BUBO26
přečtené 567
Tažení Alexandra Velikého
1989,
Flavios Arrianos
Prečítal som o Alexandrovi veľa, ale toto je asi to najlepšie. Strhujúcim spôsobom opísal nielen Alexandrove bitky a víťazstvá, ale čo to aj z osobného života a povahe Alexandra. Sám vraví, že Alexandrovi často nadŕžal, ale občas ho aj tvrdo kritizoval. Sám sa samozrejme ťaženia nezúčastnil, ale čerpal od autorov, ktorý na ňom boli prítomní. Tím, že čerpal z viacerých zdrojov, bol schopný si skutočnosti overovať, alebo aspoň porovnávať. Najväčšou výtkou Arrianosovi ale zostáva jeho obrovské preháňanie počtov - bitky pri Gaugaméle sa určite nezúčastnilo milión Peržanov. Sto tisíc? Určite mohlo. Viac? Pravdepodobné. Ale milión ani zďaleka. Aj na iných miestach uvádza desiatky tisíc obetí na strane nepriateľa a len jednotky či desiatky obetí na strane Macedóncov a spojencov. To je nepravdepodobné. Kniha sa číta dobre a myslím, že je vhodná aj pre ľudí neznalých Alexandra. Zobrazuje jeho osobu z mnohých uhlov, ako vojaka, milovníka pitiek a jedla, neuveriteľne schopného veliteľa, ako kráľa, ktorý sa aj k najnižším choval čestne, ale ktorý neváhal trestať neprávosti. Ukazuje Alexandra ako najväčšieho človeka svojej doby, ale zároveň ukazuje pomalý rozklad jeho osobnosti a morálky. Ak prižmúrite oči nad niektorými nedostatkami, tak táto kniha je majstrovské dielo.... celý text
Spartakus
1954,
Aleksandr Vasiljevič Mišulin
Totálne zaujaté "sovietskym marxistickým" pohľadom, kedy je celý Rím kolektívne vinný za otrokárstvo. V dvoch odstavcoch stihol zhodiť veškeré učenie Sokratovo a Platónovo a neskôr aj celú prácu E. Gibbona. Čo Mišulin napísal je síce sčasti pravdivé, ale je to napísané tak pokrivene, že to stráca akúkoľvek výpovednú hodnotu. Na niektorých miestach si dokonca brutálne vymyslel celé povstania! Napríklad píše, že v roku 137 p.n.l. na Sicílii vypuklo povstanie otrokov, ktoré na 5 rokov ovládalo celú Sicíliu a dokonca dokázalo niekoľkokrát odraziť rímske légie! Netvrdím, že som na Rím odborník, ale načítané mám pomerne dosť a o niečom takom som nikdy nepočul. Ani vyhľadávanie neprinieslo žiadne výsledky. Takže sú dve možnosti: buď, citujem, "Buržoazní historikové všemožně komolí historii nebo vystupují proti ní. Úkolem sovětské vědy je, aby vědecky marxisticky vysvětlila přesně zjištěné skutečnosti." a teda nám všetci doteraz klamali ALEBO prof. Mišulin bohapusto klame. Strana 40, ešte som sa nedostal k Spartakovi, prestávam čítať.... celý text
My
1989,
Jevgenij Ivanovič Zamjatin
Knihu som mal veľmi dlho uloženú v poličke a nie a nie sa k nej dostať. Vy toto nerobte, keďže by ste zbytočne odkladali úžasné dielo. Vo forme krátkych a dokonale vymeraných denníkových záznamov odkrýva antiutopický svet bez súkromia a bez individuality, svet matematicky presne vymeraný, kde odchýlenie sa od štandardu znamená okamžitú anihiláciu v Dobroditeľovom Stroji. D je matematik, hlavný konštruktér veľkolepého Integrálu. Žije svoj dokonale vymeraný život a nič mu nechýba. Až do momentu, kedy do jeho presne logického života vpadne I. I, ako imaginárne číslo, ako nová matematika. So svojím obočím vykresľujúcim X, to X, ktoré D pri všetkej svojej snahe nedokáže vyriešiť. A tak sa vyriešenie tohto X, uchopenie imaginárneho čísla I stane posadnutosťou. Naozaj nemyslím, že by sme vzťah D a I mali nazývať láskou. On ňou bol posadnutý, ona ho viac využívala, než skutočne milovala. Vytrhla ho z jeho dokonalého života, bojovala za svet, o ktorom je on (možno i my) presvedčený, že možný nie je. Revolúcie skončili. Vo svete už niet miesto pre ďalšiu Revolúciu, vo svete nekonečno neexistuje. A tak spejeme ku koncu, ktorý tušíme, no odmietame. Smerujeme do náruče Dobrodinca... a jeho Stroja. Zamjatinov štýl sa mi väčšinu knihu čítal dobre. Som informatik, mȏj mozog funguje na matematike a tak som hlavnému hrdinovi i svetu rozumel. Problém nastal až na konci knihy, kedy sa poriadok rúca a D je čoraz zmätenejší. Posledných asi 20 strán som musel čítať dva krát, aby som pochopil. Na mnohých miestach som mal pocit, že toto poznám, toto som čítal, a vedel som aj kde - 1984. Originalita je ilúzia, aj u veľkých, ako je Orwell.... celý text
Cizinec / Pád
1966,
Albert Camus
Toto bolo moje, myslím, tretie stretnutie s Cudzincom. Prvý krát som čítal akúsi skrátenú verziu, potom film a teraz už skutočného Cudzinca. Cudzinec je samozrejme vynikajúci a v mnohom sa podobá aj môjmu presvedčeniu. Príbeh je napísaný zručne, príjemne odsýpa a keď človek nechce, ani sa nemusí zamýšľať nad jeho hlbším zmyslom (čím ale príde o 80% zážitku). Bohužiaľ, Pád ma takto nezaujal. Vydržal som asi 30 strán, ale stále som ničomu nerozumel, nemal som poňatie, ako dej uchopiť a ako ho chápať. Než sa nútiť, radšej Pád odkladám na neskôr.... celý text
Ollo - Země sváru
2018,
Háta Kreisinger Komňacká
Začalo to dobre a zaujímavo. Autorka načrtla príbeh, ktorý ma upútal. Ale potom sa začali pridávať postavy a motívy a ja som sa príliš často strácal. K ľuďom sa pridali elfovia, odhalila sa ďalšia klišoidná zápletka. Objavovali sa ďalšie magické tvory. Začali sme skákať v čase a priestore, objavovali sa nové postavy, ktoré neboli poriadne nadviazané na príbeh. Strácal som sa. Často boli v knihe odseky, ktoré nie len neobsahovali žiadne časové či priestorové vymedzenie, ale dokonca sa v nich objavovali nijak nešpecifikované postavy. Načo potom tieto odseky boli? Keď už sme pri odsekoch, iniciály (ozdobné počiatočné písmeno) sa píšu len na začiatkoch kapitol! Prečo tu takto začínal každý druhý odsek? Pochopil som, že práve iniciálami sa autorka snaží o časové a priestorové oddelenie (keďže to asi inak nevedela), ale takto to naozaj nefunguje. Kniha obsahuje preklepy a zvláštne vetné skladby (zátvorka v priamej reči?!). Je doplnená mierne detinskými ilustráciami, ktoré kreslila sama autorka. Z textu je patrné, že autorka je veľkou milovníčkou fantasy žánru a že ho má načítaný, bohužiaľ sa to prejavilo práve vykrádaním a klišé. Knihu som nedočítal.... celý text
Proč číst fantasy, jak to, že zvířata v knížkách mluví, a odkdy se Američané bojí draků
2019,
Ursula K. Le Guin
Jednoducho napísané, bez nejakých nejasností. Kniha je krátka a má pekné ilustrácie.
Úpadok a zánik Rímskej ríše
2012,
Edward Gibbon
Trvalo mi dlho, než som sa ňou prehrýzol, ale zase mi aj veľmi dlho zostala v hlave. Kniha je obsiahla, podrobná, venuje sa sa takmer všetkým aspektom života v Ríme - od života plebejcov, cez hierarchiu v armáde, až po život a vládnutie jednotlivých cisárov. Niektoré kapitoly sú napísané veľmi čtivo, iné sú skôr nudné. Niektoré sú zbytočne dlhé, iné sú zase krátke. A hoci je kniha v niektorých aspektoch zastaraná, stále dokáže mnoho poskytnúť pre fanúšikov histórie.... celý text
To královské
1966,
Oldřich Mikulášek
Zbierka ako celok pekná. Básne sú mierne komplikované a vyzývajú na rozbor. Občas mierne archaický jazyk, bohaté obrazy. Ale o žiadnej z tých básní nemôžem povedať, že by ma nejak naozaj zaujala.... celý text
Chrám Matky božej v Paríži II (dvojzväzkové vydanie)
1984,
Victor Hugo
Príbeh je to krásny a dojemný, ale musím priznať, že niektoré skutočnosti som tušil už veľmi dlho pred tým, než boli v príbehu potvrdené. Hlavne mi ale vadili siahodlhé opisy (naozaj neskutočne dlhé a zbytočné) a niektoré zbytočné dejové linky a scény (kráľ v Bastille). Nebyť tohto, (dvoj)kniha by bola o tretinu kratšia a stráviteľnejšia.... celý text