lentolog
přečtené 1387
Bartleby, the Scrivener / Písař Bartleby
2006,
Herman Melville
Ja sem radšej, prosím, nič nenapíšem...
Obrazy z kulturních dějin americké religiozity
2010,
Martin C. Putna
Výborný prehľad. Suverénna interpretácia.
Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity
2015,
Martin C. Putna
Výborný prehľad, nečakané odkazy. Fundované, čítavé.
Něžnost
2012,
David Foenkinos
Dobre zvládnutá rozprávka pre dospelých. Ľahké a šarmantné podkopávanie romantických klišé.
Naše rozchody
2013,
David Foenkinos
Knihu sme s priateľkou čítali ako čerstvý pár a veľa sme sa nasmiali. Občerstvujúca.
Erotický potenciál mé ženy
2009,
David Foenkinos
Woody Allen presadený do Francúzska mínus 30% účinku.
Vráti sa niekto iný
1964,
Dušan Kužel
Kužel obratne a suverénne nadväzuje na to najlepšie zo slovenskej prózy od kritického realizmu, cez modernu (najmä na raného Mila Urbana) a avantgardu až po talentovaných rovesníkov. Pomer analýzy, lyrických prvkov, detského aspektu, melanchólie a humoru odhadol veľmi presne; radosť čítať. Opakujúce sa motívy – prvá láska, školské zážitky, brigády, rojčenie, cesty vlakom, kamarátstva – autor rozvíja a varíruje invenčne, každá poviedka akoby bola pohľadom z iného uhla.... celý text
Eseje
1975,
Michel de Montaigne
Montaigne bol pomalým a starostlivým čitateľom antických klasikov, predovšetkým Senecu a jeho Listov Luciliovi. Pri čítaní v cudzích textoch hľadal a nachádzal seba tak, že si vypisoval a podčiarkoval, čo ho zaujalo. Pridával komentáre, robil si poznámky na margu študovaných kníh. Postupne vlastné poznámky narastali a zredukovali cudzí text na minimum – zachoval sa len v podobe citátov: „Pri mojich citátoch si všimnite, či som si vybral tak, aby som svoje slová zvýraznil. Nechávam totiž hovoriť druhých, keď to sám neviem dobre povedať, či už zato, že môj jazyk je slabý, alebo že mám slabý rozum. Nerátam citáty, vážim si ich. A keby som sa chcel chváliť ich počtom, mal by som ich dvakrát viac…“... celý text
Frankenstein čiže Moderný Prometeus
1969,
Mary Wollstonecraft Shelley
Mnohí dnešní štyridsiatnici si isto spomenú na chvíle vzrušenia a zimomriavok, keď stáli pred rodičovskou knižnicou a siahli po Drakulovi či Frankensteinovi. V knihách sme našli hrôzostrašné čiernobiele fotografie z klasických filmových adaptácií Upír Nosferatu (režisér F. W. Murnau, 1922; nakrúcalo sa aj na Orave) s Maxom Schreckom v role kniežaťa Orloka, a Frankenstein (James Whale, 1931) s Borisom Karloffom v úlohe Netvora, ktoré podnecovali našu fantáziu a rušili pokojný spánok. S odstupom času sa nám zdajú skôr komické.... celý text
Život bez konca
1979,
František Švantner
Jeden z najlepších románov v slovenčine! Treba čítať vydania po roku 1974, tie sú relatívne kompletné.
Krtci a jiné básně
2003,
Günter Eich
Môj najobľúbenejší Krtko: Fantómové bolesti Mám bolesti tam, kde nejsem. Nahoře v rohu pokoje, kam nedosáhnu ani smetákem, to cuká jako v bolavém prstu. V jiném rohu bolestivé stahy, dalo by se říci revmatická bolest. Přede mnou, za mnou a po obou stranách, zatímco sedím za psacím stolem a pojídám tabletky. Otevřel jsem dvě knihy, o indickém sochařství a o divech moře. V obavách pozoruji zohavené bohy, sekularizované chobotnice. Pak to začne o několik zdí dál na kuchyňském stole, slepé střevo nebo výslech třetího stupně. Zbůhdarma listuji v indickém sochařství. Fantomové radosti očekávat nemůžu, radosti se spotřebovávají raději o samotě. Znamenám si: lékárna, stovkové balení. I tam, kde nejsem doma, v jídelnách, čekárnách, na shromážděních. Zlato lóží oprýskalo. I tam, kde zůstalo, na opršelých pažích kamenných trpaslíků, na podstavcích řeckých bohyň, ve stromech i v povětří, na pyramidách zvenku i uvnitř, na velbloudích sedlech. Pevné, tekuté či plynné, je to všude stejné. Skot opouští stáje, rokle se zavírá za ovčákem, zlaté rybky zůstávají skvrnité a němé, podél jilmů, které se nedají obemknout ani oběma pažemi, podél lešení na západní straně. Jedinké místo nezůstalo ušetřeno.... celý text
Neskôr
1984,
Günter Eich
V básni Inventúra vidíme minimalistický prístup introvertného pozorovateľa, očistenie od všetkého nadbytočného, vymedzenie základného, nulového bodu. Orientuje sa na prítomnú chvíľu, na jednoduché, praktické veci. Zachováva si nestrannosť a odstup, no pritom podáva správu o intimite v hraničnej situácii. Hoci hovorí priamo a konkrétne, ostáva miesto aj pre tajomstvo a celú priepasť vojnových udalostí, ktoré len nepriamo naznačuje.... celý text
Potopené duše
2017,
Andrea Bokníková
Poetky zastúpené v čítanke tvoria dôležitú spojnicu medzi predchodkyňami – Ľudmilou Podjavorinskou a Mašou Haľamovou – a nasledovníčkami v druhej polovici 20. storočia: Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou, Annou Ondrejkovou, Milou Haugovou, Danou Podrackou, Vierou Prokešovou, Taťjanou Lehenovou či Nórou Ružičkovou.... celý text
