Ivan F přečtené 1544

Zo smrtnej hory fúka 1968, Trygve Gulbranssen

Rovnaká kvalita pokračuje v druhom pokračovaní, ktorý má rovnakú úroveň - našťastie tu nie je tu žiadny kvalitatívny posun smerom nadol. Ak by to autor vydal naraz, tak by to malo určite dobrý ohlas. V knihe je viac zamyslení sa nad životom ako takým, celkovo je to viac emotívnejšie čítanie. Veľmi dobre je aj to, že autor nenápadne čitateľa poučí o dejinách a vzťahoch medzi Nórmi a Dánmi, tiež to tam nebolo ružové. Škoda len, že pribudlo tragiky, tej tu bolo neúrekom. Ak si tragické pasáže porovnám s Hečkovým Červeným vínom (tomu som sa neubránil), tak Trygve ťahá za kratší koniec, dal to oproti Hečkovi tak na polovicu, ten to zvládol majstrovsky. No a čo mi nešlo popod nos, je postupný prerod starého Daga, predsa len človek skr-naskrz skazený hrabaním majetku sa zrazu stáva samaritánom. Celkovo je to však príjemné čítanie, ktoré neurazí, avšak spisovateľ bol pravdepodobne chladný človek, pretože podvedome to svoje ja, každý pisateľ dáva do postáv a tie sú tu takmer všetky studené.... celý text

Večne spievajú lesy 1968, Trygve Gulbranssen

Románová trilógia na začiatku pripomína, akoby ju napísal Karl May alebo James Fenimore Cooper - je to taká klasická indiánka - pomyslel som si. Lenže ono sa to po pár stranách zmení a čitateľ dostáva prepletenec vzťahov, kde síce je na jednej strane silný muž, no na druhej strane by svoju "veľkosť" nedosiahol, nebyť silnej ženy. Takže príbeh začína listom od nej, on sa rozkýve, navštívi ju, dajú sa dokopy (žiadna romantika sa v ich vzťahu nekoná) a už to celé frčí jedna radosť. Celkový dojem mi však kazili pasáže, ktoré boli zjavne inšpirované štýlom a príbehom z knihy Pýcha a predsudok, to bolo až príliš okaté. Bola to iná doba, dnes by taká prehnaná hanblivosť popisovaná v knihe bola na smiech a poklepanie na čelo. Zvyšok bol fajn, no neubránil som sa porovnávaniu so ságou rodu Forsythovcov, hoci tá je úplne iná, ale v niečom sú si knihy podobné. Nakoniec musím zmieniť modernú pliagu menom peniaze - tie tu zohrávajú extra úlohu ničiteľa všetkého dobrého, rodinu nevynímajúc, tú hlavne. P.S. V nemenovanom obchode s obuvou (pomenovať ho nemôžem, inak by to bola reklama) si už roky kupujem šľapky na doma. Sú značky Björndal, taká milá paralela s knihou.... celý text

Mick Jagger – jeho vlastnými slovami 1993, Barry Miles

Textu v knihe moc nie je, avšak aj z toho, čo Mick od roku 1943 do roku vydania knihy v 1982, teda za 39 rokov svojho života povedal, možno zobrať ako pohľad do života človeka, ktorého poriadne poznačilo prostredie, v ktorom sa pohyboval. Takže dostávame obraz človeka, ktorý takisto ako mnohí iní pred ním, ako aj po ňom, verí vo svoje nehynúce ja, v mnohom si protirečí, v niečom prifarbuje vplyv kapely, ktorej je spevákom, nemá problém vyjadriť sa neúctivo o všeličom a všelikom - skrátka typický syndróm človeka, ktorý si myslí, že je viac ako iní, hoci to popiera. Kniha nie je autobiografia, je to len zbierka rozhovorov, ktoré sa konali ktovie kedy a kde - tieto informácie v knihe nie sú. Ako celok je to nesúrodé, no dáva nám to obraz o človeku, ktorého mnohí možno nepoznali alebo naňho zabudli, no pre mňa nepočúvateľná kapela v roku 2011 vydala pieseň, ktorá Micka priniesla opäť do sveta - aj s jeho pohybmi. Knihu sa dá prečítať tak za cca dve hodiny, zvyšnú pol hodinu som si prezeral čierno-biele fotografie zachytávajúce atmosféru dôb spred viac ako pol storočia. To bolo na knihe to najlepšie.... celý text

Lovec jeleňov 1970, James Fenimore Cooper

Ďalší čitateľský rest zmazaný. V mladosti som príbeh Natta Bumppa nedokázal prečítať a, úprimne sa priznávam, porovnával som ho s románmi Karla Maya - tie sa mi páčili podstatne viac. Možno to bolo aj tým, že Cooper mal pri písaní tejto knihy takmer päťdesiat rokov a bol mi na hony vzdialený od mojich desiatich-jedenástich - taká takmer priepasť vekov. :-) Lenže aj ja som sa nebezpečne priblížil k polstoročnici a, hoci zhovievavo a s nostalgiou, som si dokázal nájsť čitateľské puto so spisovateľom a príbeh som si užil. Nie je to obsahovo žiadna sláva, príbeh je úplne jednoduchý, točí sa na jednom mieste, no je to zároveň náhľad do autentického sveta polovice devätnásteho storočia aj so všetkými neduhmi ako aj kladmi Jamesovho svetonázoru, pretože bol priamym svedkom doby. Preto ma dosť pobavil komentár užívateľa Garika, stojí za prečítanie. Ilustrácie Teodora Schnitzera, majstra svojho remesla, sú absolútne úžasné a skvele dokresľujú charakter knihy, ktorými bola edícia STOPY povestná.... celý text

Robur dobyvateľ/ Robur pán sveta 1983, Jules Verne

Robur Dobyvateľ Veľmi jednoduchý príbeh zaodetý do vtedy (doby vzniku románu v roku 1886) totálneho sci-fi, teda stroja ťažšieho ako vzduch, ktorý nevídanou rýchlosťou brázdi svet. Čierno-biele videnie sveta, tak typické pre Verneovu tvorbu, je prítomné aj tu a samozrejme je poplatné dobe svojho vzniku. Teda Francúzsko je dobré, ostatné krajiny Európy už pomenej, černosi sú bojazliví, biela rasa všetkým nadradená. :-) Čo ma s odstupom času zaráža, ale neprekvapuje, je vzťah ľudstva k živočíšstvu - úplné barbarstvo. Len tak pre zábavu si "dobrodruhovia románu" ulovia veľrybu a potom ju nechajú napospas žralokom. K tomuto všetkému sa pridáva ďalší typický neduh Verneovej tvorby a tou sú siahodlhé zemepisné a historické popisy platné v roku vzniku románu, hoci tu sa s ich množstvom Verne krotil. Takže som si niektoré údaje porovnal s dneškom a bolo to zaujímavé. Robur pán sveta Kniha naväzuje na schému, ktorú Verne použil viackrát: génius, samozrejme, že inžinier, vynájde, vytvorí, skonštruuje (skrátka hocičo, čo ho dovedie k cieľu) dokonalý takmer bezúdržbový stroj, ktorý nielenže po cestách-necestách sa premáva závratnou rýchlosťou, ale aj pláva a to ako na hladine, tak ja pod ňou, ba čo viac pokoruje si aj ríšu vtákov. Lenže, aký má cieľ, prečo to robí, to všetko tu chýba. No a to klišé, že génius musí byť zároveň aj šialenec, hoci predtým bol vizionár, tak to bolo aj tu, Jules neprekročil svoj tieň. Našťastie to bolo čítanie krátke, úsmevné, nezaťažujúce sivú kôru mozgovú a prekvapujúco, neboli tu takmer žiadne zemepisné a historické opisy. Ako celok je to však chudokrvné dieťa Verneovej tvorby.... celý text

Robur – pán sveta 1959, Jules Verne

Kniha naväzuje na schému, ktorú Verne použil viackrát: génius, samozrejme, že inžinier, vynájde, vytvorí, skonštruuje (skrátka hocičo, čo ho dovedie k cieľu) dokonalý takmer bezúdržbový stroj, ktorý nielenže po cestách-necestách sa premáva závratnou rýchlosťou, ale aj pláva a to ako na hladine, tak ja pod ňou, ba čo viac pokoruje si aj ríšu vtákov. Lenže, aký má cieľ, prečo to robí, to všetko tu chýba. No a to klišé, že génius musí byť zároveň aj šialenec, hoci predtým bol vizionár, tak to bolo aj tu, Jules neprekročil svoj tieň. Našťastie to bolo čítanie krátke, úsmevné, nezaťažujúce sivú kôru mozgovú a prekvapujúco, neboli tu takmer žiadne zemepisné a historické opisy. Ako celok je to však chudokrvné dieťa Verneovej tvorby.... celý text

Robur Dobyvatel 1996, Jules Verne

Veľmi jednoduchý príbeh zaodetý do vtedy (doby vzniku románu v roku 1886) totálneho sci-fi, teda stroja ťažšieho ako vzduch, ktorý nevídanou rýchlosťou brázdi svet. Čierno-biele videnie sveta, tak typické pre Verneovu tvorbu, je prítomné aj tu a samozrejme je poplatné dobe svojho vzniku. Teda Francúzsko je dobré, ostatné krajiny Európy už pomenej, černosi sú bojazliví, biela rasa všetkým nadradená. :-) Čo ma s odstupom času zaráža, ale neprekvapuje, je vzťah ľudstva k živočíšstvu - úplné barbarstvo. Len tak pre zábavu si "dobrodruhovia románu" ulovia veľrybu a potom ju nechajú napospas žralokom. K tomuto všetkému sa pridáva ďalší typický neduh Verneovej tvorby a tou sú siahodlhé zemepisné a historické popisy platné v roku vzniku románu, hoci tu sa s ich množstvom Verne krotil. Takže som si niektoré údaje porovnal s dneškom a bolo to zaujímavé.... celý text

Hodiny 2019, Agatha Christie

Pomerne prúser, hoci sa autorka snažila o netradične napísanú detektívku, teda aspoň čo sa týka jej tvorby. Hodiny sú v rámci toho, čo pani Agatha naklepala na písacom stroji, priemernou detektívkou, a z môjho pohľadu knihe uškodilo aj to, že je Poirot zatlačený do úzadia na najvyššiu možnú mieru. Ak čítam knihu zo série, kde sa má niektorá postava vyskytovať, tak očakávam, že v knihe bude a cítim to ako podraz na čitateľovi, keď sa v príbehu postava objaví na menej než desatine strán. Škoda, je to ďalšia kniha, ku ktorej sa už nevrátim. Hoci autorka nemala rada literárnu postavu, ktorú stvorila, tak by jej zároveň nemala kaziť povesť a zavádzať čitateľa s tým, že je v nej malý Belgičan - priestor dostal skutočne minimálny a možno by bolo lepšie, ak by sa v knihe vôbec neobjavil.... celý text

3x Hercule Poirot 5 2019, Agatha Christie

Narcis 2014, Rudolf Sloboda

Toto bolo dosť ťažké čítanie, teda pre mňa určite. S hlavným antihrdinom Urbanom som si nedokázal nadviazať vzťah, pretože zamindrákovaný intelektuál mi bol nieže nesympatický, to nie, ale tak na hony vzdialený s jeho pseudo problémami, až mi bol vlastne protivný. Takisto som nedokázal pochopiť, prečo (Urban mal dvadsaťdva rokov, keď zanechal školu), keď mu chýbal rok dva na dosiahnutie diplomu, si nedokázal vstúpiť do svedomia a školu dokončiť. S jeho narcistickým vnímaním sveta som sa nedokázal stotožniť, svoju identitu zbytočne dáva na piedestál pred všetkým ostatným a robí to, jemne povedané, poriadne na hulváta. Tým sa ešte viac zamotáva a potom nám servíruje svoje rozpoltené ja. Každý autor prenáša kus seba do svojej tvorby, takže pravdu povediac, stretnúť pána spisovateľa naživo, asi by som to nevydržal. Ak chcel touto knihou povedať, že svet je plný nezrelých jedincov, tak od doby napísania tejto knihy sa zmenilo len jedno - tých nezrelých s právom voliť je čím ďalej, tým viac.... celý text

Billy Summers 2022, Stephen King

Na dlhé začiatky Kingoviek som navyknutý a budovanie príbehu ma bavilo viac, ako samotná akcia - toto skrátka Stephen vie a inak tomu nie je ani teraz. Nutno podotknúť, že pán spisovateľ mal v dobe písania knihy 74 rokov a pre istotu zopakujem, čo som písal už predtým: nemožno očakávať, že bude písať, ako keď mal o štvrť storočia menej, a tobôž už nie tak, keď fičal na alkohole a drogách. To, že opustil hororovú dráhu, to viem už dávno a asi ani jeho samotného horory už nebavia. A tak tu máme Billyho, čistý "thriller", ktorý si vzhľadom na autorov vek zaslúži čitateľské uznanie. Len tie kudrlinky v podobe viacerých odbočiek, ktorých bola prvá tretina Kingovej tvorby plná, tie mi bytostne chýbajú, hoci viem, že sa ich už nedočkám. P.S. Potešilo ma cameo na hotel Pekná vyhliadka aj s obrazom znázorňujúcim pohyblivé bludisko tvorené z kríkov v podobe zvierat. Tí, čo čítali Žiarenie, vedia na čo Stephen odkazoval.... celý text

Votrelci 1991, Alan Dean Foster

Pre mňa ako fanúšika fenoménu "Alien - Aliens" a všetko s nimi súvisiace, bola táto kniha v dobe jej vydania absolútnym "grálom", dovtedy nič podobné v slovenčine nevyšlo. Veľkým plusom zbeletrizovaného scenára je, že doplňuje dej filmu, ktorý nejaký geniálny strihač alebo distribútor pri premiére vo vtedajšom ČSSR sprznil, pretože vystrihnúť cca desať dôležitých dejových minút hneď zo začiatku filmu, to musel byť poriadny kretén. Dnes sa už film distribuuje nezostrihaný o začiatok. Okrem toho sa v knihe objavujú aj natočené scény, ktoré sa v štandardnej kino distribúcii neobjavili, no špeciál ich obsahuje všetky. Za mňa ok, pretože pri čítaní mi bežali pred očami scény z filmu.... celý text

Zákon pre draka 1984, Kir Bulyčov (p)

Veľmi príjemné čítanie a zistenie, že autor mojej detskej lásky Alice Seleznevovej, vedel okrem skvelej literatúry pre deti napísať aj príbehy pre dospelých. Presne takým je Pavlyš - dospelý, zodpovedný a mysliaci na prírodu. Je zaujímavé zistiť, že už pred polstoročím autor bil na poplach, lebo videl, ako sa ľudstvo správa nezodpovedne voči planéte, ktorá je naším domovom. Takže, ďakujem Igor, som rád, že sme sa stretli aj v dospelom veku. Preto v poviedkach pre dospelých už nie je tá detská bezstarostnosť, ktorá bola tak typická v príbehoch pre deti - nemožno ju očakávať. Posolstvo je jasné - kam vstúpi ľudská noha, tam nemožno čakať takmer nič dobré, detstvo končí, následky nezodpovedného správania sa, sa budú riešiť po generácie.... celý text

Váhavec 1997, Evan Hunter (p)

Netradične napísaný príbeh (z pohľadu páchateľa ich moc nie je), kde sa síce zločin stane v 87. obvode, no zároveň sa detektívom nedostáva žiadna práca. Pán Váhavý je jednoduchý chlapík z Horného Výplachu, k tomu ešte pod ťarchou matky a taká je aj detektívka - jednoduchá, nevýrazná, našťastie krátka. Osobne sa mi táto časť nepáčila a zaradenie do série 87čky je len kamuflujúcim prvkom. Ako sonda do mysle zločinca je to super, toto sa pánovi spisovateľovi podarilo, no zároveň to bolo nudné - asi ako učebnica. Príbeh má pokračovanie v románe Brokovnica.... celý text

Anály Heechee 2005, Frederik George Pohl Jr.

Tak som sa prehupol do druhej polovice Pohlovej sextalógie o Heechee a musím, hoci nerád, skonštatovať, že štvrtý diel bol najslabším - obsahovo a pútavosťou zaostáva za svojimi predchodcami. Bude to asi tým, že my, reálni čitatelia sme neuveriteľne pomalý, zatiaľ čo vo virtuálnom priestore (za predpokladu, že by sme boli mŕtvi - tí, čo to čítali, vedia čo tým myslím), by prečítanie tejto knihy trvalo len zlomok reálneho času a tým pádom by sa kniha javila ako niečo "cool a wau". Lenže to by v realite musela mať kniha len jednu stranu, aby sa to rozťahané takmer nič, scvrklo a zhustlo, aby sa "kúl & vau" efekt dostavil. No nič, hádam to pri piatom pokračovaní bude lepšie. Napriek všetkému negatívnemu musím uznať, že pán Frederick písať vedel a mňa aj natiahnutá nuda menom "Anály Heechee" celkom bavila.... celý text

Výstraha 2020, Michael Connelly

Na rozdiel od iných autorových kníh s inými hlavnými postavami, mi bol novinár Jack McEvoy od začiatku protivný. Počas celej knihy som sa nedokázal zbaviť pocitu, že niekto tak odporne samoľúby, až priam slizký, môže byť literárnou postavou, ktorú stvoril Connelly - no je tomu tak, je autorom aj Jacka. Remeselne ako vždy super, príbeh má hlavu a pätu, napätie, spád a napriek tomu ma tento príbeh nezaujal. Nebolo to zlé, no nebolo to ani dobré, skrátka je to Conelly a zároveň nie je. Vnútorný rozpor ako vyšitý. Predpokladám, že ďalším knihám z tejto série sa vyhnem. Jednoducho, Bosch a Ballardová sú lepší - vo všetkom.... celý text

Smeč 2022, John Grisham

Poctivo si kupujem každú novú Johnovu knihu a stále čakám, že pán Grisham ešte napíše skutočne dobrú knihu. Čakám a dúfam, no zatiaľ márne. Aj tento jeho literárny počin je, z môjho pohľadu, len priemerným príbehom, ktorému chýba všetko to, čo robí knihu vybočujúcou zo šedi iných kníh, ktorých sú kníhkupectvá plné. Sooley, hlavná postava príbehu, sa stal legendou (hoci fiktívnou), no Grishamova legenda (reálna) je trvalo podkopávaná Grishamom samým. Škoda, pretože potenciál má kniha skutočne veľký, no emócie, ktoré mohli byť, tak sa vďaka spisovateľovmu strohému, takmer stenografickému štýlu a najmä krátkym vetám, nedajú vyvolať, je to celé studené.... celý text

Kufrové tango 2011, Michael Connelly

Piaty príbeh s Hieronymusom ma zatiaľ potešil najviac, od prvej stránky po poslednú. Začiatok pomyselného "kufrového tanga" aj s diváckou kulisou mi moje škodoradostné ja úplne pohladil a potom to už šlo raz-naraz. Je zaujímavé dočítať sa, že aj drsný frajer s policajným odznakom dokáže chovať city k jednej, tak trochu mrche ženskej, a to po mnoho rokov. No a pánovi Connellymu kvitujem, že nemá so ženami problém, jednu obsadil do šéfovskej pozície a k tomu je pekelne chytrá - taká výborná kombinácia. Čitateľská spokojnosť, čo viac si priať.... celý text

3x Hercule Poirot 2016, Agatha Christie

Mŕtva v lodenici 2022, Agatha Christie

Nemôžem si pomôcť, ale toto nie je moc dobrá detektívka. Je to také strohé čítanie, napätie v knihe úplne chýba, páchateľa sa dá pri pozornom čítaní nájsť pomerne ľahko, uvedenie do deja chabé - tušenie pani Oliverovej je, mierne povedané, úsmevné. V porovnaní s inými detektívkami pani Christie je táto taká bez poriadnej farby, chuti a zápachu. Nie je to zlé, no nie je to ono. Nuž, pani Agatha si vybrala slabšiu dekádu, pretože od knihy "Posledný víkend" až po túto, ani jedna nepatrí medzi to najlepšie, čo napísala.... celý text