tartan
přečtené 500
Dies irae
2014,
Robert Fabian
Zatiaľ najslabšia a najrozporuplnejšia Fabianova kniha. Príliš dlhé čakanie – od vydania Semper fi, ktoré dejovo tejto knihe priamo predchádza, uplynulo 5 rokov a od Planety mezi dvěma slunci, ktorá jej predchádza takisto, uplynulo dokonca 13 rokov (1. vydanie) – šponovalo očakávania od Dies irae skutočne vysoko. Možno až príliš. Isté obavy vzbudzoval aj autorov príklon k metafyzickému a transcendentálnemu na úkor military akcie, ako naznačila aj „Ľadová cesta“ (bonusová novela k reedícii Carpe diem), ktorá mimochodom skutočne zohráva (resp. jej znalosť) svoju úlohu aj v tomto najnovšom príbehu z Fabianovho vesmíru. A v ňom to ide od desiatich k piatim nielen s mariňáckym družstvom Charlie, o jediných preživších stroskotancoch z Planety mezi dvěma slunci Brentovi s Owenom ani nehovoriac, ale hlavne s atraktivitou a napätím (hoci nejaké záblesky tu sú, viď Dobsova akcia v útrobách pretoriánskej fregaty) príbehu, a pre poriadnu akciu sa treba vrátiť k starším knihám RF. A keď ku koncu letí čitateľ spolu s vojakmi v prízračnej kapsli cez rovnako prízračné Mesto na hádam vyše 50 stranách knihy bez toho, aby sa tam niečo významné dialo, čo by sa nedalo podať na 10× menšom počte strán, to už je ťažký trip aj na otrlého fanúšika. Posledná veta románu je „Uvidíš.“ Tak uvidíme v ďalšom románe...... celý text
