Bilky
přečtené 798
S elegancí ježka
2008,
Muriel Barbery
Hlavnú líniu tejto knihy tvoria životné svetonázory dvoch úplne odlišných hrdiniek, vlastne susediek z jednej luxusnej bytovky v Paríži. Autorka vsadila na ich vzájomné kontrasty, či už vekové, sociálne, vzdelanostné, či materiálne. Jediné, čo obe postavy spája okrem bydliska, je inteligencia a snaha o kamuflovanie svojich myšlienok a názorov na svoje okolie. Tieto ich mimikry sú predmetom úsilia tak úpenlivého, že obe nerobia celý čas prakticky nič iné, len rozmýšľajú, ako sa neprezradiť. A samozrejme filozofujú... Nechcem tvrdiť, že všetky myšlienky tejto knihy sú blábol. To rozhodne nie. Tu a tam, sa v texte mihne zaujímavá myšlienka, niekedy aj celý odstavec. Treba si však uvedomiť, že niekedy ľudia pre množstvo drobných vecí neuvidia tú jedinú kolosálnu. Jedna podstatná vec totiž autorke neustále unikala - menej je niekedy viac! A tak som trpel ďalej a čakal... Zrazu „cink“, ako keď minca zapadne do hracieho automatu a rozbliká sa vám bonusová prémia: objaví sa v tom samopale myšlienok jedna pekná, neónom nasvietená. Bohužiaľ rýchlo zhasne a stratí sa pod nánosom ďalších. Som presvedčený, že to je kameň úrazu. Nie kvôli samotným myšlienkam, ale pre ich presýtenie, pre ich umelé dolovanie z príbehu. Negatívom pre mňa osobne, bol veľmi triviálny, povedal by som až prchavý sujet. Celú dobu som mal nutkavý pocit, že autorka svoju knihu nekoncipovala ako príbeh. Iba narýchlo učesala svoje myšlienky a poznámky k čomukoľvek, ale hlavne k literatúre, filmom, výtvarnému umeniu, architektúre - primiešala politický svetonázor a do tejto zmesky prepašovala slabunkú dejovú a prekvapivo romantickú dejovú linku. Viac mojej kritiky nájdete v recenzií tu na DK: http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/erinaceus-elegantis-7681 ODPORÚČAM: Inteleguánom, ktorí nájdu pôvab v 15-minútových litániach, ako sa hostiteľa spýtať, kde má WC; študentom filozofie ako praktické cvičenia: koľkokrát nájdeš Kanta, či Nietscheho na nasledujúcich 20-tich stranách? Priaznivcom japonskej kinematografie 30-tych rokov minulého storočia ako aj velikánov ruskej literatúry 19.storočia. Nakoniec aj tým, ktorí majú radi pod povrchom sarkazmu a povýšenosti, predsa len nejakú tú romantickú linku. U mňa má toto dielo síce elegantných, ale pichľavých: 45% a tak 2,5*... celý text
Ready Player One: Hra začíná
2016,
Ernest Cline
Tak teraz budem za magora ja: Nerozumiem všetkým tým oslavným ódam s fanfárami :( Fakt som mimo? Alebo som čítal inú knihu? Keby autor nežil v USA, tak sme najlepší kamoši, som totiž jeho ročník, vystriedal som kopec zamestnaní a skončil v IT ako on. Vyrastal som na disko a popkapelách, tiež zdieľam jeho nadšenie z rovnakých filmov, hudby, aj starých PC hier. Poznám 95% skladieb či filmov, ktoré v knihe autor spomína. Na strednej som programoval v Basicu, u kamošov drvil Commodore a doma som mal prvý orgík, nie so spolužiačkou, ale keď fotrík doniesol z NSR novučký Atari 130XE! Je fakt, že z hier som vyrástol, ale ostatné veci ma držia a som stále retro decko, aj keď bradaté, fúzaté ;) Čiže mňa mal autor predvareného aj keď nie prihriateho - furt som hetero... Prečo u mňa potom táto kniha absolútne nezafungovala, keď mám rád sci-fi, dystopie a napríklad diela DeLa MOTTEho boli pre mňa OK? Hlavným dôvodom bol jednoduchý priamočiary štýl autora. Áno, jeho OASIS virtuálna realita bola super myšlienka, no všetko okolo, bolo také "na prvú": polopatistické, predvídateľné a miestami naivné. Ak by sme vyhodili zmienky a odkazy na 80’roky, tak tú knihu ani nedočítam. Celé kniha bola vlastne jednoduchý, lineárne sa odvíjajúci príbeh, bez jediného zvratu, či prekvapujúcej kolosálnej udalosti. Hlavný hrdina je 18-ročný mladík a socka, ktorý za svoj život videl asi 10.000 filmov, niektoré (Blade Runner) presne 150-krát, u aspoň 50-tich filmov ovláda aj všetky repliky. Samozrejme pozná nielen všetky zásadne kapely zmieňovanej dekády, ale aj ich všetky albumy a skladby, väčšinu samozrejme naspamäť aj texty! Zároveň je prvotriedny hacker a geek. Popritom, ale stále ešte len študuje na strednej(!) a čuduj sa svete, netrpí ani žiadnou poruchou autistického spektra, ako je teraz pri literárnych hrdinoch zo Škandinávie moderné. On je iba taký jednoduchý génius: kríženec James Bonda a Lisbeth Salanderovej :) Proste rozprávka pre staršie deti, s klišeoidným koncom jak swiňa! A za ten mám chuť dať len 2*, ale fakt je ten, že kniha rýchlo vtiahla do deja, sfúkol som ju za tri dni a napriek mnohým oslím mostom, to malo spád. A bolo to také isté efektné Béčko ako Enderova hra. PS: absolútne ma neprekvapuje, že po tejto predlohe siahol práve veľký Steven. Najsilnejší je totiž v moderných rozprávkach a táto kniha jeho diela ešte glorifikuje. Myslím, že Indiana Jones je tam pomerne frekventovaným, kultovým odkazom. To bol naozaj geniálny ťah Ernesta CLINEho – zabezpečiť si lukratívneho kupca na autorské práva. Aj napriek tvrdšiemu hodnoteniu na film od SS určite pôjdem ;) ODPORÚČAM: deckám čo nečítali Dobšinského a bratov Grimovcov (mohlo by ich tam prekvapiť konanie postáv a záver); dospelákom, čo ich čítali (mohli by poznať aj väčšinu spomínaných filmov a hier); herným fanúšikom generácie X a Y (mohli by si ešte spomenúť na pixelové postavičky a faxové zvuky pri nahrávaní hier z kaziet) priaznivcom sérií HungerGames, MazeRunner, Divergent (aj tu si priaznivci YA ako vždy nájdu romantický párik) 52%... celý text
