Kluvo
přečtené 361
Vývoj vesmíru
1987,
Igor Dmitrijevič Novikov
Skvele dielo. Novikov pouziva dokonca aj rovnice. Ked to porovnam s Hawkingom, tak Igor je king. Samozrejme, mnohe veci budu uz pre ciatela zname, ale kniha vysla pred viac ako 30 rokmi a opakovanie je matkou mudrosti.... celý text
Pan Tompkins v říši divů
1986,
George Gamow
Podľa mňa úplná klasika. Aj po rokoch si pamätám, ako pan Tompkins márne šlape do pedálov v meste, kde je rýchlosť svetla len pár km/h, ako si zalietal s elektrónmi v atómovom obale, či ako hrá kvantový gulečník. Gamow bol zaujímavá osobnosť a toto je jedinečná populárna kniha, písaná formou alegorických príbehov. To presahuje bežnú populárno vedeckú knihu a dáva to pánovi Tompkinsovi naozaj literárny rozmer. Vrelo odporúčam, hoci to už má svoje roky...... celý text
Prečo svietia hviezdy?
1986,
Vladimír Balek
Bez uspechu som sa cez to pokusal preluskat uz v prvej triede gymnazia. Ale neskor som pochopil, ze je to skvele dielko, jedna z mala knih, ktore vyplnaju medzeru medzi popularnou literaturou a serioznou vedeckou monografiou. Tato oblast nie je lahka a musela stat Baleka nemalo usilia. Dokonca sa kazda kapitola konci prikladmi. Autor sa vyhyba pouzivaniu diferencialneho poctu, co tiez celu vec komplikuje (mohol skusit Preco svietia hviezdy? II aj so zapojenim derivacii a integralov). Ked si predstavim, aky poprask bol pre Strucnu historiu casu, tak si myslim, ze toto je velmi nedocenena kniha.... celý text
Ani matematika si nemôže byť istá sama sebou
2007,
Pavol Zlatoš
Povedal by som, ze kniha uz za hranicou popularnej, ale este stale ani zdaleka to nie je ucebnica. Rozhodne to nie je lahke citanie, ale ked sa cez to clovek prebojuje pochopi Godelove vety o neuplnosti aj mnoho inych veci z matematiky a specialne z teorie mnozin a nekonecna. Pri niektorych dokazoch som mal pocit, ze mi chyba k uplnej spokojnosti povestny kusok. V niecom pomohlo googlenie, v niecom ani to. Asi by to chcelo nejaku ozajstnu ucebnicu. Inak je to ozaj vyborne napisane a clovek moze ocenit Zlatosov rozhlad nielen v matematike, ci historii matematiky, ale aj vo filozofii a teologii. Naozaj ojedinely pocin, minimalne v ramci Ceskej a Slovenskej sceny. Budem si to musiet po rokoch skusit este raz precitat, ci som este na takej urovni, aby som sa cez to preluskal.... celý text
Všechny řitě světa i ta má
1991,
Charles Bukowski
Klasika od klasickeho predstavitela fekalnej lyriky. Namety su dost temne, morbidne a monotonne (chlast, nasilie, vrazda a, samozrejme, nasilny sex - Charles to asi nikdy nerobil bez toho, aby partnerku neprepleskol a nepripomenul jej, ze je devka, co v jeho pripade mozno vacsinou aj bola...). Nemusia preto vyhovovat kazdemu. No styl je naozaj dobry a dokonca by som povedal, ze obcas trochu preblikne aj nejake to moralne ponaucenie, kym ho nesplachnu litre chlastu, sraciek ci spermii. Navyse niektore poviedky ma vyslovene prekvapili (napr. o diablovi, chytenom v obludariu) takym az magickym realizmom, samozrejme len kym sa to nezvrtlo k sexu ci odrezanym guliam a to, ci naozaj boxoval s Hemingwayom, si veru budem musiet vygooglit.. Takze nic pre citlive povahy, no ked Vam to nevadi, nebodaj to mate vyslovene radi, mozete si dielko vychutnat, lebo tie poviedky su povacsinou skutocne dobre napisane.... celý text
Elektrický vesmír
2012,
Donald E. Scott
Pacia sa mi tie komentáre od ludi nezatazenych predsudkami:) Oni nie su nezatazeni, oni su uplne mimo misu. Absenciu matematicko-fyzikálneho vzdelania nemozno vydavat za nezatazenost v pripade, ked hovorite o astrofyzike a kozmologii! Takze mili citatelia, teoria elektrického vesmiru nie je nijaka veda, nech si hovoria "nezatazeni" co chcu:). Ak sa Vam chce citat, par argumentov preco to tak je najdete nizsie. Autorovi, ako elektrotechnickemu inzinierovi, bolo zrejme luto, ze nerozumie sucasnej astrofyzike a kozmologii, tak si nasiel/vytvoril nieco pochopitelnejsie, ale chybne. Výsledkom je kniha, kde je chybna aj kritika sucasne platných modelov: napr. nevie, alebo nechce vediet, o dokazoch vseobecnej teorie relativity, spochybnuje oscilaciu neutrin na zaklade vysledkov z SNO, pricom v case, ked to pisal, uz bol jasny problem atmosférických neutrin ci vysledky z experimentu K2K, absolutne nepochopil Hawkingove ziarenie, chyby ma v modely prenosu energie z jadra Slnka, myslienka Narlikarovho statickeho modelu vesmiru mu unikla, vybral si jeden aspekt gravitacnych sosoviek a ten skritizoval, tvrdi, ze pulzary su vsetko dvojhviezdy (to by bola pekna mela, milisekundove dvojhviezdy:), nepochopil HR diagramy hviezdokop a znazornenie vyvoja hviezd na nich, tvrdi, ze akrecne disky neexistuju, hoci ich pozorujeme na vlastne oci (dalekohlady) a podobne a podobne. Chybny je, samozrejme, aj model alternativny = elektricky vesmir. Najpodstatnejsie dve chybicky: ako to, ze sa hviezdy nevybijaju, ked do nich neustale tecie prud nabitych castic? A druha: akou silou je udrzovany objemovy elektricky naboj vo hviezdach? Elektricka sila medzi nabojmi je obrovska - rovnake naboje sa odpudzuju a opacne pritahuju. Co udrzi v plazme (plazma = nabity plyn!) hviezdy urcitu vrstvu s nabojom, ked gravitacia je o par desiatok radov slabsia a silna sila (jadrova) zasa neposobi na takých velkych vzdialenostiach? Elektrony zo zaporne nabitych vrstiev by sa okamzite premiesali s kladnymi ionmi v pozitivne nabitych vrstvach. Dochadzalo by k opakovanej ionizacii a deionizacii ale cele by to bolo neutralne. A ako priklad zopar dalsich otazok: Kde sa berie energia, pohanajuca tie grandiozne prudy, to tecu len tak, same od seba skrz cely Vesmir? Normalne je to tak, ze ked mate vo Vesmire nejaky prud, jeho zdrojom je hviezda = termonuklearne reakcie, akrecny disk = gravitacne posobenie,... Tu mame grandiozne stabilne prudy, ktore hviezdy pohanaju, ale co dodava energiu im? Ak by termojadrove reakcie prebiehali na povrchu Slnka, asi tazko by fotosfera ziarila ako absolutne cierne teleso s teplotou 5700 K, ktora je na nastartovanie termojadrovych reakcii uplne nedostatocna. Kde su zbytky specenej horniny pri Grand kanone, ktory mal byt "vypaleny" takymto vesmirnym prudom, zabludivsim na Zem? Ako to, ze prudy su tak stabilne a svetelny tok hviezd sa nahodne nemeni (mozu "vybehnut z prudu", moze sa menit intenzita prudu)? Co je to ten intrinsicky cerveny posun, s ktorym autor pocita, ale nikde do nedefinuje (akurat si stazuje, ze vedci pouzivaju cerveny posun nekorektne)? A takychto prikladov na diletantizmus pana Donalda E. Scotta by sme nasli daleko viac. Az sa mi nechce verit, ze je vôbec elektrotechnik... Smutne je len to, ze ked si to precita laik, tak skonci s presvedcenim, aki su ti sucasni fyzici aj s celou plejadou velikanov minulosti, zaslepeni nechapavi hajzlici, ktori si strazia tie svoje judaske prachy z profesur a grantov. No a skveli chlapici, ako je autor, si v spickovych casopisoch ani neskrtnu, nieto aby im priklepli dake dolare, nech konecne mozu zmerat velkost toho prudu, co tecie do Slnka a jeho elektricky potencial.... celý text
Malomestské rozprávky
2005,
Janko Jesenský
Kedze u nas v (malo)meste Jesensky posobil zrovna v case, ked vysli tieto poviedky, cital som to s tym, ze mozno mu ako predloha na niektoru postavicku sluzil dedov dedo. Poviedky su mile, niektore celkom pekne vypointovane a kazda ma svojsku atmosferu, take dychnutie starych dobrych casov. Vydarena sonda do slovenskej duse (kedze my tu vlastne normalne mesto ani nemame, tak ten prívlastok malomestske v podstate znamena slovenske).... celý text
Teorie her
2014,
Kenneth Binmore
Ako napisal Lector, na zaciatku to chcelo poctivejsie urobit par zakladnych veci a mohlo sa to citat uplne inak. Ked porovnam s Nulou alebo Knihou kodu a sifer, kde boli dokonca este riesene priklady, tak toto panovi Binmorovi trochu uslo. Asi, ako sa nezabudol pochvalit, uz aplikoval game theory v tolkych praktických aplikaciach, ze berie niektore veci za uplne trivialne. A potom, ako priklady, stale dokola dava tie 2x2 tabulky uzitkov pre Alicu a Boba, ale ze by aspon pri jednom, dvoch, pripadoch podrobne vsetko rozobral (napr. Neshove rovnovahy aj s pripadnymi pravdepodobnostami v zmiesanych pripadoch...)... Takto som az spatne, pri citani nasledovných kapitol, dekodoval co vlastne tie pojmy znamenaju a ako asi sa s nimi naraba.... celý text
Věda na Zeměploše
2005,
Terry Pratchett
Ako uvod do evolucnej biologie zaujimave. Inak pribeh je vcelku predvidatelny. Ked si clovek uvedomi, kolko krat sa nam zmenila klima, pripadne do nas cosi narazilo, tak asi je ten zivot naozaj dost robustny fenomen. Na druhej strane ma trochu prekvapila odvaha evolucnych biologov pri ich roznych tvrdeniach - napr. ze mame najmenej 30 roznych sposobov, ako sa zivot vyvinul, staci si vybrat...... celý text
