zbt81
přečtené 224
Vášeň v púšti
1974,
Honoré de Balzac
Honoré de Balzac nemôže nikdy sklamať. Všetky poviedky mi síce úplne nesadli (hlavne prvá polovica sa ťažšie čítala), ale za pozornosť určite stoja. Najviac sa mi páčili z tejto zbierky: Uzmierený Melmoth (temný tak trochu sci-fi príbeh) , Červená Krčma (poviedka s krimi zápletkou) a Vášeň v púšti (príbeh o priateľstve človeka a zvieraťa).... celý text
Marie Antoinetta
1993,
Stefan Zweig
Túto biografiu považujem asi za najsmutnejšiu a zároveň najnapínavejšiu akú som čítala. Zweig v úvode píše, že sa pokúsil zostaviť životopis priemernej mladej ženy bez zvláštneho nadania, ambícii, či túžbe po dobrodružstve, z ktorej nakoniec nepriazeň osudu a tragický koniec urobili výnimočnú a morálne silnú osobnosť. Musím povedať, že sa mu to podarilo dokonale a vznikol veľmi silný psychologický príbeh. "Kedy sa už konečne staneš sama sebou?" Týmito slovami Mária Terézia často karhala svoju najmladšiu dcéru. Mária Antoinetta nakoniec dospela a stala sa "sama sebou", ale žiaľ alebo možno našťastie až dávno po smrti svojej slávnej matky. Sledujeme jej postupný prerod od bezstarostného dieťaťa na viedenskom cisárskom dvore, ľahkovážnej dospievajúcej dievčiny vo Versailles, hýriacej rokokovej kráľovnej v Trianone, až po revolúciou nenávidenú predstaviteľku tyránie, ktorú nakoniec zmielta z trónu a pochovala s takmer celou rodinou. Ešte predtým ako gilotína stihne ukončiť jej život stane sa z rozmaznanej aristokratky odvážna žena, ktorá si svojou charizmou dokáže získať nejedného odporcu. Ona ktorá sa predtým nikdy o politiku nezaujímala, málokedy prečítala celý list až dokonca sa naraz stáva diplomatkou a snaží sa získavať spojencov, čeliť protivníkom a bojovať v rámci svojich možností aj za svojho slabého a nerozhodného manžela Ľudovíta XVI. Ako sa dostávame do druhej polovice knihy pochmúrna atmosféra sa postupne stupňuje. Rokoková nádhera sa úplne vytráca. Nakoniec sa z niekdajšej krásavice stáva prešedivelá predčasne zostarnutá, unavená žena, ktorej všetko vzali a čaká ju už len posledná povinnosť: dôstojne zomrieť. Mnohí, ktorí sa na jej väznení, procese a obžalobe podielali - rovnako ako ona -skončili pozemskú púť na vtedajšom Námestí Republiky. Aj oni sedeli v tom istom rebriňáku a na tej istej lavici, ale svoj smutný osud neniesli tak dôstojne ako pred nimi niekdajšia francúzska kráľovná a dcéra Márie Terézie.... celý text
Vyzvědačka
2016,
Paulo Coelho
Na biografický román mi kniha príde veľmi povrchná pre človeka, ktorý o Mate Hari toho veľa nevie alebo má len základné informácie. Myslím, že stálo za to viac rozviesť jej dospievanie a manželstvo s kapitánom holandskej armády - úchylným alkoholikom, ktorý ju bil, sexuálne a psychicky týral. A to hlavne preto, že za ich manželstva a pobytu v holandskej Indii sa z Mata Hari stalo to čo ju preslávilo medzi parížskym publikom. Aspoň teda podľa Coelhovo rozprávania. Takto celok pôsobí veľmi rozpačito. Ako mnohí predo mnou poznamenali: najslávnejšia špiónka svojej doby tu pôsobí iba ako povrchná domýšľavá ženská a klamárka, ktorej šlo len o prachy, slávu a obdiv. Ak aj taká bola nepoznáme úplne jej motývy konania a uvažovania. Hoci na druhej strane sa pýtam: môžeme jej vyčítať po tom všetkom čím si v živote prešla (znásilnenie riaditeľom dievčenskej školy počas jej štúdií, manželstvo s úchylom, smrť dieťaťa...), že sa z nej stala chorobná fabulátorka a povrchná emocionálne otupená osobnosť? Čo napísať na záver? Mohol to byť skvelý napínavý psychologický životopisný román keby na tom Coehlo viac popracoval a pochopil psychológiu hlavnej hrdinky. Takto je to priemer až podpriemer - škoda, ale aspoň to vo mne vzbudilo záujem sa o Mate Hari toho dozvedieť viac. Za mňa nemôžem dať viac ako dve hviezdy **.... celý text
Motýlek 2. díl
1991,
Henri Charrière
Napínavé čítanie bez jediného hluchého miesta. Druhá časť sa mi čítala ešte o niečo lepšie ako prvá. Príbeh je to drsný a fascinujúci zároveň. Zoznamuje nás s málo známym životom v uzavretom svete trestaneckých galejí. Určite nie vo všetkom som s Motýľom súhlasila a dávala mu za pravdu. Obdivuhodné však je, že ho dlhé roky pobytu v surovom prostredí nezlomili a nerezignoval na znovuzískanie slobody ani po mnohých márnych pokusoch o útek. Napriek pochmúrnej atmosfére je to príbeh veľmi motivujúci. Má v sebe jasný odkaz čitateľom nikdy sa nepoddávať svojmu osudu a nevzdávať sa svojich snov.... celý text
Vice-císařovna Katynka
1933,
Emil Artur Longen
Milá divadelná komédia, na ktorú som narazila celkom náhodou. Na nedeľné poobedie ako stvorená. Samozrejme ide o fiktívny príbeh, ale je poznať, že bol ovplyvnený skutočnosťou a vzťahmi, aké panovali medzi Františkom Jozefom a jeho dôvernou priateľkou po smrti Sisi.... celý text
Arcivévodkyně Žofie: Silná žena na Vídeňském dvoře
2017,
Anna Ehrlich
Po dlhom čase ďalšia biografia tejto zaujímavej osobnosti, akou arcivojvodkyňa Žofia nepochybne je - nech už na ňu máme akýkoľvek názor. Mne osobne sa viac páčila biografia od Hollera spred 20 rokov. Či už po obsahovej stránke alebo čo sa týka kvality prekladu. To však neznamená, že by táto knižka nestála za prečítanie. Nájdeme tu veľa informácií, ktoré sa v iných publikáciach nevyskytujú, čo ma milo prekvapilo.... celý text
Devadesát tři
1958,
Victor Hugo
Túto knižku som len nedávno objavila v našej rodinnej knižnici a tak som sa prvýkrát od strednej školy zas začítala do jedného z Hugových diel. Niekedy to bolo náročné čítanie, ale oplatilo sa. V knihe sa nachádzajú pasáže, ktoré sa "čítajú akoby sami od seba" a potom opisné, ktoré vyžadujú viac času a trpezlivosti. Ani heslo Veľkej francúzskej revolúcie "sloboda, rovnosť, bratstvo" neznamenalo vždy spravodlivosť. Početné postavy románu na oboch stranách barikády ukazujú svoje dobré aj zlé vlastnosti, máloktorá je čierno-biela. Morálne medzi nimi vynikajú hlavne obyčajní dedinskí ľudia, ktorým sú myšlienky veľkej politiky vzdialené a idú mimo nich. Spomenula by som jeden príklad za všetky keď žobrák Tellmarch pomohol markýzovi Lantenacovi na úteku keď bol postavený mimo zákon. Ich časť rozhovoru: "Ku ktorej strane patríte? - spýtal sa markýz. - Ste republikán? Ste rojalista? - Som bedár. - Ani rojalista, ani republilán? - Myslím, že nie. - Ste za kráľa alebo proti kráľovi? - Nemám na to kedy. - Čo si myslíte o tom čo sa teraz deje? - Nemám z čoho žiť. - A jednako mi chcete pomáhať?" Ďalšou postavou z ľudu, ktorej sú myšlienky revolúcie či monarchie srdečne ukradnuté je mladá žena - vdova a matka troch malých detí. Jej materská láska a neúnavné až živočíšne hladanie stratených detí napriek hladu a vyčerpanosti je vykreslené úplne dokonale. Určite má kniha čo povedať aj dnešným čitateľom, či už sa zaujímajú o Veľkú francúzsku revolúciu alebo nie. Nebyť nezaujímavých dlhších častí (podľa mňa) určite dám za 5*.... celý text
František Josef I.
2017,
Karl Vocelka
Môžem súhlasiť s predchádzajúcim komentárom. Rozhodne patrí medzi životopisy, ktoré sú kvalitné, seriózne a pútavé zároveň. Pokiaľ ide o mňa, hoci som už o Františkovi Jozefovi, jeho rodine a posledných Habsburgovcoch prečítala toho veľa, narazila som tu na informácie, ktoré boli pre mňa nové. Napr. niektoré citácie z jeho listov manželke z cesty do Orientu a podobné písomnosti osobného charakteru. Ďalej na tomto žovotopise ( a na biografiach všeobecne) si veľmi vážim snahu autora o objektivitu. Snaží za vykresliť cisára takého aký bol so všetkými pozitívami a negatívami jeho charakteru a vlády. Nenadržiava mu, ani sa ho nesnaží odsudzovať. Knihu môžem teda doporučiť všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o toto obdobie našich dejín.... celý text
Rozmarné poviedky
1988,
Honoré de Balzac
Poviedky naozaj rozmarné, jemne erotické, vtipné. Väčšina je situovaná do okolia Balzacovho rodného Toursu. Ako oddychovka po náročnom dni perfektné.
Pani Bovaryová / November / Bláznove pamäti
1989,
Gustave Flaubert
Okrem Pani Bovartovej kniha obsahuje ďalšie dve Flaubertové prózy z mladosti. November napísal v roku 1842 ako študent práva v Paríži. Bláznové pamäti začal písať ešte ako pätnásťročný chlapec v zime 1836. opisuje tu svoju prvú lásku. V porovnaní z jeho svetoznámym románom stoja samozrejme minimálne o stupeň až dva nižšie. Vidno, že ich písal nezrelý autor, ktorý sa ešte len hľadá v živote aj v literatúre. V oboch je cítiť veľký smútok, melanchóliu až bezútešnosť, čo poukazuje na zložité dospievanie mladého Flauberta, na jeho komplikovanú povahu a (pravdepodobné) problémy so stavmi depresie. Môžem ich doporučiť tým čitateľom, ktorí ho chcú poznať bližšie a vkradnúť sa mu až do srdca a duše, ktoré sú naozaj extrémne smutné a pesimistické na mladého chlapca, ktorým v tom čase bol. Vôbec však neodporúčam čítať ak máte poriadnu "depku" - toto by ju ešte podporilo. Za mňa Pani Bovaryová 4*, November 3* a Bláznové pamäte 3*. Ako celok hodnotím knihu pozitívnejšie pre neopakovateľnú dobovú atmosféru a možnosť bližšieho poznania autora.... celý text
Paní Bovaryová
1973,
Gustave Flaubert
Zdá sa mi, že väčšina diskutujúcich čitateľov vidí len chyby na strane pani Bovaryovej (nie nezastávam sa jej - tiež si nezískala moje sympatie), ale unikajú im chyby charakteru ostatných postáv. Čo napr. taký pán doktor Bovary, ktorý si za celý ten čas nevšimol čo sa deje s jeho ženou? Alebo taký Rodolfo či León? Boli týto dvaja charakternými mužmi? Ani náhodou!!! Dobre vedeli, že je to vydatá žena, že má dieťa, ale nebránilo im to, aby si s ňou začali a prímali od nej cenné dary. Keď očakávala pomoc s dlhmy, do ktorých sa dostala aj ich pričinením naraz od nej dali ruky preč. To samozrejme nie je konečný počet padlých charakterov tohto románu. Ďalej napr. taký pán lekárnik - zištný a egoistický alebo obchodník, u ktorého sa Bovaryvá zadĺžila - bol to skôr úžerník, ktorý využil situáciu na vlastné obohatenie. Myslím, že Flaubert chcel týmto románom poukázať na rôzne typy ľudských pokleskov a to zďaleka nie len u hlavnej postavy, ale možno práve u tých vedľajších postáv - podľa mňa ešte bezcitnejších. Inak súhlasím s Nikolou, že posledných cca. 50 strán bolo najzaujímavejších.... celý text
