavu a na mieste ich zabiť
- starším deťom TO neodporúčam, lebo by mohli chcieť zopakovať určitú grupensexovú pasáž z knihy, ktorej účel som doteraz ani ja ako starý úchyl a pedofil nepochopil a keby som bol hnidopich, tak by som 1* strhol
- naopak, stredoškolskej mládeži TO vrelo odporúčam, nech vedia že TO čo si myslia, že je šikana, je len dobrácke laškovanie
- dospelákom TO odporúčam aby vedeli, že sa nemajú správať ako keby boli z Derry a že sa im TO môže škaredo vypomstiť
- no a nakoniec dôchodcom TO rovnako odporúčam, nech s láskou na TO spomínajú, že už ako malé deti boli tiež len krok od smrti.

U mňa TO má 95%

43 20.08.2018

Geniálna idea! Skutočne vynikajúci nápad umiestniť zbytky preživších ľudí do moskovského metra s minimom energetických zdrojov. S celou rozľahlou sieťou tunelov, chodieb, kanálov, šachiet a staníc. To sa musí zdôrazniť: nádherná klaustrofobická kulisa. Tú Glukhovsky využil skoro na 80%.

Ale čo ten zvyšok? Dejová línia pomerne triviálna, často maskovaná metaforami a vzletnými opismi. Vynikajúce popisy akčných stretov a bojov aj perfektné vykreslenie atmosféry, ale potom akoby autor nechcel skĺznuť do military žánru, či hororového braku - prekladal hlavnú dejovú líniu filozofickými múdrami a stokrát omletými mravnými posolstvami. Ani časté snové sekvencie čitateľnosti nepomohli. Nevyrovnanosť tempa a umelé spomaľovacie hrdinove úvahy ma zhruba v tretine skoro odradili a knihu som div neodložil. Audio bolo však parádne nahovorené Filipom Čapkom a tak som trpel ďalej (kvôli predlohe).
Postupne ma zvedavosť premohla a zvykol som si na predvídateľné striedanie rôznych pasáží. Čakajúc na pointu ma rozčuľovali už len dve veci: Ako naivne sa autor vysporiadal so vznikom všetkých tých nových genetických bytostí, organizmov a poddruhov – a druhá vec: Akú politickú, sociálnu, etnickú či inú pospolitú skupinu si ešte vymyslí. Nebolo to vôbec uveriteľné a miestami až smiešne. Už tam chýbala iba frakcia amazoniek, motív moslimskej púte z Mekky do Mediny, alebo zoskupenie dúhových staníc (L&G).

Celý ten politický mikrokozmos sa snažil autor vtesnať do niekoľko desiatok staníc vzdialených pár stoviek metrov od seba a presvedčiť čitateľov, že takéto panoptikum by vzniklo za 30 rokov po jadrovej apokalypse. Do toho všetkého mysteriózne prvky, miestami už na hranici fantasy, a tak som celému metro svetu prestal veriť.

Aby som len nehanil, tak musím autora pochváliť za pár vychytávok (platidlá, zdroje energie, potrava) a najmä že sa zdržal akejkoľvek lacnej erotickej zápletky a lovestory. Aj bez toho už toto dielo balansovalo na hranici young adult literatúry. No a pointa? Síce pozliepaná, „vybarličkovaná“ a pomerne rýchlo naservírovaná, ale pre mňa aspoň prijateľná. Osobne ma však k pokračovaniu neprinútila - aj v tomto žánri je tlačenica ako v metre ;)

ODPORÚČANIE:
Pre tých, ktorým nie je cudzia ruská história: nepletú si kremroľu s Kremľom, vidia alebo aspoň cítia rozdiel medzi Leninom a Ostankinom, Stalinom a Tallinom a ktorým nie sú cudzie mená ako Tokarev, Makarov, Kalašnikov alebo iný „Puškin“. Samozrejme odporúčam pre znalcov podzemnej eMHáDé, nepoteší však tých s titulom PéHáDé.

Písané dňa 20.8.2018, čiže 50 rokov od ruskej návštevy v ČSSR bez zaklopania – aj preto dávam symbolických 68%.

16 20.08.2018

Vlastne netuším ako som sa (po mojej dvojitej! neslávnej skúsenosti) s týmto autorom ocitol v jednom aute. Asi darovaná audiokniha, alebo mi ju ktosi podstrčil z čírej zlomyseľnosti... Neľudské!

Prekvapenie sa však nekonalo, naopak: OLSEN ma ani tentoraz nepresvedčil. LARSSONovi nestíha hlavne v charakterovej zložke postáv, ako aj v dejovej línií, ktorá je opäť dosť ťažko uveriteľná. Autorove postavy sú ploché a stále viac zaváňajú klišé. Oddelenie Q je síce jedinou ako tak funkčnou zložkou príbehu, no úplne marginálnou. Zato primárna - gangsterská rovina je úplne mizerná. Jediným pozitívom knihy je excelentný prednes. Ale ani ten nezaistil, aby som nahrávku dopočúval. Mám totiž zakúpených priveľa hodnotnejších diel aj z tohto žánru, aby som strácal čas takýmto polotovarom.

Teraz zovšeobecním: Stále nerozumiem tomu nadšeniu okolo škandinávskych autorov. Som presvedčený, že mnoho českých aj slovenských spisovateľov napätia je lepších. Ukončím paradoxom: Počúval som dve autorove knihy a na 100% viem, že táto tretia bolá prvá aj posledná.

ODPORÚČAM: len pre fundamentalistických Olsenovcov alebo Oblomovcov, ďalej pre rómsku komunitu, ktorá bude hl.hrdinovi držať palce a nakoniec pre všetkých....svätých? 21%

10 12.06.2018

Klasik SCI-FI žánru vás spoľahlivo vtiahne do deja od úvodných strán. Na rozdiel od jeho mrazivejších a militaristickejších diel, je toto dielo skôr komorné. Peripetie podnikania v obore konštrukcie robotizovaných pomocníkov v domácnosti (v roku 1970) sa hl. hrdinovi prelínajú s jeho milostným životom. Nie nejedná sa o sex s robotom, teraz sklamem nejedného úchyláka. Hlavný hrdina je geniálny konštruktér kuchynských robotov, ale v súkromnom milostnom živote je to naivný rojko s big trablami. Tie sa snaží vyriešiť "počkaním si na lepšie časy" a podujme sa vyskúšať absolútnu novinku svojej doby, tzv STUDENÝ SPÁNOK (kryogénny alebo hyperspánok) - nechá sa zamraziť na 30 rokov...

Samozrejme sú predstavy autora o dnešnej dobe (budúcnosťou je rok 2001) skôr úsmevné, ale príbeh je zaujímavý, množstvo myšlienok je aktuálnych a ľudké charaktery stále rovnako otrasné, ak nie aj horšie. Počúval som neskrátenú audioknihu a nenudila. Síce v druhej polovici sa autor zbytočne púšťal do siahodlhých opisov konštrukčných problémov, ale excelentný prednes Otakara Brouska ml. to pomohol prekonať ;) Mne osobne sa nepáčil záver a naivnosť milostnej linky, hraničiacej s blbosťou, ale to je už skôr vecou vkusu aj predkusu. Rozhodne tu nemienim spoilerovať, pekne krásne si toto majstrovské dielo prečítajte/vypočujte sami!

ODPORÚČANIE: pre retromaniakov, ktorí majú povedomie o elektronike 60/70´rokov a odoberali časopis Rádioamatér, pre rojkov a zaľúbencov ako lekcia na vyliečenie z lásky neláskavej ako aj pre milovníkov mačiek, pretože tu bol Heinlein najpresvedčivejší. Jeho scény s kocúrom boli skutočne nádherné a metaforické... 77%

23 12.06.2018

Po dlhšom čase celkom originálne krimi, aj keď samozrejme ani tu nechýba klišé, tak časté v tomto žánri. Osamotený vlk proti celému systému. Cynizmom naplnené hlášky starého psa z FBI. A samozrejme sex náš každodenný. Skrátka a dobre, celkom slušné nadviazanie na americkú drsnú školu, či skôr škôlku, lebo toho sexu a sexizmu tam zas toľko nebolo ;)

Samotný príbeh má niekoľko amplitúd a veru som sa pristihol, že niektorá odbočka ma nudí. Zato charaktery aj životné osudy hrdinov boli vykreslené veľmi uveriteľne. Záver, ktorý tu niektorí užívatelia tak pranierujú bol pre mňa naopak veľmi podarený a nebojím sa napísať priamo až rovno - originálny. A to aj napriek tomu, že niektoré indície ma k nemu viedli už od polovice románu. Čiže záverom len toľko, že z knihy sa neodpadáva, nečíta sa sama (ako je tu dobrým zvykom tvrdiť) a nepadnete z nej na zadok, ale ani na hubu. Proste je to remeselne zručne napísane dielo s jemne nadštandardným vykreslením postáv, solídnou zápletkou a origoš koncom. Ďalším plusom sú ftipné a sarkazmu plné hlášky hlavného hrdinu.

ODPORÚČANIE:
Čítať v úplnej tme alebo len so zavretými očami: Niektoré komentáre prítomných užívateľov vyzrádzajú pointu a aj obálka je dosť polopatistická, keďže zobrazuje jednu z vyšetrovaných variant. 75%

10 09.06.2017

Gotham; Veľké jablko; Mesto, ktoré nikdy nespí – to je New York a Frankie Sinatra ho vedel precítiť. Ale ak by ste sa chceli preniesť do N.Y. z roku 1835, tak dielo Lyndsay Faye vám to pohodlne sprostredkuje. Za mňa musím napísať, že zážitok to bol veľmi dobrý, až cool.

Dej začína v jednom z dôležitých medzníkov v histórií mesta, pri t.z. Veľkom požiari, kedy v meste bývalo okolo 100tis. ľudí a väčšina domov bola drevených. Viac ako 600 budov vtedy ľahlo popolom a autorka verne zachytáva dobovú atmosféru zmaru, chaosu, biedy, špiny a rasových nepokojov. Mesto bolo plné prisťahovalcov a potýčky medzi čerstvo oslobodenými čiernymi otrokmi a írskymi prisťahovalcami boli na dennom poriadku. Politické a náboženské nepokoje prinášali denne svoje obete. To prinútilo mesto zriadiť prvý policajný zbor a história NYPD sa začala. Na pozadí týchto udalostí sa odohráva pomerne drsná detektívka okorenená aj milostnou líniou.

Kniha však začína dosť vlažne a prvých cca 30 strán som mal celkom problém si nájsť tempo a nepreskakovať husté popisy prostredia. Skúste sa nestratiť v NY bez navigácie ;) Verím, že mnohých čitateľov musel úvod unudiť, jak nedeľná diskusná relácia. Ak ste však vydržali, dej sa skonsolidoval a príbeh začal slušne odsýpať. Samotná kriminálna línia nie je už tak dokonalá a mne pripadala dosť naivná. Autorka to však solídne kompenzovala charakteristikou postáv a naozaj skvelou historickou kulisou. Detaily dobového NY boli vskutku brilantné. Mne osobne chýbalo pri toľkom naturalizme aj viac erotična, no autorka je zrejme romantická duša. Alebo stará dievka ;)

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom Big Apple aj iným zeleninárom; protestantom aj katolíkom, aby zistili kam až vedie fanatizmus; prívržencom demokratickej strany, aby uverili, že falšovanie hlasov je staré ako politika sama; policajtom a ozbrojeným zložkám ako čítanie na dobrú noc, lebo pomáhať a chrániť, keď jedinou zbraňou policistu bola drevená palica a medená hviezda na hrudi – to chcelo gule, alebo iba polovicu mozgu! 73%

7 30.03.2017