Ivan F přečtené 1544

Děti plástve 1 2014, Josef Pecinovský

Časolet 1990, Jozef Žarnay

Vražedně dokonalá 2021, Joëlle Jones

Príbeh - Vražedne dokonalý Kresba - Vražedne dokonalá Dojem - Vražedne dokonalý Josie Schuller - VRAŽEDNE DOKONALÁ

Atentát na Reinharda Heydricha 2019, Miroslav Ivanov

Tak som si osemdesiat rokov po udalostiach, ktoré sa do našich dejím zapísali výrazným písmom, nasypal popol na hlavu a dohnal jeden z mojich najväčších čitateľských restov a prečítal som si knihu o operácii Anthropoid. Keďže je to moja prvá kniha na danú tému, neviem ju porovnať s ostatnými, no trúfam si už teraz povedať, že určite existuje lepšie spracovanie. Autorov jazyk je totiž pomerne prostý a mnoho viet končí slovom "nevím" - to bolo skutočne iritujúce. Takisto som sa nevedel stotožniť s tým, že mnoho spomienok a výpovedí nie je konkrétne označených, ale sú uvedené ako monológ, spomienky a podobne, takže som sa časom úplne stratil a hľadať spätne kto je kto bolo niekedy nemožné, lebo meno nebolo v rámci kapitoly uvedené. Napriek týmto nedostatkom, ktoré kniha z môjho pohľadu má, oceňujem prácu autora, ktorú vynaložil, a najmä to, že si autor rýpol do Beneša, to bolo skutočne fajn. Mám v pláne si v budúcnosti prečítať knihy od Andrejsa a Bineta, potom porovnám s Ivanovovým dielom a možno zmením hodnotenie. Tentoraz sú to poctivé štyri červené.... celý text

Sedem sestier 2019, Lucinda Riley

Limonádové čítanie, na ktoré som sa nechal nalákať, nakoľko som o ňom počul samé chvály typu: "Nie je to žiadna romantika ani červená knižnica, hoci sa tam z obojeho niečo nájde. Uvidíš, bude ťa to baviť". Bavilo by ma to viac, ak by to bolo kratšie, a ak by boli pasáže venované výstavbe sochy Krista dlhšie. Ako celok je to neuveriteľné, preto by som to označil ako rozprávku pre dospelých so silnou potrebou poláskania duše čitateľa/ky. Z niektorých romantických častí som mal dojem, že ak stlačím stránky knihy, tak mi zostanú prsty zalepené od salka, tak boli presladené. Možnože je v dnešnej dobe takýchto kníh potreba, aby nám pohladili to jemné v nás, no stačilo by (teda pre mňa určite) držať sa známeho porekadla, že menej býva niekedy viac. Ako plus hodnotím to, že kniha podnietila moju zvedavosť a vyhľadal som si informácie o hore Corcovado, vláčiku voziaceho turistov, výstavbu samotnej sochy, atď. Priznám sa, že to ma bavilo viac, ako príbeh prvej zo siedmych sestier.... celý text

Smrť Jánošíkova 2013, Ján Botto

Smrť Jánošíkova - a moja smrť v rámci povinného čítania. Teda kedysi dávno, dnes som si túto epicko - lyrickú báseň prečítal dobrovoľne a bez ujmy. Ťažko sa mi hodnotia básne, nie som ich fanúšik a nie vždy rozumiem, čo vlastne chcel autor ich napísaním odovzdať čitateľovi. Tieto pocity som mal aj pri čítaní druhej najznámejšej Bottovej básne (prvá je jednoznačne krásna a sladkobôľna báseň Žltá ľalia) o Jurajovom zlapaní, odsúdení a poprave, pretože niektoré pasáže básne do nej akoby nepatrili. Naopak, niektoré časti sú vyslovene dušu hladiace a plné citu. Báseň chápem ako výpoveď pocitov Slovákov v 19stom storočí a rozširujem si tak obraz o tom, ako to vtedy bolo. Aj báseň je historickým prameňom.... celý text

Mág – Mistr 2011, Raymond E. Feist

Koleje smrti 2018, * antologie

Zaujímavý nápad, vydať zbierku poviedok na tému, ktorú spájajú dva rovnobežné kusy ocele - povedal som si, keď som našiel túto knihu. Vzápätí som si ju kúpil a ako priaznivec cestovania vlakom som sa na jej obsah tešil. No a ako pri každej zbierke poviedok, aj tu sa nachádza zmes nevyvážených kusov a nejaká vyslovene nad všetkými vyčnievajúca poviedka tu nie je, zato priemerných je tu väčšina. Najslabším príspevkom je Můra v lampě, najlepšie napísaná je poviedka Návrat domov (skutočne pekný jazyk a príjemná poetika), nadpriemerné sú Pod pohľadom mŕtvych očí, Šeptáno do tmy. Poviedku, ktorú si najviac zapamätám je Vagón uprostred lesa (skutočne nadpriemerný kus), veľmi sa mu kvalitou blíži aj Vozňovisko (lenže policajti tam rozprávajú ako dementi, čo z môjho pohľadu poviedke škodí, hoci je to urban žánrovka). Následne ma zaujali poviedky Rajecká Anča a Pod povrchom no a zvyšok je taký priemer - neurazí, nepoteší. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal, vlaky a veci s nimi spojené ma bavia - aj strašidelné poviedky.... celý text

V2 2021, Robert Harris

O raketách V2 (Vergeltungswaffe 2, slovensky zbraň odplaty) som niečo počul, ale dohromady nič nevedel. Po prečítaní Harrisovej knihy o nich viem len o málo viac (nakoniec to ani nebolo autorovým zámerom), zato príbeh zasadený do historických reálií mi celkom sedel, no nezapasoval mi do vkusu úplne presne. Pútavo pán Harris písať vie, o tom nie je žiadna pochybnosť, príbeh sa číta ľahko a svižne, no všetko je to také povrchné, nič v knihe nejde do hĺbky. Ako zoznámenie sa s príbehom rakety V2 a s ľuďmi zapojenými do jej vývoja a vývinu fajn žánrovka, no žiadna sláva. Príjemné, oddychové čítanie bez akýchkoľvek úvah o tom prečo, ako, kvôli čomu/komu, atď. ... nuž, ale taká má odpočinková literatúra byť.... celý text

Opričníkov deň 2008, Vladimir Georgijevič Sorokin

Kniha, po ktorej by som nesiahol, ak by ju niekto nezmieňoval ako super čítanie. Pre niekoho možno áno, pre mňa to bolo otravné a v podstate nudné a povrchné poukázanie na to, ako to v Rusku chodilo, chodí a bude chodiť. Za ďalšie, nedokázal som prečítať ruských klasikov kvôli ťažkopádnemu jazyku, ktorý je aj tu - nejdem porovnávať, nemám ako, lebo ma ruská literatúra neoslovila - a je to príšerné. Na to, aká je kniha krátka, tak som ju čítal pomerne dlho pretože štýl, dej, reč, opisy - toto všetko ma rozčuľovalo. Úplnú nechuť a aj pachuť vo mne vyvolala posledná scéna, kľudne si ju mohol autor odpustiť, stačí, že bez podobných vecí sa dnes už nenatáčajú ani filmy, či seriály. Obávam sa, že ak sa z toho stane štandard aj v literatúre, tak sme na priamej ceste do zatratenia.... celý text

Poklad 2014, Jonatán Dobroslav Čipka

Nepamätám sa, žeby som niekedy rád čítal rozprávky, toto obdobie som preskočil a rovnými nohami skočil priamo do vôd (vlastne strán a textu, lenže slovo "vôd" znie tak pekne) dobrodružnej literatúry a zostal som jej po predlhé roky verný, až ju vystriedala sci-fi. Lenže sem-tam sa mi nejaká rozprávka dostane do rúk a prečítam si ju. Takže klasika zo Zlatého fondu SME bola pre mňa neznáma (ani pána spisovateľa som nepoznal) a po prečítaní sa môžem vyjadriť celkom pochvalne o napísanom rozprávaní, ktoré ani rozprávkou nie je, skôr takým rozprávaním s mravoučným zakončením.... celý text

Plástev jedu 1990, Josef Pecinovský

Aj rodokaps dokáže prekvapiť. Ako názov článku (recenzie) by sa to úplne hodilo a stručne povedané (napísané), príbeh a najmä nápad ma skutočne milo prekvapil. Veľmi dobre sa príbeh čítal, v podstate nemá dej hluché miesta (hoci niektorí to tak určite nevidia) a čo sa týka potenciálu, nuž uvidím, pretože si určite prečítam aj pokračovanie. Som skutočne zvedavý, kam to autor posunie, pretože priestor a potenciál má myšlienka ľudského úľu obrovský. Za mňa veľmi príjemné sci-fi prekvapenie v roku 2022, hoci knižka vyšla už v roku 1990. Lenže vtedy som neochvejne tvrdil, že v sérii rodokapsov vychádzajú lem samé sprostosti. Dnes som sa presvedčil, že som našiel výnimku.... celý text

Sekera 2004, Ed McBain

Sekera nepatrí medzi to najlepšie z 87-ho obvodu, ale rozhodne má prekvapivé zakončenie a to mňa, otrlého čitateľa nielen detektívok, len tak niečo na poli krimi žánru neprekvapí. Pán spisovateľ to uhral na jednotku, povodil ma za nos, aby mi ho na konci so smiechom pustil. Napísal som to už viac krát, ale rád to zopakujem znovu: netreba 400-500 strán textu (plného vaty alebo násilia), stačí ich mať okolo dvesto, no vojde sa tam všetko - samotný zločin, vyšetrovanie aj s odbočkami do slepých uličiek, skvelé dialógy, výborná pointa, dobré finále a aj humor. K tomu sa pridá pár viet opisujúcich veľkomesto, ďalších pár poodhaľuje súkromie partie pod vedením poručíka Byrnesa a je to. Príma jazda od začiatku do konca a hoci je to kniha o zločine, je to zábava.... celý text

En ten tulipán 2021, Agatha Christie

Z môjho pohľadu otrlého čitateľa nielen detektívok nemôžem hodnotiť knihu ako super len preto, lebo pochádza z písacieho stroja tety Agathy. V rámci jej príbehov s malým Belgičanom ide o priemer a v rámci detektívok vo všeobecnosti, je to mierny podpriemer. Jediné čím trochu vybočuje z rady je prostredie študentského penziónu, v ktorom sa príbeh a potažmo aj zločin odohráva. Okrem toho je v knihe priveľa ľudí (čo u Christie nebýva zvykom) a asi po prvýkrát ma nebavilo sledovať kto je kto a hľadať náznaky a "riešiť" zločin, vodítka mi chýbali. Takisto mi nesadlo, že príbeh s Herculom nebol príbehom s Herculom, ten tu hral jednoznačne druhé husle. A posledné, čo by som zmienil je to, že pani spisovateľka excelovala s osobnými motívmi, ale zločinecké (pašovanie a podobne) jej nešli. V každom prípade som rád, že som si dvadsiaty deviaty príbeh s H.P. prečítal, ale nepotešil ma. Prekombinované, strohé a aj nudné, záver odbitý.... celý text

Hodina duchov 2022, Michael Connelly

Je fajn zistiť, že aj pán Connelly ide s dobou a hoci sa v jeho knihách stále objavuje Hieronymus, tak hlavné husle už hrá Renée, no najmä, že v knihe sa odráža nespokojnosť ľudí s dobou covidou. Nielen v našich krajoch, ale aj za veľkou mlákou posledné dva-tri roky riadne zarezonovali a atmosféra knihy je preto ťaživá, neveselá, smutná a ... a bez vízie šťastnejších dní. Osobne sa mi páčili obe vyšetrované linky, ktoré sa v knihe vzájomne prepletajú, najmä to, že neboli prehnané a dávali zmysel. Podtrhnuté a spočítané, hoci Michael nevybočil zo svojej zaužívanej schémy, tak jeho najnovší príbeh má dej, spád, atmosféru, je komu fandiť, aj koho nenávidieť a tým pádom, narozdiel od preceňovaných pisálkov zo severu Európy, je autorom s dobrým rozhľadom, ľudským pohľadom a vybrúseným štýlom.... celý text

Hradba západu 2018, Juraj Červenák

Tak som sa, priatelia, prešiel po Nových Zámkoch, anglicky Newcastles (kde sa na nás angláni hrabú s jedným hradom, tu boli dva), no a šesťuholníkový pôdorys centra mesta ma previedol od prvej bašty po poslednú (hoci už ani jedna dávno neexistuje) a pred očami sa mi odvíjali dva filmy naraz - preložené jeden cez druhý, minulosť prekrytá súčasnosťou. Bažiny od rieky Nitra tu nie sú, boli vysušené, koryto rieky premiestnené a tam, kde sa kedysi zem poriadne napila ľudskou krvou, tak tam dnes stoja bytovky a paneláky (kedysi mrákava Turkov, šiatrov, diel, koní ...), a v nich si ľudia žijú svoje životy a nemajú potuchy, čo sa pod ich nohami kedysi odohralo. Tam, kde boli kedysi zákopy plné mŕtvol, tam stoja moderné lovištia zvané supermarkety, tri základné školy, lekárne, drogérie, čajovňa a tak ďalej. Pod kalváriou možno nájsť artézsku studňu a vidieť posledné zvyšky bastiónu. Na ulici bratov Baldigarovcov (talianskych staviteľov pevnosti) tiahnucej sa od Michalskej po Forgáčovu baštu možno kedysi stála krčma nesúca ich meno, dnes je tam polícia, langoše, zubár. Obidva kostoly stoja a v stene jedného z nich (kostol Povýšenia svätého kríža) sú podnes deň zaborené gule z tureckých diel - pekne ich vidno z cesty. Nuž čo dodať - ak by nebolo tvrdohlavých maďarských a rakúskych kotŕb, možno to celé mohlo dopadnúť inak a hradba západu by bola odolala. To sa už nikdy nedozvieme, história bola napísaná. Do jej reálií Juraj zasadil posledné Báthoryho dobrodružstvá, čítalo sa to super.... celý text

Mág – Učedník 2011, Raymond E. Feist

Ako pomaly starnem, tak sa mi žáner "fantasy" pomaly, ale isto začína dostávať pod kožu. Nikdy som nebol prívržencom príbehov, kde sa vyskytujú rytieri, mágovia, trpaslíci, elfovia, draky a všetky možné tvory aj netvory, aké si len možno predstaviť. Všetky príbehy sa odohrávajú na neexistujúcich miestach a hlavné postavy majú heroické poslanie. Príbehy Trhlinových vojen nie sú výnimkou v ničom z uvedeného, avšak majú tú výhodu, že sa netvária byť čítaním pre dospelých, ale láskavo hýčkajú duše adolescentov. A tak sa na ne treba pozerať - kto ich na strednej škole prečítal, ten ich velebí, kto životom je trochu poobúchaný, ten ich zhovievavo akceptuje - ako aj ja. Príjemné čítanie, ktoré má spád a neurazí - no a to je všetko.... celý text

Rambo I (První krev) 1991, David Morrell

Človek bez domova, ktorému niekto kázal ísť iným smerom, než sám chcel - tak by sa dala zhrnúť nosná myšlienka a Johnova osobnosť do jednej vety. Na rozdiel od iných fiktívnych postáv, ktoré sú známejšie, nemá Rambo nadprirodzené schopnosti, ale len ľudské a preto je ľahšie sa s ním stotožniť, no ťažko ho pochopiť - alebo naopak, záleží na čitateľovi/čitateľke. Asi tak, ako veteránov z džunglí nepochopili, neprijali a nestotožnili sa s nimi obyvatelia zhluku štátov pokrývajúcich stred severoamerického kontinentu. Pre knižného Johna je to zrada celého národa nielen voči nemu samému, ale aj voči ostatným veteránom. Napriek tomu mu fandiť neviem, pretože je v knihe vykreslený skutočne cynicky a nekompromisne si idúci za svojím. Neviem však fandiť ani policajnému šéfovi, pretože jeho postoj zadal podnet k všetkému zlému a krvavému - kniha je rozhodne krvavá, avšak uveriteľne oproti splaterovej literatúre.... celý text

Slovenské století 2021, Pavel Kosatík

Je príjemné prečítať si knihu o Slovensku a potažmo aj o Slovákoch a to z pera (vlastne klávesnice) českého autora. Príjemné preto, že adorácia ani pohanenie sa nekoná a takisto nás autor neospravedlňuje, ale ani nepranieruje ako národy, ktoré v spoločnom štáte spravili množstvo chýb. Už tridsať rokov si robíme chyby na vlastnom dvore a nemôžeme za ne viniť nikoho okrem seba a nemôžeme sa vyhovárať jeden na druhého. Osobne som sa s Kosatíkovou tvorbou stretol po prvý raz, keď som náhodou počul časť nejakej jeho zdramatizovanej knihy v rozhlase. Rozhlasová dramatizácia ma zaujala a tak som neváhal obetovať čas a prostriedky a mám za sebou Slovenské storočie. Nie som ani nezaujatý a ani objektívny nakoľko som obyvateľ krajiny, o ktorej pán Kosatík píše, no trúfam si povedať, že je to veľmi dobrá kniha a každý si v nej niečo nájde, hoci sa mu nebude vždy páčiť to, čo číta. Nuž, sú to dejiny a mali by sme ich brať také, aké sú a poučiť sa z nich. No a najmä si rozšíriť obzory a to naľavo aj napravo od rieky Moravy, pretože to bolo storočie zaujímavé, výnimočné a neopakovateľné.... celý text

V poslední chvíli 1973, Zbigniew Safjan