Bilky
přečtené 798
Metro 2033
2010,
Dmitry Glukhovsky
Geniálna idea! Skutočne vynikajúci nápad umiestniť zbytky preživších ľudí do moskovského metra s minimom energetických zdrojov. S celou rozľahlou sieťou tunelov, chodieb, kanálov, šachiet a staníc. To sa musí zdôrazniť: nádherná klaustrofobická kulisa. Tú Glukhovsky využil skoro na 80%. Ale čo ten zvyšok? Dejová línia pomerne triviálna, často maskovaná metaforami a vzletnými opismi. Vynikajúce popisy akčných stretov a bojov aj perfektné vykreslenie atmosféry, ale potom akoby autor nechcel skĺznuť do military žánru, či hororového braku - prekladal hlavnú dejovú líniu filozofickými múdrami a stokrát omletými mravnými posolstvami. Ani časté snové sekvencie čitateľnosti nepomohli. Nevyrovnanosť tempa a umelé spomaľovacie hrdinove úvahy ma zhruba v tretine skoro odradili a knihu som div neodložil. Audio bolo však parádne nahovorené Filipom Čapkom a tak som trpel ďalej (kvôli predlohe). Postupne ma zvedavosť premohla a zvykol som si na predvídateľné striedanie rôznych pasáží. Čakajúc na pointu ma rozčuľovali už len dve veci: Ako naivne sa autor vysporiadal so vznikom všetkých tých nových genetických bytostí, organizmov a poddruhov – a druhá vec: Akú politickú, sociálnu, etnickú či inú pospolitú skupinu si ešte vymyslí. Nebolo to vôbec uveriteľné a miestami až smiešne. Už tam chýbala iba frakcia amazoniek, motív moslimskej púte z Mekky do Mediny, alebo zoskupenie dúhových staníc (L&G). Celý ten politický mikrokozmos sa snažil autor vtesnať do niekoľko desiatok staníc vzdialených pár stoviek metrov od seba a presvedčiť čitateľov, že takéto panoptikum by vzniklo za 30 rokov po jadrovej apokalypse. Do toho všetkého mysteriózne prvky, miestami už na hranici fantasy, a tak som celému metro svetu prestal veriť. Aby som len nehanil, tak musím autora pochváliť za pár vychytávok (platidlá, zdroje energie, potrava) a najmä že sa zdržal akejkoľvek lacnej erotickej zápletky a lovestory. Aj bez toho už toto dielo balansovalo na hranici young adult literatúry. No a pointa? Síce pozliepaná, „vybarličkovaná“ a pomerne rýchlo naservírovaná, ale pre mňa aspoň prijateľná. Osobne ma však k pokračovaniu neprinútila - aj v tomto žánri je tlačenica ako v metre ;) ODPORÚČANIE: Pre tých, ktorým nie je cudzia ruská história: nepletú si kremroľu s Kremľom, vidia alebo aspoň cítia rozdiel medzi Leninom a Ostankinom, Stalinom a Tallinom a ktorým nie sú cudzie mená ako Tokarev, Makarov, Kalašnikov alebo iný „Puškin“. Samozrejme odporúčam pre znalcov podzemnej eMHáDé, nepoteší však tých s titulom PéHáDé. Písané dňa 20.8.2018, čiže 50 rokov od ruskej návštevy v ČSSR bez zaklopania – aj preto dávam symbolických 68%.... celý text
Marco
2014,
Jussi Adler-Olsen
Vlastne netuším ako som sa (po mojej dvojitej! neslávnej skúsenosti) s týmto autorom ocitol v jednom aute. Asi darovaná audiokniha, alebo mi ju ktosi podstrčil z čírej zlomyseľnosti... Neľudské! Prekvapenie sa však nekonalo, naopak: OLSEN ma ani tentoraz nepresvedčil. LARSSONovi nestíha hlavne v charakterovej zložke postáv, ako aj v dejovej línií, ktorá je opäť dosť ťažko uveriteľná. Autorove postavy sú ploché a stále viac zaváňajú klišé. Oddelenie Q je síce jedinou ako tak funkčnou zložkou príbehu, no úplne marginálnou. Zato primárna - gangsterská rovina je úplne mizerná. Jediným pozitívom knihy je excelentný prednes. Ale ani ten nezaistil, aby som nahrávku dopočúval. Mám totiž zakúpených priveľa hodnotnejších diel aj z tohto žánru, aby som strácal čas takýmto polotovarom. Teraz zovšeobecním: Stále nerozumiem tomu nadšeniu okolo škandinávskych autorov. Som presvedčený, že mnoho českých aj slovenských spisovateľov napätia je lepších. Ukončím paradoxom: Počúval som dve autorove knihy a na 100% viem, že táto tretia bolá prvá aj posledná. ODPORÚČAM: len pre fundamentalistických Olsenovcov alebo Oblomovcov, ďalej pre rómsku komunitu, ktorá bude hl.hrdinovi držať palce a nakoniec pre všetkých....svätých? 21%... celý text
Dveře do léta
1995,
Robert A. Heinlein
Klasik SCI-FI žánru vás spoľahlivo vtiahne do deja od úvodných strán. Na rozdiel od jeho mrazivejších a militaristickejších diel, je toto dielo skôr komorné. Peripetie podnikania v obore konštrukcie robotizovaných pomocníkov v domácnosti (v roku 1970) sa hl. hrdinovi prelínajú s jeho milostným životom. Nie nejedná sa o sex s robotom, teraz sklamem nejedného úchyláka. Hlavný hrdina je geniálny konštruktér kuchynských robotov, ale v súkromnom milostnom živote je to naivný rojko s big trablami. Tie sa snaží vyriešiť "počkaním si na lepšie časy" a podujme sa vyskúšať absolútnu novinku svojej doby, tzv STUDENÝ SPÁNOK (kryogénny alebo hyperspánok) - nechá sa zamraziť na 30 rokov... Samozrejme sú predstavy autora o dnešnej dobe (budúcnosťou je rok 2001) skôr úsmevné, ale príbeh je zaujímavý, množstvo myšlienok je aktuálnych a ľudké charaktery stále rovnako otrasné, ak nie aj horšie. Počúval som neskrátenú audioknihu a nenudila. Síce v druhej polovici sa autor zbytočne púšťal do siahodlhých opisov konštrukčných problémov, ale excelentný prednes Otakara Brouska ml. to pomohol prekonať ;) Mne osobne sa nepáčil záver a naivnosť milostnej linky, hraničiacej s blbosťou, ale to je už skôr vecou vkusu aj predkusu. Rozhodne tu nemienim spoilerovať, pekne krásne si toto majstrovské dielo prečítajte/vypočujte sami! ODPORÚČANIE: pre retromaniakov, ktorí majú povedomie o elektronike 60/70´rokov a odoberali časopis Rádioamatér, pre rojkov a zaľúbencov ako lekcia na vyliečenie z lásky neláskavej ako aj pre milovníkov mačiek, pretože tu bol Heinlein najpresvedčivejší. Jeho scény s kocúrom boli skutočne nádherné a metaforické... 77%... celý text
Noční pád
2014,
Nelson DeMille
Po dlhšom čase celkom originálne krimi, aj keď samozrejme ani tu nechýba klišé, tak časté v tomto žánri. Osamotený vlk proti celému systému. Cynizmom naplnené hlášky starého psa z FBI. A samozrejme sex náš každodenný. Skrátka a dobre, celkom slušné nadviazanie na americkú drsnú školu, či skôr škôlku, lebo toho sexu a sexizmu tam zas toľko nebolo ;) Samotný príbeh má niekoľko amplitúd a veru som sa pristihol, že niektorá odbočka ma nudí. Zato charaktery aj životné osudy hrdinov boli vykreslené veľmi uveriteľne. Záver, ktorý tu niektorí užívatelia tak pranierujú bol pre mňa naopak veľmi podarený a nebojím sa napísať priamo až rovno - originálny. A to aj napriek tomu, že niektoré indície ma k nemu viedli už od polovice románu. Čiže záverom len toľko, že z knihy sa neodpadáva, nečíta sa sama (ako je tu dobrým zvykom tvrdiť) a nepadnete z nej na zadok, ale ani na hubu. Proste je to remeselne zručne napísane dielo s jemne nadštandardným vykreslením postáv, solídnou zápletkou a origoš koncom. Ďalším plusom sú ftipné a sarkazmu plné hlášky hlavného hrdinu. ODPORÚČANIE: Čítať v úplnej tme alebo len so zavretými očami: Niektoré komentáre prítomných užívateľov vyzrádzajú pointu a aj obálka je dosť polopatistická, keďže zobrazuje jednu z vyšetrovaných variant. 75%... celý text
