Dada077
komentáře u knih
Moje růžová dobrá jitra
Václav Větvička
Rozprávačský talent, akým je pán Větvička, sa rodí iba raz za čas. Jeho kniha Moje růžová dobrá jitra ... to boli aj moje ružové pokojné a slnečného svitu plné rána dovolenky v zelenom zázemí svojho dvora a záhrady, keď som si sadala do kresla pod stromom a pri káve lúskala kapitolku za kapitolkou krásneho popisu názvov miest, obcí a riek, mostov, brodov a námestí . Umne pretkané vlastné príbehy a postrehy s miestopisom a históriou. Určite nie moja posledná prečítaná kniha od pána, pred ktorým "smekám".
Údolí mrtvých
Tim Weaver
Za mňa zatiaľ zo všetkých prečítaných Weaverových krimi najlepšia, ale je to v pomere asi prvá ku piatim prečítaným. Tento diel bol dobre napínavý, a dobre zamotaný (aj keď pri dopodrobna čítaným číslam spisov a aj 72 miestnym číslam, ktoré bolo pre dej nepodstatné a čitateľovi boli na nič, mohol sa Igor Bareš snažiť koľko chcel, som dostávala "neštovice" :) ). Otravný bol aj koniec na dva razy. Napriek tomu všetkému som ešte celkom nezanevrela, skúsim ďalší diel.
Zlomené srdce
Tim Weaver
Ja prajem Davidovi Rakerovi, aby mu prvý raz "vtedy mi to došlo" už tak po dvadsiatej kapitole ... :)
Ďáblova cesta
Robert Bryndza
Na Bryndzových krimi je najlepšie to, že keď ich už raz vezmem do rúk a začnem čítať, nedajú sa odložiť. Vyhovuje mi na nich všetko, štýl písania, dobrý dej, zápletka, jednoduché postupy, aj sem-tam súkromný život postáv, všetko stručne, jasne v krátkych kapitolách... Ani Diablova cesta nie je iná, a aj do čitateľskej verejnosti už preniklo a zakotvilo, že zlé a aj tie najhoršie veci sa dejú aj deťom, tým viac človeka poháňa v čítaní viera v nejaký ten happy end. V tomto románe je to koniec tak trochu cez slzy a s horkou pachuťou v pamäti.
Tým, ktorí Bryndzu ešte nečítali, nedá sa povedať iné, len - šup šup do toho.
Tak hodně štěstí
Kristan Higgins
Kniha ako keby potvrdzovala pravidlo, že ak nás udalosti, ľudia, či okolnosti v živote zatlačia do kúta, nie každý okamžite zburcuje vnútornú silu. Nie všetci ľudia sú rovnakí, každý krízu zvláda inak. Jeden upadá do depresie, iný sa iba oklepe a beží ďalej, tamten zhlce lieky, ďalší začne trpieť nejakou fóbiou, alebo sa bude upokojovať jedlom, či bude trpieť anorexiou, dokonca začne byť závislý na plastických úpravách vlastného tela. V knihe sa mihnú postavy všetkých vymenovaných kategórií. Nakoniec však na povrch vyplynie skutočnosť, ako je potrebné mať v „nesnázích“ po boku niekoho správneho, kto podporí, podrží, bude ťahať za rovnaký koniec. Dobre je popisovaný aj stav psychiky, keďže postavy chcú dosiahnuť jedno, ale v skutočnosti robia úplný opak, takže sa výsledný efekt nedostaví, alebo sa situácia ešte zhorší.
Higginsovej kniha je pútavý príbeh predovšetkým troch žien s nadváhou, ktorú si musí čitateľ predstaviť sám, pretože podrobne vyčíslená nikdy nie je. Azda iba s výnimkou Emerson, ktorá je morbídne obézna, jej váha v jednej chvíli presiahla dvestosedemdesiat kilogramov a neskôr, keď sa jej podarilo padnúť do rúk „krmiča“, nabrala ešte viac ako sto kilo. Všetky ženy sú vzdelané, jedna z nich je dokonca právnička, čím autorka upozorňuje na jeden z najčastejších omylov, akého sa dopúšťajú takmer všetci ľudia z okolia tých obéznych, keď si myslia, že človek s kilami navyše nemá mozog, ani intelekt. A ani túžbu po láske. Je odsúdený iba nekonečne milovať, nie byť milovaný.
A tak, kým morbídne obézna Emerson zomiera hneď na začiatku, ostatné dve – Marley a Georgia sa so svojím životom slušne popasujú. Plnia si predsavzatia zo zoznamu, ktorý spísali ešte ako dievčatá a ktorý uchovala jedine Emerson a pred svojou smrťou ho zvyšným dvom odovzdala. Jednotlivé položky na ňom sa môžu zdať infantilné, ale pre ne majú osobitú dôležitosť a pádny význam.
Na samom konci knihy autorka dáva do pozornosti zopár desiatok otázok, nad ktorými sa dá ešte dodatočne a spätne zamyslieť.
Z knihy:
„Chci být normální. Jenom chci být normální. „
„Ve skutečnosti jsem musela odcházet do koupelny a tlačit kolena k sobě, aby se mi přestala třást. Ve skutečnosti jsem schovávala jídlo do ubrousku a pak ho spláchla do záchodu, protože jsem si nemohla dovolit tolik kalorií. Ve skutečnosti jsem jen toužila po tom být doma, sama a v bezpečí. Ve skutečnosti jsem nechtěla nic jiného, než pytlík brambůrků a kýbl zmrzliny, protože jsem neměla ani ponětí o tom, jak s někým být.“
Němé oběti
Tim Weaver
audiokniha, číta Igor Bareš.
Kniha by sa mala volať Labyrint. Bola to spleť postáv, minidejov a detailných obrazov, pre dej nepodstatných kľučiek. Keď sa so zhrozením pozriem do svojej knižnice na počet ešte neprečítaných Weavrových kníh, len dúfam, že som dostatočne tvrdohlavá.
Není cesty zpět
Tim Weaver
Audiokniha, číta Igor Bareš
Pre mňa tiež viac prepadák, ako slušná kniha. P.Bareš pri čítaní hrozne dramatizoval pre dej nepodstatné vety, výrazy, state. Až v druhej polovici knihy trochu poľavil a začal čítať normálne, škoda, že už som bola nikam sa neposúvajúcim dejom tak znudená, že som nedokázala oceniť ani zápletku s druhou svetovou vojnou. Kniha je jeden veľký labyrint postáv a skutkov, viackrát som knihu odložila a dopočúvala snáď na desiaty raz.
Anděl smrti
Robert Bryndza
Taká jednoduchá zápletka s pomstou a so zložitým vyšetrovaním, nakoľko aj koberec začína byť malý, aby schoval všetku špinu vyššie, aj najvyššie postavených. Dobre napísaná kniha, s krátkymi kapitolami.
Co by kdyby
Jonathan Tropper
Tiež som sa ku knihe dostala na podnet čitateľskej výzvy 2024. A bolo to dobré a zaujímavé čítanie. Odhliadnuc od detailných popisov sexuálnych scén a donekonečna v každej kapitole sexuálnych scén , bola rodina Foxmanovcov a vzájomne prepletené príbehy jednotlivých jej členov zaujímavá a vtipná kôpka existencií. Mňa ťahala vpred zvedavosť, ako to vlastne s Juddom a Jen dopadne. Trochu mi kniha štýlom rozprávania a obsahom zdeľovaného pripomínala Forresta Gumpa. Nenápadná a vôbec nie zlá kniha, na pár dní hodná zahĺbenia sa do rôznorodého deja.
Karanténa
Peter May
audiokniha , 9hod 23min
Podľa roku vydania o predpovedaní pandémie by som pochybovala. Napriek tomu boli do deja dobre zakomponované osobné tragédie postáv, aj vyšetrovanie celkom ušlo, koniec trochu pritiahnutý za vlasy, ale každý človek iné a inak vydrží. Počúvanie to bolo dobré.
Nájdi ju
Lisa Gardner
Dobré, napínavé, aj zápletka príliš neošúchaná. Autorka píše dobré krimi, rozhodne to nie je posledná prečítaná kniha od nej.
Líška
Frederick Forsyth
Text sa čítal celkom dobre. Ale to delenie štátov na dobré a zlé, lebo ... mi vadilo. Kniha sa mi snažila navodiť pocit britskej a americkej dokonalosti a neomylnosti a oprávnenosti - zachraňovať (aj cez okamžite ospravedlniteľné mŕtvoly) ostatných pred niečím život a povestnú demokraciu ohrozujúcim neznámom, často vykonštruovaným špionážnymi organizáciami. Aj nás, úbohé východoeurópske satelitné štátiky, pre ktoré je tá pravá hviezda stále na niektorej inej, finančne výhodnejšej strane. Prvé kapitoly som hltala, ale nakoniec som rada, že to mám za sebou.
Zpětný ráz
Peter May
audiokniha 9:20 hod číta David Matásek.
Piaty diel série s Enzom bola francúzska kulinársko someliérska jazda, podčiarknutá riešením domnelej samovraždy michelinského masterchefa, ktorého mal každý rád. Samozrejme sa riešia aj Enzove ženy a deti. Super počúvanie, doporučujem.
Záhada Bodleyho knihovny
Veronica Stallwood
Nebolo to až také hrozné čítanie. Taký anglicky suchý text, aj román. Pre tých, čo majú radi kvalitu pomaly čítaného a vnímaného textu.
Černé světlo
Peter May
audiokniha 10:03 hod, číta D. Matásek
Dá sa naň namotať. Na Enza, na jeho dcéry, na jeho ženy ... a na to, že stále po ňom niekto ide.
Tichá obeť
Caroline Mitchell
Spletitá motanica udalostí, kde už som nevedela rozoznať, kedy vlastne Emma majzla toho Luka lopatou ... ale vcelku román dobre napínavý, výborne zvolené krátke kapitoly. Oplatí sa prečítať.
"Džentlmen je jednoducho trpezlivý vlk."
Lana Turnerová
Kritik
Peter May
audiokniha 9hod 58 min, Matásek - no dobre
trochu rozvláčnejšie popisom dopestovania vínnej révy až po molekulárny rozbor spracovania a uskladnenia vína, jeho degustáciu a hodnotenia ... ale prípad začína práve tam a vo víne aj končí ... burčiak poznajú aj Francúzi ..
Ako nemotorného profesora biológie, ktorý sa správa ako policajt a ktorý sa nevie ani biť, nieto aby nosil aspoň nejakú zbraň som si Enza Macleoda celkom obľúbila. V tejto časti mi celkom úsmevné prišlo pašovanie zeminy, na ktorej sa urodilo francúzske víno letecky do Ameriky prostredníctvom škótskeho kiltu. Idem do ďalšej časti :)
Nočný vták
Brian Freeman
Dobré, napínavé, prečítané za dva dni. Doporučujem.
"Len sa na vec pozerám z iného uhla. Som presvedčená, že pacienti majú právo sami sa rozhodnúť, akú liečbu chcú. Je to ich život, nie môj a ani nikoho iného. Ľudia, ktorí argumentujú proti asistovanej samovražde, nie sú tí, čo musia zažívať bezútešnú bolesť alebo vidieť blízkeho človeka trpieť. To isté platí aj pre bolestné spomienky. Myslím si, že cieľom by malo byť zlepšiť pacientovi kvalitu života a ak to chcú dosiahnuť zmenou svojej minulosti, je to ich voľba. Nakoniec, aj nádor je súčasťou vašej životnej skúsenosti, nie? A nikto by ani na sekundu nezaváhal, že ho treba chirurgicky odstrániť. Nemyslím si, že spomienky sú posvätné."
Lovec draků
Khaled Hosseini
"Dračí bojovníci se drželi u svých pomocníků a konali poslední přípravy. Ze sousedních ulic sem doléhali hlasy a smích. Na střechách už bylo plno diváků, spočívali pohodlně na lehátkách, z termosek s horkým čajem stoupala pára a z kazeťáků se řinula hudba Ahmada Zahíra. Nesmírně oblíbený Ahmad Zahír vnesl do afgánské hudby revoluční změny, pridal elektrické kytary, bicí a trubky k tradičním bubínkům a harmoniím. Na scéně i na večírcích přestal zachovávat přísné a občas až truchlivé postoje zpěváků starší generace a při zpěvu se zřetelně usmíval - někdy i na ženy."
Zlodějka příběhů
Michaela Klevisová
audiokniha , 12 hod. 13 min., číta Jana Stryková
Prostredie deja ma nejako nenadchlo, aj čudný opisno- premyšlienkovatý spôsob podania ma trochu nudil. Ku koncu sa trochu zápletka a motív rozhýbali, ale bola som rada, že je už koniec.