Orhan Pamuk

Přidat do oblíbených Koupit knihy

turecká, 1952

Populární knihy

/ všech 12 knih
Jmenuji se Červená
Jmenuji se Červená
Muzeum nevinnosti
Muzeum nevinnosti
Istanbul
Istanbul
Černá kniha
Černá kniha

Nové komentáře u knih Orhan Pamuk

Cosi divného v mé hlavě Cosi divného v mé hlavě

„Prostě geniální Pamuk. Baví mě jeho styl vypravování, prokládaný všemi ostatními postavami ,až na jednu. Hlavní hrdina zůstává plně v rukou autora, nedostane jedinkrát slovo na vlastní obhajobu a vysvětlení toho ,co je v jeho hlavě vlastně divného. Přesto o to čtenář nezůstane ošizen.“... celý text
— Ivaksa

Sníh Sníh

„Jsem tak tupá, že na tu hloubku prostě nemám, nebo je něco ztraceno v překladu, v tomto případě anglickém? Po třiceti stránkách odloženo, čirá nuda.“
— Nofar197

Sníh Sníh

„Kniha, ktorou mal u mňa autor šancu rehabilitovať sa po zážitku, ktorý mi sprostredkovala jeho najslávnejšia kniha "Moje meno je červená". Pretože čítať tie elaboráty bolo bolestnejšie, než byť ukrižovaný. Príbeh z mrazivého Karsu je o poznanie lepší, priamočiarejší a zrozumiteľnejší. Na rozdiel od mnohých iných, ja tu nejaké príliš badateľné paralely voči Kafkovmu "Zámku" nevidím. Zopár absurdností by sa tu pravda našlo (novinár, ktorý píše články o tom, čo sa ešte len stane), inak vnímam ale príbeh vcelku racionálne. Romantická linka dáva zmysel a emocionálnosť sa jej nedá uprieť. Dokonca sa našlo pár riadkov, ktoré má cenu citovať: "Existujú dva druhy mužov. Než sa tí prví zamilujú, musia vedieť, ako tá žena je sendvič, ako si češe vlasy, kvôli akým nezmyslom sa trápi, prečo sa hnevá na otca a aké príbehy a povesti o nej kolujú. Tí druhí, a k nim patrím ja, potrebujú o žene vedieť len veľmi málo, aby sa zamilovali." "Keď je človek šťastný, nevie, že je šťastný. Až po rokoch som dospel k názoru, že som bol ako dieťa šťastný. V skutočnosti som nebol. Ale nebol som ani nešťastný ako v nasledujúcich rokoch. Ako dieťa som sa o šťastie nestaral." "Na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru sa človek, pokiaľ chce, môže láske vyhnúť."“... celý text
— Nyctophile

Moje meno je Červená Moje meno je Červená

„Ovenčený turecký autor s nami hrá hru „kto je kto v zasneženom Istanbule“. Viackrát už v recenziách zaznelo, aký to bol boj, túto knihu dočítať, koľko sebazaprenia a času si to vyžadovalo. S tým sa dá len súhlasiť. Čo ale teda je TO, čo núti čítať až do konca? Lebo osobne nemám problém rozčítanú knihu odhodiť, ak sa pristihnem, že myšlienky behajú kade-tade a text mi uniká aj so všetkými súvislosťami. Tu sa to dialo mierou vrchovatou, dosť dlho som dokonca omylom považoval „Elegantného“ a „Čierneho“ za tú istú postavu. Predsa však zvíťazila zvedavosť, či sa ešte v texte až do konca budú mihať také záblesky geniality ako napr. rozprávanie z pohľadu mince, rozprávanie červenej farby (asi vrchol celého diela), prípadne rozprávanie Satana či prehľadávanie sultánovej knižnice. Originálny rozprávačský prístup sa mi tu však zdá na škodu veci. Evidentne ide o snahu zaujať za každú cenu, ako to napr. bolo v prípade Portugalca Saramaga a jeho vynechávania interpunkcie. Niekedy je menej viac, novátorstvo občas pomotá hlavu a toto je len upotená trojhviezda, resp. lepšia dvojhviezda.“... celý text
— Nyctophile

Muzeum nevinnosti Muzeum nevinnosti

„Čtení šlo tak pomalu, že jsem měla pocit, jako bych se snažila plavat v tekutém asfaltu, ale uznávám, že forma zcela odpovídala obsahu, nemohlo to být ani jinak. Celou dobu jsem oscilovala mezi „proboha, jak se v sobě může tak rýpat" a „to je úžasné, jak dokáže detailně popsat to, co velká většina z nás někdy pocítila, ale nedokáže o tom ani přemýšlet, natož to hodit na papír". Souhlasím s tím, že tato kniha se nečte, ale prožívá. Turecké reálie mě obohatily, chtěla bych si přečíst víc, připadá mi, že jejich kultura je u nás literárně zanedbávaná. Upozorňuju, že výslovnost tureckých hlásek je uvedená ve vysvětlivkách na konci knihy, stejně jako vysvětlení reálií. Myslím, že to mohlo být o takových sto až dvě stě stránek kratší, proto hvězda dolů. Těším se na dokument.“... celý text
— tereza0319

Přejít na knížky autora