Dějiny šílenství přehled
Michel Foucault
Kniha pojednává o krajních formách lidské zkušenosti (mentálních chorobách, delikvencích, sexuálních poruchách...) v kontextu dějin. Autor hledá historické kořeny pojmu duševní choroby.
Literatura naučná Filozofie Sociologie, společnost
Vydáno: 1994 , NLN - Nakladatelství Lidové novinyOriginální název:
Histoire de la folie a l'âge classique, 1961
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Dějiny šílenství. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (14)


Foucault pomerne pútavo a prehľadne opisuje obdobie zrodu samostatnej psychiatrie, pričom viac sa zameriava na jej často krát zamlčaných predkov - za ktorých sa ona sama určite ešte dnes hanbí. Nielen, že niečo ako ústav vtedy nemalo obdobu, neexistoval ani samotný pojem psychiatrického pacienta a tak títo ne-rozumní, či šialenci boli zlúčení s kriminálnikmi, žobrákmi a všetkou tou "lúzou" zbedačenej spoločnosti čerstvého novoveku, ktorú bolo potrebné niekam internovať - jednoducho "schovať". Prístup "zíde z očí, zíde z mysle" sa neosvedčuje a tak prichádza všemocná ľudská vynaliezavosť s liečebnými návrhmi. Chovanci dostávajú železné piliny, pretože železo je silné a vzpruží slabého ducha. Musia ho konzumovať v nemalých dávkach. Neosvedčuje sa. Možno koža bráni tomu, aby mánia nechala úbožiaka na pokoji! Nakazme ho svrabom nech sa dôsledne poškriabe a cez oslabnutú kožu, choroba opustí svoj dočasný príbytok. Nepomáha. Studené sprchy, hudba...skúša sa všetko, nič nie je dostatočne iracionálne. Treba si uvedomiť, že sa táto medicína opiera ešte stále o Hipokrata a Galéna. Nakoniec prichádza Tuke a Pinel a prinášajú nový náhľad na tých, ktorí sa v tieni svojich mánií, krčia v kútikoch žalárov a útulkov. Výborná kniha, ktorá nie je len akýmsi historickým prehľadom, ale takisto filozofickou polemikou a psychologickým zdrojom.

V roce 1994 vyšla česky kniha s názvem Dějiny šílenství, která však svým obsahem odpovídá tak třetině francouzského originálu. Teprve nyní, tedy o takřka 30 let později, se českému čtenáři poprvé dostává možnost přečíst si původní nezkrácenou disertační práci Foucaulta z roku 1961. A je to vážně něco.
K obsahu samotnému se zde vyjadřovat nehodlám, jelikož na takto malém prostoru by jakákoli snaha o shrnutí působila značně komicky a nedostatečně. Každopádně pokud by vás zajímalo, o co zde Foucaultovi šlo, pak nabízí wikipedie vcelku solidně podané informace.
Já zde kromě kratičké faktické vsuvky na začátku zmíním snad jen to, že pokud se hodláte věnovat pověstné archeologii vědění, tímto rozhodně nezačínejte. Ač se jedná o první práci z této oblasti, silně v sobě nese známky Foucaltova raného uvažování, které je prosáklé jazykem fenomenologie. Díky tomu jsou některé kapitoly dost těžko čitelné a u čtenáře bez patřičné zkušenosti s fenomenologií se mohou začít projevovat známky šílenství.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Dějiny šílenství v seznamech
v Právě čtených | 4x |
v Přečtených | 181x |
ve Čtenářské výzvě | 5x |
v Doporučených | 16x |
v Mé knihovně | 103x |
v Chystám se číst | 227x |
v Chci si koupit | 61x |
v dalších seznamech | 6x |
Autorovy další knížky
2000 | ![]() |
1999 | ![]() |
2007 | ![]() |
1994 | ![]() |
2002 | ![]() |
Toto bolo moje prvé stretnutie s Michelom Foucaultom. Francúzkym filozofom, ktorý je známy svojimi divokými teóriami. Rozhodol som sa, že sa do jeho tvorby pustím pekne od začiatku - v rámci toho, čo mi slovenské, české a maďarské preklady dovolia.
Ak by sa ma niekto spýtal, či je správne začať práve touto jeho dizertačnou prácou - odpoveď je: NIE. Pri čítaní som pociťoval psychickú nevolnosť, keďže náročnosť tohto odborného textu je nepopierateľne mimo mojich aktuálnych kognitívnych schopností. Bolo to pre mňa extrémne ťažké sústo, v ktorom som musel opätovne znova čítať každý druhý odsek alebo šialene dlhé súvetia - niekedy aj viac - aby som aspoň čiastočne pochopil autorove interpretácie.
Téma internácie, zo všetkými javmi od neskorého stredoveku až po 18. storočie, je sama o sebe tak bizarná, ba až obskúrna, že už len to, že sa niekto púšťa do takéhoto bádania je samo o sebe šialené.
Text tohto diela je vyčerpávajúci - ako obsahom tak aj formou. Je to jeden obrovský fenomenologický gigant, ktorý rieši spoločenské javy zo zreteľom na sociálne a vedecké špecifikácie daného historického kontextu (ako príklad uvediem divoké nosológie šarlatánskej medicíny) a toto všetko ešte prehlbuje svojimi sociologickými teóriami, argumentmi a citom pre pozorovanie.
Z niektorých fenoménov, ako prerod leprosárií na internáciu bláznov, som bol nadšený. S niektorými som sa zase úplne nevedel stotožniť, ale vo svojej podstate ma kniha náramne bavila. Máme tu množstvo použitej dobovej literatúry a historické postavy - šialene rôznorodé. Od Vincenta De Paul až po Markýza De Sada tu máme každého, kto mal čo dočinenia s nerozumom.
V poznávaní myšlienok Michela Foucaulta budem určite pokračovať ale teraz si musím dať od neho prestávku. Nie je to žiadna sranda.