rubik1
přečtené 50
Na začiatok musím povedať, že "Holeovky" čítam podľa poradia od Netopiera. Vynechal som iba druhú knihu "švábov". K Snehuliakovi som sa teda musel poctivo "prečítať" všetkými príbehmi o Harrym a čakal som, že Snehuliak ma jednoducho povedané dá do kolien. A aj dal, ale nie celkom tak, ako som očakával. To kvôli čomu sa mi najviac páčil zatiaľ Spasiteľ (jasná dejová línia, takmer žiadne časopriestorové skoky a celková priamočiarosť deja bez zbytočnej prekombinovanosti) sa v Snehuliakovi rozpadlo podobne ako keď sa na jar topí. Nesbo až príliš okato od začiatku tlačil do popredia deja jednu na prvý pohľad bezvýznamnú postavu, až som si povedal, že je to podozrivé a veru aj malo byť prečo, keďže to bol VRAH!! Tým u mňa už až do konca knihy odpadol takzvaný wow efekt, ktorý som mal pri čítaní Červenky, Nemesis či pre mňa geniálneho Spasiteľa. Tým že Nesbo postupne vylučuje po 50 stranách jedného možného vraha za druhým, dej jednak prekombinoval a jednak čitateľovi ktorý je už aspoň trochu oboznámený so štýlom jeho písania v podstate naservíroval vraha na podpos. Paradoxne si tak Nesbo do tohto deja sám doviedol malého trójskeho poníka. Príbeh bol však napriek tomu veľmi pútavý a hlavne akčný a napínavý čo oceňujem veľmi vysoko a kebyže sa dá dať aj pol hviezdičky, dám Snehuliakovi 4,5. Takto mu predsa len dávam 5, lebo napriek týmto drobnostiam ktoré sa mi nepáčili (vrátane Hollywoodskeho záveru alá John McClane), som sa od knihy aj tak nevedel odtrhnúť. Jednoducho povedané, Spasiteľ nasadil laťku ukrutne vysoko. Uvidíme kam sa posunieme v Harryho živote v Pancierovom srdci (Levhartovi)... celý text
