Stefan63
přečtené 68
Flétnové hodiny
1969,
Hans Christian Andersen
panečku, Andersen ten teda vedel ako na to! Myslím že málokto zo svetovej literatúry je v jeho váhovej kategórii. Má to hĺbku, spád, presah, vtip ... skrátka všetko čo veľké dielo má mať. Úplne nerozumiem rozšírenému názoru, že jeho rozprávky často končievajú zle a je to preňho charakteristické. Keď preukázateľne - aj z iných kníh - končia dobre. (Áno, aj dievčatko so zápalkami končí dobre, aj cínový vojačik, len treba dobre čítať). To sú asi tie záhady moderného materializmu a ateizmu... Práve naopak, on zlo, krutosť a utrpenie používa ako nevyhnutný kontrast, aby lepšie vyniklo záverečné víťaztvo Krásy a Dobra. K tejto knižke som sa dostal náhodou a ani trochu neľutujem.... celý text
Interview s Antikristem
2013,
Pavel Špatenka
Vynikajúca kniha. Podľa mňa autorovo vrcholné dielo. Napísal toho viac, ale toto ho prežije. Inak tento sympatický pán, hoci samouk, je podľa mojho skromného názoru to najlepšie čo je v oblasti psychológie a "sebarozvoja" tu u nás k mání. Má mimoriadny rozhľad a level pochopenia problematiky aký sa len tak nevidí. To, že mnohé zo svojho systému čerpá práve z Junga nieje náhoda. Myslím, že v ČR nemá konkurenciu. Teda aspoň z tých známejších ľudí, aby som niekomu menej známemu nekrivdil.... celý text
Továrna na Absolutno
1947,
Karel Čapek
Čapek bol možno dobrý novinár a zrejme mal vo svojej dobe takú tú buditeľskú funkciu, ale bohužiaľ ako literát stojí za starú bačkoru. Sloh ako na základke, príbeh = 0, presah = 0. To je len také povrchné, hlbokoškolácke "žvatlání", nie moc dobre napísané. Veľmi som trpel než som to dočítal...... celý text
Kniha mlčení
1994,
Oldřich Král
tak, na tomto som vyrastal. Ďaleko najlepší preklad Tao Te Tingu, svojho času som ho vedel naspamäť. Zrejme najlepší prenos ducha čínskej filozofie do našich končín. Ťažko sa opisuje - človek do toho musí vniknúť, ale ak sa to podarí, ako by sa zrazu až fyzicky ocitol v starovekej Číne, niekde na vesnici, všade blato, fúka severák, roľníci sa vracajú z polí ... Všetko ostatné čo som čítal potom bolo neporovnateľne viac poeurópštené, hoci tiež ašpirovalo na autenticitu ... Myslím, že kniha nemá konkurenciu. Vďaka pane Králi.... celý text
Hájnikova žena
1981,
Pavol Országh Hviezdoslav (p)
Dovolím si tvrdiť, že toto je najväčšie dielo slovenskej literatúry aké kedy uzrelo svetlo sveta - teda aspoň z tých, čo mi prešli pod rukami. Ak si aj odmyslíme obsah a pozrieme sa vyslovene len na spôsob akým to bolo napísané, tak úroveň sofistikovanosti veršov, hĺbka pochopenia jazyka a čo z neho dokázal vyťažiť, to široko - ďaleko jednoducho nemá konkurenciu. V tomto smere sa dá porovnávať s tým najlepším od Shakespeara, resp. Goethe-a. Oproti však napr. Shakespearovi, ktorý popri intelektuálnej dokonalosti posobí emociálne dosť sucho, toto veľ-dielo prekypuje citom - človek sa chvíľami cíti ako u babičky, v prítomnosti milujúcej bytosti. A tieto dva aspekty, perfektne skĺbené, tvoria dohromady učinený balzam na dušu. Spočiatku sa môže použitie vysoko sofistikovaného štýlu na opis obyčajných, primitívnych vecí, javiť ako jeho prznenie. Ako si však človek naň zvykne, zistí, že práve tento postup vnáša do textu ono čaro ... Dobre ste to Pavol napísal, z tej duše pozdravujem Vás!... celý text
Drakula
1919,
Bram Stoker
Veľké, nadčasové dielo. Čítal som to veľakrát a stále to malo koule. To, čo je na tejto knihe také fascinujúce, nieje ani tak samotný strach - sú aj strašidelnejšie príbehy - ale to, ako sa Stokerovi podarilo dokonale, podľa mňa dodnes neprekonane, vystihnúť stretnutie človeka so Zlom.... celý text
Sekerou a nožom
1999,
Peter Pišťanek
výborná zbierka, celkovo asi trocha slabšia ako Mladý Dônč, ale aj tak vynikajúce. Samotná poviedka "sekerou a nožom" je však podľa mňa majstrovské dielo. Tak hlboko sa vžiť do kože niekoho iného, v tomto prípade "tuctového" manželského páru, to vie len málokto. Zopakujem, čo som napísal na inom mieste: odhliadnuc od úplne rozdielneho, oveľa surovejšieho literárneho štýlu, s porovnateľnou psychologickou razanciou - z ktorej behá mráz po chrbte - som sa stretol jedine u Dostojevského. Pišťánek je veľmi nedocenený autor. Tarageľ bohužiaľ touto schopnosťou zďaleka tak neoplýva. Usudzujem z toho, že poviedky čo napísal samostatne v tomto ohľade dosť zaostávajú.... celý text
