tartan
přečtené 502
Planeta mezi dvěma slunci
2002,
Robert Fabian
Fabianova Planeta mezi dvěma slunci patrí k najlepším sci-fi, čo som mal kedy to potešenie čítať. Ultimátny survival horor o pár týpkoch zo stroskotanej lode na vražednej planéte plnej stroskotaných lodí. Jej koniec sa dočkal skvelého premostenia na konci ďalšieho príbehu (Semper fi) i nie až tak skvelého pokračovania (Dies irae). Planeta bola dlho beznádejne vypredaná, nedávno však konečne vyšlo jej pluskové nové vydanie. Pluskové znamená, že pôvodný román doplnil autor celkom novou novelou. Vyšli tak už Mariňáci i Carpe diem, ďalšie bravúrne kúsky z Fabianovho vesmíru inšpirovaného predovšetkým votrelčou filmovou sériou. V tomto prípade je tou novelou Expresní zásilka (pre ZOO), nič viac ako malá pocta svetu Votrelcov. Malá jednotka kontraktorov (moderné slovo pre žoldnierov) je najatá veľkou korporáciou ("Budujeme lepšie svety") zastúpenou pánom Smithom na rýchlu záchrannú akciu jednej svojej pravdepodobne pirátmi napadnutej nákladnej lode (NO...MO 002). Všetko sa samozrejme zvrtne a hlavným problémom nebudú vôbec piráti... Majstrovsky podaná akcia, nervy drásajúce napätie, plnokrvné (a nakoniec často i bezkrvné) postavy, funkčná technická hantýrka a naozaj brutálne výborná akcia (zvlášť finále v beztiažovom stave). A Owen (jedna z hlavných postáv z Planety) na začiatku svojej kariéry... Čo viac dodať? Ridley Scott by mal zadaptovať radšej toto namiesto dvojnásobne prevareného Promethea/Alien: Covenant. ;-) "Vesmír je pro lidstvo příliš nekonečné a příliš cizí místo, než aby jej bylo někdy schopno plně pochopit. Ne vždy také musíme nutně přijít každé záhadě, kterou před nás postaví, na kloub." R. Blackmore... celý text
Dies irae
2014,
Robert Fabian
Zatiaľ najslabšia a najrozporuplnejšia Fabianova kniha. Príliš dlhé čakanie – od vydania Semper fi, ktoré dejovo tejto knihe priamo predchádza, uplynulo 5 rokov a od Planety mezi dvěma slunci, ktorá jej predchádza takisto, uplynulo dokonca 13 rokov (1. vydanie) – šponovalo očakávania od Dies irae skutočne vysoko. Možno až príliš. Isté obavy vzbudzoval aj autorov príklon k metafyzickému a transcendentálnemu na úkor military akcie, ako naznačila aj „Ľadová cesta“ (bonusová novela k reedícii Carpe diem), ktorá mimochodom skutočne zohráva (resp. jej znalosť) svoju úlohu aj v tomto najnovšom príbehu z Fabianovho vesmíru. A v ňom to ide od desiatich k piatim nielen s mariňáckym družstvom Charlie, o jediných preživších stroskotancoch z Planety mezi dvěma slunci Brentovi s Owenom ani nehovoriac, ale hlavne s atraktivitou a napätím (hoci nejaké záblesky tu sú, viď Dobsova akcia v útrobách pretoriánskej fregaty) príbehu, a pre poriadnu akciu sa treba vrátiť k starším knihám RF. A keď ku koncu letí čitateľ spolu s vojakmi v prízračnej kapsli cez rovnako prízračné Mesto na hádam vyše 50 stranách knihy bez toho, aby sa tam niečo významné dialo, čo by sa nedalo podať na 10× menšom počte strán, to už je ťažký trip aj na otrlého fanúšika. Posledná veta románu je „Uvidíš.“ Tak uvidíme v ďalšom románe...... celý text
