Dozerať a trestať přehled

07.10.2020

Veľmi hutná kniha o dejinách trestania a väzenia. Od čitateľa vyžaduje 100 %-nú pozornosť. Stačí malé vyrušenie a ste stratený, pomôže len začať od začiatku odseku, strany, či celej kapitoly.
Kniha sleduje posun trestania, ktoré sa presunulo z očí verejnosti do zatvorených budov a postupne sa menilo z trestania tela na nápravu ducha. Na začiatku bol odsúdenec antonymom figúrky kráľa, postupne moc prešla na políciu, ktorá síce predstavovala kráľovho zástupcu, no už nepracovala pod jeho výhradným velením a prijímala i podnety zdola.
A dnes to, čo sa presadzuje v trestnej justícii ako moment jej aplikácie, nie je telo vinníka postavené proti telu kráľa, ale disciplinárny jedinec. Z trestancov sa stali tzv. poslušné telá:

„Poslušné je tělo, které může být podřízeno, využito, transformováno a zdokonaleno.“

Foucalt často operuje s pojmom panoptizmus, ktorý vyjadruje neustály dohľad, neustálu kontrolu a poriadok. Panoptická schéma sa dá aplikovať tam, kde treba držať pod dohľadom určitý počet osôb, pričom panoptické inštitúcie môžu byť podriadené náhodným inšpekciám. Neexistuje tak riziko, že by moc mohla degenerovať v tyraniu.
Na prelome 18. a 19. storočia nastáva prechod od trestania k väzneniu.
Veľmi zaujímavé boli state venované využitiu delikvencie v 30. rokoch 19. stor. Vedeli ste, že sa náčelníkom polície stal aj bývalý zločinec Vidocq? Kriminalita sa v tomto období stala jedným z mechanizmov moci.
Dnešný väzenský systém funguje na princípe boja zákonov, rôznych mechanizmov a strategických pravidiel. Ich rovnováha je síce krehká, na druhej strane je to však stále lepšie riešenie, ako keby väzenie riadila jediná inštitúcia, či aparát. Stačí sa ohliadnuť do nie tak dávnej histórie…
Predtým, ako po tejto geniálnej knihe siahnete, je možno dobré vedieť ešte to, že dôraz je kladený na Francúzsko, len s občasnými príkladmi i z iných zemí, napr. Anglicka.