Muhibbis přečtené 104

Namakaný od klikání myší 2014, Scott Adams

Na to, abyste přežili, nemáte dost pod čepicí 2012, Scott Adams

Hádej, kdo je chytřejší než ty 2011, Scott Adams

Přineste mi hlavu poslíčka Willyho! 2010, Scott Adams

Jak vydrhnout velrybě stoličku 2010, Scott Adams

Nuž, som zaťažená na inteligentný humor, čo je aj dôvod, prečo tak milujem Plochozem, a tiež prečo ma Dibert ako séria úplne dostal. Nad niektorými stripmi som sa síce len pousmiala, ale väčšina bola úžasná a presne podľa môjho gusta. Mimochodom, stojí za to jedna hláška, ktorá je síce až z piateho pokračovania, ale celkom to vystihuje a navyše som si na ňu spomenula, keď sme preberali na biológií časti mozgu. Dogbert sa snaží ako strategický konzultant firmy zvýšiť potenciál pravej mozgovej hemisféry Dilbertových kolegov. Šéf: A ktorú časť mozgu využívame pri schôdzach? Dilbert: Zrejme predĺženú miechu.... celý text

Nevídaní akademikové 2010, Terry Pratchett

No... Nie je to Zemeplocha, ako ju poznám, pretože je taká nejaká milá a prívetivá k svojim obyvateľom, ale zase, nechýba tomu vtip, dynamika a láskavá satira (netušíte, že niečo také môže existovať, kým si neprečítate Pratchetta) a myslím, že za plný počet by to aj bolo...... celý text

Paula 2001, Isabel Allende

Keby toto bol hollywoodsky film, získal by Oscara. Spisovateľka, ktorá prečkala rozvod rodičov, matkinu novú svadbu, vlastný rozvod, narodenie dvoch detí, pomalé umieranie jedného z nich, ba dokonca aj Pinochetov režim, počas ktorého pomáhala tým, ktorých prenasledoval. Dojímavé a úprimné rozprávanie o vlastnom živote jednej juhoamerickej dámy, ktorej konanie nemusíte vždy schvaľovať, ale v konečnom dôsledku s ňou budete vždy sympatizovať. Na konci som sa skoro rozplakala...... celý text

Kto kráča v temnotách 2006, Marianne Fredriksson

V pätnástich som tú knihu zbožňovala. Dnes by som možno bola kritickejšia, ale tie štyri by som dala tak či tak. Možno preto, že sa tak stotožňujem s Marcusom, možno preto, že je fajn, že niekto popísal príbeh z Biblie aj iným než epištolárnym či konšpiračným (viď Dan Brown) štýlom. V každom prípade ma nikto nepresvedčí o tom, že táto kniha nie je dobrá, iba ak moje vlastné staršie ja.... celý text

Jozef Mak 2002, Jozef Cíger Hronský

SPOILER Ale hej, celkom sa to dalo... Pekný jazyk, vybrúsený štýl, zaujímavá pointa a vôbec to všetko... Bála som sa, že tomu ako povinnému čítaniu nebudem rozumieť, ale vlastne to celkom ušlo. Prečo teda len tak málo? Nuž, môj intelekt vzdychá nad hlavnou myšlienkou, poetickým štýlom a bla bla bla, ale moje srdce by asi neznieslo, keby som dobre ohodnotila knihu, ktorej hrdinovia sú samí nesympatickí blbci. Pravda, Maruša bola spočiatku celkom fajn, a Jule som od začiatku fandila, ale inak som nerozumela ani hlavnému hrdinovi, ani zvyšku, a možno ma budete pokladať za sadistku, ale keď sa Maruša utopila v tej kadi, aj som bola rada. Štýl je fajn, aj hĺbka a všetko, ale dej ma štval od začiatku do konca. Nie som fanúšička sladkých, precukrovaných koncov, Boh vie, že som ešte horšie sa končiacemu Novému životu dala plný počet, ale tam som si hlavného hrdinu obľúbila. Ja viem, ja viem, od knihy, ktorej hlavným rysom je, že jej hrdinovia sú obyčajní ľudia sa čosi také asi ťažko dá očakávať. Obyčajní ľudia predsa nie sú sympatickí iným obyčajným ľuďom (trpký ironický smiech). Inak, ďalšiu hviezdičku som strhla za Julu. Pretože aj keď to bola ušliapnutá puťka, aspoň tým, že sa ako postihnutá a utlačovaná borila s osudom, mi prirástla k srdcu. A autor ju nakoniec zabil. Radšej keby to urobil Janovi Makovi.... celý text

Kterak si stvořit ženu 2000, William Saroyan

Pekná a zaujímavá kniha, predsa však nemôžem dať plný počet, pretože zložitosť niektorých myšlienok mi bránila v plnej miere pochopiť jej podstatu. Dej tu prakticky absentuje, čo však až tak nevadí, pretože rovnako ako napríklad v Kto chytá v žite ho nahrádzajú bohaté retrospekcie hlavného hrdinu. Zložitý štýl, čosi, čo sa minimálne javí ako ťažká filozofia a tak podobne robia z knihy pre mňa príliš silnú kávu. Samozrejme, dočítala som to, ale dodnes mi robí problémy pochopiť dielo v plnej miere.... celý text

Tracyho tygr 2005, William Saroyan

Saroyan je môj obľúbený autor krátkych próz a táto je jedna z najčarovnejších. Príbeh o chlapcovi a jeho odvahe, hrdosti či vášnivosti, jednoducho čomsi nedefinovateľnom, čo autor dobre zobrazil pomocou tigra, je krátky a nenáročný na čítanie, no o čosi ťažší na pochopenie. Predsa však, na rozdiel od Rocka Wagrama to nie sú úplné intelektuálne galeje, o čom svedčí aj fakt, že hlavná myšlienka pomerne rýchlo došla aj mne. Mimochodom, čo tiger skutočne zosobňuje, som v plnej miere pochopila až po prečítaní Platóna. Tiger je totiž v podstate jeho thymos.... celý text

Barva kouzel 1993, Terry Pratchett

A týmto menujem teba, Terryho Pratchetta, kráľom humoristickej fantasy, pretože cisárom ríše fantastiky je už Tolkien, a na jeho trón by som nerada siahala, zvlášť keď som od neho nečítala absolútne nič. Pravda, táto kniha je v mojom bodovacom systéme tak za štyri, a navyše to nie je ani najlepšia Plochozem, ale kašľať na to, celú sériu úplne žeriem už celé roky, a tak mám právo byť trochu neobjektívna. Päť hviezdičiek za celú sériu aj autorovi za celoživotné dielo.... celý text

Bes 2002, Salman Rushdie

Túto knihu by som opísala jedným slovom, a síce českým: podivnost. V žiadnom prípade si nemýliť so slovom paskvil, nehovorím že je zlá či nekvalitná a tri hviezdy som jej dala z celkom iných dôvodov než Falconerovmu Háremu či Nefertari. Vlastne štýl sa mi veľmi páčil, a keby bol takto podaný iný príbeh, tak možno, ale tri hviezdy som jednoducho dať musela preto, že som nevedela, čo si o tom myslieť. Keby som od neho predtým nečítala Čarodejnicu z Florencie, povedala by som, že autor musel užiť pred písaním nejaké halucinogény, ale nie, autor je len mimoriadne vzdelaný, ale predsa excentrický úchyl, ktorý vzal vlastnú osobu, zmenil jej meno a poslal ju kadeľahšie, do sveta, ktorý sa síce tvári, že je New York, ale ja aj autor samotný o tom vážne pochybujeme. Zvláštne na tejto knihe je úplne všetko, vrátane faktu, že sa mi počas čítania celkom páčila. Áno, nechala som sa ňou pohltiť natoľko, že som si až spätne uvedomila, že je to vlastne celé strašne uletené, a to aj napriek tomu, že kniha končí tragický. P.S. O povahe tejto knihy dosť veľa hovorí aj fakt, že som ju dočítala na psychiatrií. Nie, dôvod, pre ktorý som sa tam ocitla, naozaj nesúvisel s ňou, ale na druhej strane, viete ako krásne dokresľovala celkovú atmosféru?... celý text

Čarodějka z Florencie 2010, Salman Rushdie

Skvelá kniha bez nosnej hlbokej myšlienky za štyri, takže u mňa je to jasné. Príbehy sú zaujímavé, spracovanie pekné, aj keď som neskôr prišla na to (a skúsenosti s touto knihou mi to potvrdili) že Rushdie v sebe nezaprie starého úchyla. Zložitý príbeh je podaný priam magicky jednoduchým spôsobom, mnohé najmä vedľajšie (ale aj Akbar, čo je jedna z hlavných) postavy sú historické, a vôbec historicita je tam celkom udržaná. Z tohto hľadiska sa mi dvor v Topkapi zdal trochu, hm, nereálny, ale čo, v tomto prípade nebudem purista, pretože od tejto knihy som nedokázala odtrhnúť oči, a to sa mi tak často nestáva...... celý text

Nero: Cisárov denník 2009, Pedro Gálvez

Neviem, čo si o tejto knihe myslieť. Na jednej strane sa mi celkom páčila, no na druhej nebola až taká dobrá ako Agrippina. Kvalita je premenlivá, raz vás nudia dlhé opisy (no tie zase dávajú príbehu poetiku), potom vás šokujú naturalistické, až brutálne scénky (opis sexu s vlastnou matkou je vlastne taký neželaný bonus - čo je pozoruhodné, ani jeden z aktérov z neho nie je zhrozený), potom vás bavia myšlienkové pochody od reality zjavne odtrhnutého rozprávača. Odporúčam si prečítať až po Agrippine, ktorá vám pomôže hľadieť na udalosti trochu objektívnejšie. (Na druhej strane, dupľovaná scéna už spomínaného zvrhlého styku môže trochu odradiť prudérnejších jedincov. No kto sa bojí, nesmie do lesa!)... celý text

Agrippina 2010, Pedro Gálvez

Na túto knihu som sa tešila od chvíle, keď som ju uvidela na pulte kníhkupectva, a myslím, že ma vôbec nesklamala. Mala všetko, čo sa od historického románu vyžaduje: myšlienku, historické reálie, a hlavne nejasnú hranicu medzi dobrými a zlými postavami. Ani pri Nerovi, ani pri hlavnej hrdinke (a pri iných postavám už vôbec nie) neviete, čo si o nich myslieť, na jednej strane si uvedomujete, že Agrippina je bezcitná mrcha, no na druhej strane je to mrcha taká bystrá a emancipovaná, že jej to musíte odpustiť. Pre mňa najlepší diel trilógie.... celý text

Nefertari 2009, Michelle Moran

Možno to bolo tým, že hlavná hrdinka je pubertiačka, ale mne sa to zdalo strašne pubertálne... Naivné a príliš ľahko rozuzlené, intrigy sa skončia skôr, než sa vôbec začali, a neviem, hlavnú hrdinku som si ani neobľúbila. K svojmu postu sa dostala príliš ľahko, vlastne sa jej cestou na vrchol nestal žiaden úraz, čo ma trochu sklamalo, a takisto mi bolo veľmi ľúto chudinky Iset. Na druhej strane Ramzes bol celkom fajn, takže za mňa tri, pretože to bolo horšie, ako som čakala, ale zase nie nejaká strašná tragédia.... celý text

Harém 1992, Colin Falconer (p)

Priemerný dobrodružný román autora, ktorý vzal základné fakty, trochu si ich upravil (to by tých Roxelaniných rádoby životopiscov zabilo uviesť ako jej prvého syna normálne Mehmeta?!) a potom si tam dosadil vlastné postavy. Kvôli Roxelane som chcela dať dve, ale prižmúrila som oči, pretože naozaj nevieme, aká bola, no... 1. Téma: Na dobrodružný román celkom sľubná, veľká dáma histórie ako bezcitná mrcha a popri tom ešte príbeh nezištnej lásky zatrpknutého eunucha... 2. Príbeh: Nemala by som proti nemu žiadne námietky, nebyť toho poondiateho manicheizmu, ktorý jasne rozdelil postavy na dobré a zlé, čo je u historických románov podľa mňa dosť chyba. Fandila som Giulií a Abbásovi, trochu aj Sirhane, ale inak som mala osud všetkých ostatných postáv v päte. V podstate som celý ten čas v duchu prosila autora, nech tam už nedáva ďalšie nechutnosti. 3. Štýl: Nikdy predtým ani potom som nečítala nič zamerané na akciu, ak nerátame všetky diely Narnie a Harryho Pottera, takže neviem, ako ho mám hodnotiť. Dej mal spád, možno až trochu rýchly, a autor sa v naturalizme vyžíva, kde ho netreba, a zanedbáva ho, kde treba, takže asi tak. 4. Reálie a vierohodnosť: Ťažko povedať. Na jednej strane treba poznamenať (a vy, budúci spisovatelia historických románov, si to už konečne vtlčte do hlavy!) že aj keď pred Süleymanom pobývali ženy z háremu naozaj v Eski Saray, v jeho časoch to už bolo len odkladisko vdov po predošlých vládcoch, že Mehmet, narodený v roku 1521, bol, ako som už spomínala, prvým Roxelaniným dieťaťom, že v čase Süleymanovho nástupu na trón ešte žili jeho synovia s Gülfem, ale umreli na epidémiu rok nato, čiže Mahidevran nebola jedinou favoritkou, že spomínaná mala okrem Mustafu ešte pár ďalších detí, a hlavne že deti v tom čase umierali ako muchy, takže to láskavo zaraďte do svojich písačiek, nech to už bude akokoľvek smutné čítanie, a neopakujte mi rad za radom tie isté nezmysly! Keď už chcete prepisovať históriu, tak originálne a neopičte sa jeden po druhom! 5. Celkový dojem: Rozpačitý. V každom prípade, teraz, pár rokov po prečítaní, už vyprchal.... celý text

Jmenuji se Červená 2007, Orhan Pamuk

Som na tejto stránke krátko, no stihla som si vytvoriť bodovací systém, ktorý rozdeľuje knihy na päť kategórií: mizerné knihy, u ktorých sa mi nepáči myšlienka (1 hviezdička), mizerné knihy, u ktorých mi myšlienka nijako nevadí (2 hviezdičky, väčšina ženských románov vrátane 50 shades), priemerné až dobré knihy s hlúpou myšlienkou (3 hviezdičky), dobré knihy bez výraznej myšlienky (4 hviezdičky) a dobré knihy s nápaditou myšlienkou. Takže preto tento zaujímavý a inteligentný príbeh štyri a trochu mätúci Nový život päť.... celý text

Nový život 2007, Orhan Pamuk

Spočiatku som bola z tejto knihy ľahko zmätená, nakoľko vydanie, ktoré som si požičala v knižnici, nemalo nikde napísaný základný náčrt deja, aký väčšina kníh má, a trvalo mi dosť dlho, kým som sa zorientovala. V tom čase mi pripadala skôr uletená ako hlbokomyseľná, a to som si ju pritom požičala s tým, že sa z nej dozviem niečo nové o životnej filozofií, poprípade popremýšľam s autorom... Základnú myšlienku som pochopila asi rok na to, a buď som jediná, komu do doplo, alebo sa dosť mýlim. Kľúčom je pochopiť, že Canan je u dervišov jedno z mien Boha, takto potom ľahko dešifrujeme aj zvyšok toho čudného príbehu. Kniha je vlastne symbolom všeobecnej múdrosti, poznania, ale aj mysticizmu a duchovného vyžitia. Canan, čiže Boh, je tým, kto ju sprostredkuje. A zároveň sú jej vzťahy k Osmanovi, Nahitovi a v závere aj k naoko nepodstatnému Mehmetovi kľúčové. Boh nemá rád mystikov ako Nahit, ktorí kvôli nemu takmer prídu o rozum. Ani ľudí ako Osman, ktorí ho ľúbia tak fanaticky, že sú kvôli nemu schopní vraždiť (Nahit, ktorý bol Cananiným prvým, Osman, ktorý je rozprávačom, a teda autor posudzuje veci z jeho perspektívy... Pripomína vám to niečo?). Omnoho radšej má ľudí, ktorí ako Mehmet triezvo a cynicky zhodnotia životnú pravdu a mystiku prijímajú bez toho, že by im to niečo dalo. Mehmet je navyše lekár, akademik, čo môže byť tiež druh symbolu. Konšpiračná teória je dodaná ako znamenie toho, že nie všetci ľudia životnú múdrosť hľadajú, a ak áno, tak len aby ju zničili, nie z nejakej nevraživosti, ale preto, že sú práve kvôli ľuďom, ktorým kvôli nej preskočilo, presvedčení, že je nejako škodlivá... No ak toto nie je hlboké, tak neviem čo.... celý text