Dada077
přečtené 913
Mrazená škorica (Vôňa minulých životov)
2015,
Ľubica Mišíková
neviem, či preto, že na mňa v knihovni tak dlho čakala, alebo práve nejakým iným predurčením, o ktorom vlastne celý príbeh je, po dlhej dobe som sa začítala a nehľadela na hodiny, nerátala, koľko strán mám ešte do konca a za jediný deň som ju zhltla, až som mľaskla. Možno tajomno výsledkov regresnej terapie, psychológia samotná, alebo rôznorodosť prostredí deja a možno kombinácia všetkého mi práve v týchto dňoch prišli vhod. Nevadila mi ani skutočnosť, že všetky vzťahy v rozpätí storočí boli rovnaké ako cez kopírák. Nené, Neňa, Nenela ... milé, aké rôzne variácie mena Helena sa dajú vymyslieť. "Pravda je len pravda. Ani dobrá, ani zlá. Ani ťažká, ani ľahká. Ani zahanbujúca, ani líškavá. Keď ju nevieme s pokorou prijať, začneme proti nej bojovať a nerozvážne ju nahrádzame vlastnou, ktorá má svoje mená. Strach, pýcha, bezohľadnosť, ľahostajnosť. "... celý text
Neznámá moc Luny v kocke
2016,
Johanna Paungger
vždy, keď si o sebe myslím, že mám v sebe dosť skepsy a som odolná voči literatúre, ktorá ma presviedča o správnosti a pravosti tej svojej tabuľky, kam sa treba zaškatuľkovať, aby život bol tým pravým orechovým, vždy v takom čase sa vynorí knižka s vetou ako: "Veríme, že môžeme oklamať všetko, aj prírodu a pritom sa sami ničíme. V hektickom tempe dnešného sveta sa ustavične ženieme z minulosti do budúcnosti. Vytráca sa prítomnosť, jediný priestor, kde sa odohráva život." no a ja si vravím: Nevyskúšaš, nevieš...... celý text
Chrám mého srdce
2004,
Sri Chinmoy
na môj vkus ani nie tak jednostranne zameraná, ako príliš úzky priestor medzi klapkami na očiach :) ale keď už ku mne prišla, dostalo sa jej pozornosti a predsa v každej, aj tej najmenšej knižočke sa nájde niečo hodné pozornosti "Můžeš zapomenout cokoli chceš, ale nikdy nezapomeň na sluncem ozářenou cestu, která vede do chrámu tvého srdce." "Co dělá mé srdce? Mé srdce oddaně staví chrám lásky, soucitu a moudrosti mé duše." "Chceš-li žít v chrámu svého srdce, pak zameť prach minulosti. "... celý text
Nádherná smrť v Altaji
2020,
Jozef Banáš
Kniha od autora, ktorého som ako politika neznášala, ale ktorý si ma ako spisovateľ získal, najmä poslednými knihami. Je ako víno, čím starší, tým lepší. "Keď tvoj strach spočinie v zemi, budeš tancovať s bohmi." Kniha, ktorú som dočítavala za zvukov prvých zvonov a ohňostrojov, vítajúcich nový rok 2021 a ešte stále sa neviem rozhodnúť, ku ktorému pocitu z deja túto symboliku priradiť. "Každé, i to najmenšie víťazstvo nad sebou vám dodá pocit pokoja, sebavedomia, pohody, tepla a radosti. Nič iné z vás neurobí šťastných ľudí, len každodenný boj so svojimi slabosťami." Kniha, v ktorej pozlátko majetnosti a úspechu hlavného hrdinu nestačí prekryť rozklad jeho osobnosti a vzťahu. Kniha, podľa ktorej treba najprv vnútorne zomrieť, aby sme pochopili silu rovnováhy, nanovo obrodili svoj život a tým uzdravili ducha. Niečo medzi encyklopédiou, cestopisom a príbehom z Altaja, ťažkým, no tamojšími obyvateľmi milovaným krajom, ktorým sa inšpiroval maliar Rerich.... celý text
Ticho: Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvit
2012,
Susan Cain
"Lidé, kteří nemluví, jsou vnímáni jako slabí, nebo nevýrazní." Zaujímavá a príťažlivá téma knihy, dopodrobna spracovaná, prebratá, publikovaná. Jednu hviezdičku beriem len z dôvodu, že autorka celý problém introverzie a extroverzie (ak je vôbec nutné vnímať tieto typy ľudí ako problém) vidí cez prizmu vlastného povolania (právo). Bolo úsmevné predstaviť si, ako introvertný tesár zaťahuje žalúzie na svojom pracovnom priestore, aby v separé priestore vydoloval zo seba to najlepšie a vytrel tak konkurencii zrak. Rôzne prezentované výsledky prieskumov a výskumov v Tichu sú zaujímavé a podnetné a posunú čitateľa k vlastným úsudkom, záverom, objasneniam spôsobov správania samého seba, či ľudí naokolo. K pochopeniu a tichému akceptovaniu toho, čo príroda stvorila - človeka v rôznych podobách nielen tváre, ale aj duševna a vôle. Počas čítania som sa bála, že držím v ruke iba ďalší americký nanucovaný vzorec správania, kedy celý zmysel ľudského bytia spočíva v realizovaní sa a vyšpikovaných úspechoch vlastného vysneného povolania a každá iná cesta, originálna cesta, je chybná. Je mi totiž čudné, ale asi som sa s takým podobným introvertom nestretla, ktorý sa pretvárkou a lžou stáva extrovertom na presne určený a potrebný čas. Nevedela som sa zbaviť pocitu, že v tých prípadoch ide o iné, ťažšie psychické diagnózy. Ale záver ma milo prekvapil, nakoľko sme po strastiplnej ceste predsa len prišli do úplne jednoduchého bodu: "Trvalo mi téměř desetiletí, než jsem pochopila, že právo nebylo nikdy mým osobním projektem, a dokonce se mu ani nepřibližovalo. Dnes vám mohu bez váhání říct, co jím je: můj manžel a synové, psaní a prosazování hodnot obsažených v této knize. Když se ohlédnu zpět na svá léta v pozici právníčky z Wall Streetu, mám pocit, že jsem žila v nějaké cizí zemi. Pohltilo mě to, bylo to vzrušující a potkala jsem spoustu zajímavých lidí, které bych jinak nikdy nepoznala. Ale pořád jsem tam byla emigrantkou. " PS: Spojler na túto knihu snáď ani nemôže existovať. Je ako otvorená cesta, každý, kto po nej kráča je originál sám o sebe a tak ju aj vnímať bude.... celý text
Kdo pije potmě víno
1988,
Jan Skácel
... i balvany mají srdce A prý je to ta nekřehčí část kamene.... Na prázdnej dlani s kamienkom, raz zovretej v päsť, raz otvorenej dokorán dočítala som a uvoľnila ten pohyb, nech ide s vôňou strnísk a lúk. Už kopnieť bude hruda, keď nadhodím ho občas v dlani ešte, raz s úsmevom, raz s vráskou vôkol úst. Pán Skácel odišiel v roku, keď poézia zaklopala u mňa doma, zmoknutá a otrhaná, srdce takmer nečujné, strachom zovreté, aby som ju prichýlila, zabalila do deky a ponúkla ju čajom. Ešte cítim tú slzu ľútosti... ... a promiňte, že tak prerývaně čtu úryvky ze slepecké knihy života. Mám poraněný prst a písmena mne bolí...... celý text
Deň, keď sme zmizli
2016,
Lucy Robinson (p)
Orientácia podľa názvu mi nevyšla. Nikoho neuniesli, nikto sa nestratil. Obe (asi boli dve, lebo ani po dočítaní to poriadne neviem) baby zo svojho doterajšieho života zmizli dobrovoľne, aby začali niekde od nuly. Deň v názve je tiež nepochopiteľný, lebo ako medzník s dôrazom nikde dej nezlomil, ani nerozdelil. Z knihy poznať, že sa jedná o autorkinu prvotinu. Celých dvesto strán sa nič nedeje, resp. deje, ale nevedela som, čoho sa chytiť, čo je „ťah“ príbehu. Medzi riadkami sa občas mihol záblesk dopadu psychoprofilu niektorej postavy na vývoj udalosti. Text tlačený kurzívou, ktorý naznačuje udalosť z minulosti je zbytočne nadhodnotený a v podstate ani nemá vplyv na smerovanie deja. Počas tých dvesto strán som knihu dokázala odložiť a po dvoch troch týždňoch sa k nej opäť bej ujmy vrátiť. Približne po dvoch tretinách sa zrazu mraky roztrhli a svitlo. Len škoda, že spôsobom opisu, či viet oznamovacích, ako vyčítaných z učebnice, či odborného časopisu. Viem si pokojne predstaviť, že ak by bola posledná tretina knihy napísaná viac priamou rečou a dialógmi, napínavosť deja by sa zvýšila, ba dokonca by kniha ašpirovala na thriller. Dávam aspoň tri hviezdičky.... celý text
Strážce boleslavského mystéria
2007,
Vlastimil Vondruška
Zatiaľ najzamotanejší príbeh zo všetkých Vondruškových, ktoré som doteraz prečítala. Začal celkom nenápadne, jednou zachránenou pannou Ľudmilou a nenápadne aj vtiahol Oldřicha z Chlumu do jej ďalšej ochrany a pátrania po vrahoch jej otca. Potom sa zrazu začali Ľudmily množiť, rovnako aj nepriatelia, idúci Oldřichovi po krku, kamkoľvek sa pohol. Keď sa mu najväčšia záštita, hlavný boss Přemysl začal vyhrážať katom a ešte aj vlastná žena ho cepovala za to, že jej neskladá vlastné originálne komplimenty, normálne mi ho bolo ľúto. Pri tejto časti sa mi prvý raz zdalo, že prvá polovica knihy je príliš rozťahaná a keby bola celá napísaná takým tempom a tak dobre, ako posledných päť kapitol, nebolo by jej čo vytknúť. Občasný humor a ľahký erotický nádych ju však ako vždy osviežili a pozviechali. A ešte stále premýšľam, či panoš Ota náhodou neochorel vernosťou, lebo pekná ženská na neho doslova spadla a on ju iba sucho pobozkal.... celý text
Milenci – Romeo a Júlia z Afganistanu
2016,
Rod Nordland
Silná kniha. Aj keď mi v druhej polovici knihy opisovaný pár byľku pripomínal dvoch z radov našich menej prispôsobivých občanov, pri čítaní som sa nevyhla všetkým druhom emócií, hľadaniu ciest, ako pomôcť aj zo svojho bezvýznamného miesta a iba hlucho nehádzať bankovky do označenej kasičky s pochybným prevádzkovateľom. Citáty: " Aké ťažké je žiť v krajine, kde človek musí umrieť, ak ho navštívi láska." "Prečo zatváraš vtáky do klietok? Lebo ich mám rád. " "Keď to hľadáš na oblohe, leží ti to pri nohách." Bolo ich aj viac, naznačila som si strany, ale knihu mi po dočítaní uchmatla príbuzná a už je ta tam :)... celý text
Poviedky
2016,
Ernest Hemingway
Veľmi dobré poviedky. U Hemingwaya netreba očakávať nejaký valný dej, šokujúce rozuzlenie, alebo poučenie. Hoci, kto chce, nájde aj to. V tejto knihe z každej poviedky takmer vyčnieval pocit. Pri čítaní sa občas iba tak neuchopiteľne vznášal navôkol, ako cigaretový dym. Z neho sa občas vynoril obrys bradatého muža s fajkou medzi zubami a s pomačkaným klobúkom na hlave, v páskovanom tričku ... Poviedka - Čakanie - "Táto chrípková epidémia bola mierna, a ak človek nedostal zápal pľúc, nebol v ohrození." Poviedka - Snehy Kilimandžára- " Skrátením pracovného času trpí manželka. "... celý text