Eseje přehled

21.05.2022

Túto knižku som sa rozhodol prečítať pre lepšie a hlbšie pochopenie Fosseho videnia a vnímania literatúry, aby som možno dokázal v budúcnosti jeho písanie o niečo viac oceniť. Tieto eseje som rozčítal okamžite po prečítaní Trilógie, ktorá ma zasiahla a ktorá mi opäť o niečo rozšírila obzory, avšak tu som sa pre svoje nevzdelanie v oblasti filozofie často strácal a pojmy, s ktorými autor operoval, pre mňa miestami ostávali vágnymi, alebo som mal naopak chuť hádať sa (možno to u mňa skončí ako s Borgesom, kde som mal najskôr chuť sa pohádať a neskôr sa jeho myšlienky stali mojou súčasťou). Dielo je tak vhodné najmä pre ľudí zorientovaných v autorom spomínaných mysliteľoch.
Často som si nebol istý tým, ako veľmi je autor proti inému chápaniu literatúry, hoc jeho názoru rozumiem (napríklad vylúčenie angažovanej literatúry spomedzi literatúry; veď tieto myšlienky je možné aj vysloviť, no literatúra je umením písma). Niektoré argumenty súhlasiace s kánonom (hoc sám proti kanonickým dielam bojujem) boli naozaj rozumné a nevedel som im oponovať.
Taktiež sa niektoré myšlienky stali súčasťou mojej mentálnej abecedy: napríklad výrazné rozdeľovanie píšuceho a rozprávača, no často pre mňa úvahy o zmysle a posolstve literatúry a o jej kvalitách a nekvalitách boli akosi vágne a veľmi vyhranené, takže som nie celkom súhlasil. Asi skrátka nemám rád elitárske a intelektuálno-zamerané postoje, aj keď si myslím, že v nejakom fiktívnom dialógu by som sa možno s autorom na niečom zhodol. Takže vo výsledku mali tieto Eseje veľa pozitívnych aj negatívnych bodov – pre mňa ako pre čitateľa – takže neviem ju odporučiť ani zatracovať, tu si naozaj musí každý utvoriť názory sám.
Tieto rozporuplné pocity mi však nezabránia, aby som si Fosseho tvorbu načítal a aby som sa opakovane vracal k jeho poézii, ktorú som si už teraz (behom asi roku) prečítal trikrát.