Oplak
přečtené 252
PIC
1999,
Juraj Toman
Prvé hodnotenie, prvý komentár? Oh la la la. :) Bolo to výborné. Ja som sa bavil. Nápadité, vtipné (až drsne vtipné), originálne, mnohokrát s presahom a hlbšou myšlienkou. Trefné zobrazenie ľudí, ich myslenia a správania sa v (ne)budúcnosti. Kniha si zaslúži pozitívne hodnotenie a štyri hviezdy aj za to, aké sú poviedky rôznorodé. Každá je iná, autor sa neopakuje. Ani nápadom, ani spracovaním. Najdlhšie mi ostanú v pamäti tieto: Archa, Plch´ch, Blízke stretnutie tretieho druhu, Prievozník, Som život, tetka Smrť a samozrejme Mesiáš (čítaný 2x). * - Plch´ch nebol človek. Jeho rodný list by ste márne hľadali v matrike hociktorého mesta na mape starej Európy. Pochádzal z periférnej oblasti Mliečnej dráhy, bol vysoký sotva meter dvadsať, päťdesiatjeden kilogramov živej váhy. Pripomínal hrudu tuhého rôsolu, postavenú na krátkych, akoby z gumovej hadice odrezaných nôžkach. (...) Na tretí deň sa ten chumaj omylom zatáral na mŕtve smetisko za Stupavou: zavalené skorodovanými konzervami, vybrakovanými plynovými sporákmi, hnijúcimi handrami a haldami prázdnych plastických fľiaš od Maditu. Po dôkladnej prehliadke tejto malej oázy nedotknutej prírody zjavne ochladol a na štvrtý deň si pozbieral svoje pakšamenty a bez slovka rozlúčky sa vyparil. Ani táto nevychovanosť vyslanca inej civilizácie mi nemohla pokaziť pocit zadosťučinenia, že sme im to nakoniec predsa ukázali. Kam sa na nás hrabú so svojou predstavou o kultúrnom a civilizovanom svete? Chachá. Homo, to znie... - A pri tejto pasáži som celkom vážne nadobudol dojem, že ma autor pozná: * - Slečna Martenová mi požičala zopár knižiek. Keď som jej ďakoval, mala vlhké oči a povedala, že vraj vedela, že Boh svoje dietky neopustí. Kant a Hegel je na mňa trochu priveľa. Sawyer a Hucky sú však o.k. -... celý text
Euro 88 - VI. majstrovstvá Európy vo futbale
1989,
Anton Zerer
Rozprávanie o tom, ako vykvitli oranžové tulipány. Oceňujem inovatívny autorov prístup, turnaj očami každého z ôsmich účastníkov bol super nápad. EURO 88 bol krásny šampionát. V Západnom Nemecku sa hral vynikajúci futbal. Jediné, čo ma mrzí, je neúčasť ČSSR na záverečnom turnaji . Naši nepostúpili z kvalifikácie, v skupine s Dánskom, Walesom a Fínskom skončili druhí. Osudným pre hráčov s ´lvíčkem na hrudi´ sa stal zápas v Helsinkách (0:3). Bola to jediná prehra mužstva v kvalifikácii a zároveň jediné víťazstvo Fínov. Československo nepostúpilo na záverečný turnaj po tretí raz za sebou, chýbalo aj na ME ´84 a MS ´86. Náladu v čs. futbale najlepšie dokumentuje návšteva na poslednom zápase kvalifikácie v Prahe na Letnej proti Walesu (2:0) – tých 6443 divákov bola bieda. Ale aby som nebol len negatívny, čo sa našich týka, spomeniem príhodu z Wrexhamu: - Ktovie, čo si pomyslel o našom futbalovom umení funkcionár Waleského futbalového zväzu Eddie Harrison, keď mu správca wrexhamského štadióna Racecourse Ground priniesol počas tréningu našich futbalistov na niekoľkých miestach prepichnutú a rozdriapanú loptu. Tomáš Skuhravý sa prudko oprel do jedného streleckého pokusu, vypálil prudko naverímboha a nielenže prestrelil bránku, ale aj vari štyridsať metrov vysokú tribúnu, ktorá tvorí jej pozadie... Eddie Harrison si však zachoval anglický humor: ,,Ešte jeden podobný pokus, a nemáme s čím hrať. Sme chudobný zväz...“ - (str. 27)... celý text
Ronanova záchrana
2002,
James Bibby
Vitajte opäť v Stredosvete! Opäť sa tu dejú veci. Vtipná a zábavná fantasy. Kniha má jednoduchý, rýchly dej, nenudí. Ústredné postavy dopĺňa i tentokrát viacero zaujímavých postáv a postavičiek. Vagenovia sú super a Dene & Martel bodujú. Fajn kniha, kde nemusíte premýšľať nad ťažkými témami a len sa bavíte. Dobrá voľba na zasmiatie a odreagovanie sa.... celý text
Jánošík
1977,
Ján Hrušovský
* - A tá tvár sa vynorila z hĺbky jarmočného voza, odkiaľ vzápätí vyskočili ďalší chlapi. Keby bol Surovec vo svojom ináč dosť pestrom živote videl raz leva, k čomu, pravda, dosiaľ ešte nikdy nemal príležitosti, bol by usúdil, že tvár neznámeho má mnoho podobného s tvárou tejto šelmy. Za tvárou sa vynorili i plecia a tie boli také, že celkom vyplnili šírku voza. - Ejha, - zamrmlal uznale Surovec, - to už hej. A keď už boli i plecia, ktoré by robili česť každej gorile, vonku, leteli za vyhodenými zbojníkmi i ukoristené valašky. - To sme teda ako zajatí! - zrúkla táto strašná tvár, keď sa trochu poobzerala. - Áno, tak nejak... - zakašľal rozpačite Surovec, nevediac odpútať svoj pohľad od tejto čudesnej tváre. V tejto chvíli sa cítil Surovec takým maličkým, že keby bol ten hrozný neznámy s levou tvárou zareval na nich: ,,Ste zajatí!", bol by mu tiež celkom iste odpovedal: ,,Áno, tak nejak..." - Nemôžem hodnotiť inak ako za päť hviezd. To je iná nostalgia! Knihu som prečítal veľakrát. Mám ju skutočne rád. Ja viem, román sa nedrží verne histórie (okrem základných faktov), Jánošík je tu zidealizovaný, romantický hrdina, postavy sú klišovité... Ale je to príjemné (a ako haki34 výstižne napísala rozprávkové) čítanie bez potokov krvi a spermatu.... celý text
Winnetou III
1965,
Karel May
Tento komentár bude zbytočne dlhý. Ospravedlňujem sa. Začnem zoširoka. Leto 1996. Čo ste vtedy robili vy? Ja som mal 9 rokov a bol som na prázdninách u starých rodičov. Bolo tu stále čo robiť (už nikdy som sa viac nenalozil na stromy ako vtedy). A predsa ma nič nelákalo toľko ako otcova knižnica. A v nej som našiel túto knihu. Príbeh ma vtiahol hneď od prvej stránky. Je napínavý, plynie rýchlo, jedno dobrodružstvo strieda ďalšie. Na začiatku sa 'Charley' zoznámi so Samom Hawerfieldom A.K.A. Sans - Earom, spriatelia sa (dozvieme sa o Samovej pomste, o pôvode vrúbkov). Hneď potom zachránia vlak pred Siouxmi. Tu sa musím zastaviť pri (pre mňa) najkrajšej charakteristike Old Shatterhanda. Slovo má Ka - wo - mien, náčelník Oglalov: * - ,,Nebol blázon, ale veľmi múdry a udatný bojovník. Synovia Oglalov sa raz zhromaždili pri vodách Broad - forku, aby ukoristili skalpy niekoľkých traperov, ktorí v ich území nachytali hodne bobrov. Medzi bledými tvárami bol istý muž, ktorého pokladali za blázna, lebo hľadal všelijaké zeliny a chrobáky a prišiel na západ iba preto, aby videl savany. Ale v jeho hlave sídlila múdrosť a v jeho ramene sila. Jeho puška nikdy nechybila cieľ a nôž sa mu v ruke nezachvel ani pred sivým medveďom Skalistých hôr. Chcel dať svojím druhom múdre rady proti nám, ale tí sa mu vysmiali. Preto sa nám podarilo všetkých pozabíjať a ich skalpy ešte dnes okrášľujú vigvamy Oglalov. Muž, o ktorom hovorím, nechcel opustiť svojich bielych bratov a bil sa s červenými bojovníkmi na život a na smrť. Ale bolo nás tak mnoho, že sme ho strhli na zem, hoci stál ako lesný dub, ktorý všetko rozdrúzga, keď padne pod sekerou drevorubača... ... Jeho päsť bola ako medvedia laba, holou rukou rozbil lebku mnohým červeným bojovníkom a i niekoľkým bledým tváram. Preto ho bieli lovci nazvali Old Shatterhand, Stará Drviaca Ruka." - Zloduchmi prvej polovice knihy sú otec a syn Morganovci. Pri ich stíhaní naši hrdinovia prejdú Llano Estacado, zachránia tu Bernarda a Boba, privolajú dážď (p. May tu na nás šibalsky žmurká) a potrestajú stakemanov. Konečne sa objaví Winnetou. Ani on nezabráni, aby sa naša skupina dostala do zajatia Komančov, Racuróov. Ale to by nebol Old Shatterhand, aby v zajatí pobudli dlho. Putujú do Kalifornie, cestou stretnú "urodzeného šľachtica" dona Fernanda de Venango y Colonna de Molynares de Gajalpa y Rostredo, v San Franciscu sa ubytujú v hoteli u vzdelanej seňory, ktorou je doňa Elvíra a spoznajú temné stránky zlatokopectva. Dej uháňa, no Bernardovho brata Allana už zachrániť nestačia, avšak pomstia jeho smrť. Deadly dust (vražedný prach), pre ktorý umrelo toľko ľudí, je ale už navždy stratený. Druhá časť knihy je rovnako dobrá ako prvá. Old Shatterhand, Winnetou a tučný Fred Walker spolu prenasledujú railtroublerov, vinných za prepadnutie vlaku. A potom, tam pri vrchu Hancock, sa naplní Apačova predtucha a slávny náčelník zomrie. * - ,,Vraví mi, že Winnetou zomrie s guľkou v hrudi. Áno, len guľka ma môže skosiť. Nôž alebo tomahavk by náčelník Apačov odrazil..." - Ku smrti červeného hrdinu mi príde zbytočné čokoľvek písať. Len podotknem, že ako malému a ani teraz mi reči o viere neprišli rušivé. Smrťou Winnetoua ale príbeh nekončí. Posledná kapitola - Závet náčelníka Apačov je zaujímavá. Old Shatterhand je v zajatí (opäť raz). Padol do rúk Tanguovmu synovi Pidovi. Vždy sa mi páčilo, s akou úctou sa Kiowovia k slávnemu lovcovi správali. A to i napriek nezmernej nenávisti svojho náčelníka. Koniec je viac ako uspokojivý - Santer sa zahubí sám svojou túžbou po zlate. Kniha je podľa mňa jednou z najlepších klasických dobrodružných kníh. Čítaná vo vhodnom veku poskytne neopakovateľný zážitok a hrdinov, na ktorých sa nezabúda.... celý text
Argentína '78
1979,
Igor Mráz
Veľký Pelé raz povedal: ,,Futbal je veľmoc, bez ktorej už súčasný svet nemôže žiť." Moja prvá kniha o majstrovstvách sveta vo futbale. Mám k nej silný citový vzťah. Patrila môjmu otcovi. Ako malý som ju objavil v jeho knižnici u starých rodičov. Strávil som s ňou celý deň a vzal si ju domov. XI. meranie síl na najvyššej úrovni, hrané v Argentíve, vyhrali domáci. Fandil som im. Aj Poľsku, Tunisku (ako prvý africký tím dosiahol víťazstvo na MS), Brazílii. A dodnes si pamätám finálovú zostavu Argentíny: Fillol - Olguin, L. Galván, Passarella, Tarantini - Ardiles, Gallego, Kempes - Ortiz, Luque, Bertoni Obsah dopĺňa bohatá obrazová príloha.... celý text
