zbt81
přečtené 224
Zmatky chovance Törlesse
2011,
Robert Musil
Zvláštny román. Nemôžem povedať, že mi úplne sadol. Na môj vkus hlavný hrdina až príliž filozofuje, utápa sa v nepodstatných banalitách a pri tom mu unikajú dôležité veci, ku ktorým zaujíma ľahostajný alebo úplne zcestný postoj. Musil v tomto románe zpracoval (nepochybne) svoje dojmy či zážitky, keď bol sám chovancom kadetnej školy. Kniha rieši problematiku šikany na škole, na ktorej sa Törless nepriamo a vlastne aj proti svojej vôli podiela. Na môj vkus tu chýba dostatočné morálne odsúdenie psychického a fyzického týrania slabšieho chlapca dvoma spolužiakmi, ťažiacimi zo svojej prevahy. Títo dvaja suroví fagani (ktorých som v priebehu čítania mala chuť zabiť) nakoniec unikajú spravodlivému trestu a potrestaná je obeť - Basini je kvôli svojmu prečinu (drobná krádež za čo ho vydierali) vylúčený zo školy.... celý text
Mach a Šebestová
1989,
Miloš Macourek
Knihu mi čítala mama keď som mala asi sedem rokov a bola som chorá. Mám na ňu pekné spomienky rovnako ako na kreslený seriál. Veľa sme sa nasmiali aj so sestrou.
Z arcivévody hokynářem - Paměti habsburského arcivévody Leopolda Toskánského
1996,
Leopold Wölfling
Knihu môžem odporučiť všetkým, ktorí sa zaujímajú o posledných príslušníkov habsbursko-lotrinského rodu a zároveň majú už o nich čo to načítané. A to hlavne preto, že ako každé spomienky aj memoáre Leopolda Toskánskeho sú vysoko subjektívne. Niektoré dohady a popisy udalostí rozhodne nezodpovedajú skutočnosti-netvrdím, že zámerne, ako napr. údajný popis smrti (jej príčiny) korunného princa Rudolfa jeho otcom Ferdinandom. Osobne ma najviac zaujala druhá časť knihy po jeho dobrovoľnom odchode z cisárskej rodiny, keď sa stal radovým občanom Wölfingom, jeho dve nešťastné manželstvá a život na hranici biedy po r.1918. Prežil zaujímavý, hoci ťažký život a to určite často aj vlastným pričinením.... celý text
Císařovna
1990,
Norbert Frýd
Tragický príbeh jednej ambicióznej dvojice, tak by sa dal v skratke popísať tento román. Hlavne ku koncu bola kniha veľmi smutná, hoci treba povedať, že za svoje nešťastie si mohli Charlotta a Max predovšetkým sami. Mohli prežiť krásny pohodlný život (možno aj s vlastnými deťmi) nebyť ich prehnanej ambicióznosti, naivite, egoizmu, túžbe viniknúť za každú cenu a pocitu neomilnosti. Stačil by im k tomu obyčajný zdravý sedliacky rozum a zmysel pre realitu, oni však žili v snoch - v tomto bode si ako pár sadli znamenite. Vlastne sa brali kvôli vlastným ambíciam, dúfali, že jeden druhému zaistia postavenie či majetok, ale nakoniec sa vzájomne stiahli až na dno. Lásku u seba alebo mimo svojho vzťahu zrejme nenaši a pravdepodobne ju ani nehľadali. Príbehy o ich nemanželských deťoch sú skôr bájkami, aby ozvláštnili ich aj bez toho výstredný život a u Maxa aj predčasnú a zbytočnú smrť, ktorej mal možnosť toľko krát uniknúť...... celý text
