Čtyři falešné zbraně přehled

28.04.2015

Mám pocit, že sú dva druhy detektívok s Veľkým Detektívom. V jednom je domnelý páchateľ jasný po celý čas už od začiatku, ale na konci sa ukáže, že je nevinný ako ľalia. V druhom sa najprv zdá, že to nemohol urobiť nikto, potom dôkazy ukazujú striedavo na všetkých podozrivých, detektív ich postupne obviní a exkulpuje, až zostane len jeden, skutočný páchateľ. Tak toto je ten druhý druh. Číta sa veľmi dobre, autorovi sa totiž nedá uprieť zmysel pre humor. Fantazírovanie jednej z postáv na začiatku knihy o dobrodružnej úlohe, ktorou ho poverí tajomná osoba, je proste úchvatné. Vôbec som celú dobu mala dojem, že si autor robí psinu, vďaka čomu sa mi príbeh nezdal taký prekombinovaný, za aký by som ho inak považovala. Veľký Detektív Henri Bencolin je síce vo výslužbe, ale stále mu to myslí (ako inak). Má pretiahnutú bradu a štetinaté obočie, je prísny i láskavý, šibalský i hrozivý, uštipačný i sebakritický. Mení správanie v zlomku sekundy, ak to situácia vyžaduje. Rozhodne nie je parížsky elegán bez tváre a citu, protivný studený panák, akým vraj bol v prvých dieloch. A vie sa tváriť „hlbokomyseľne ako sova na regáli knižnice“.