Limonov - Deník ztroskotance přehled

To čo knižke veľmi pridáva je, že jej hrdina bol objektivne jednou z najfascinujúcejších osobností našej epochy a búrlivák do morku kosti.
Mne osobne trošku pôžitok oslabilo, že som veľa z jeho života už ovládal a jednu knižku som od neho aj čítal - ale predsa tých medzier bolo veľa.
Autor, francúzsky opatrnícky liberál vyznieva pri ňom ako ako mača čo sa obdivuje tigrovi a veľa ráz je v tom až úsmevný. Pokúša sa byť objektivny, ale jeho opatrnosť a západniarskosť cítiť pomerne často. Cituje,, 20 miliónov "obetí stalinizmu, ktoré sa už dnes dávno považujú za nadhodnotené číslo, spochybňuje pozíciu Srbov ako obetí neveľmi domyslenou otázkou či Židom pomáhala silná armáda (akoby Židom za vojny nepomáhala Červená
armáda a akoby Bosniaci vojsko nemali). Lavíruje medzi tým či je liberalny mýtus o dobre a zle pravdivým a či nie (hoci toľko faktov svedčí o tom, že nie).
Lenže zároveň napíše aj mnoho takého za čo mu patrí úcta a plného pochopenia.
Limonova samotného ťažko hodnotiť.
Pre mňa je hrdina. Ja ale nie som Rus a tak mám na mnohé iný pohľad. Páči sa mi jeho vtip aj jeho večná rebelantskosť, páči sa mi jeho nehanebné hlásenie sa k armáde a k odkazu ZSSR. A stále sčasti plne nechápem ako si mohol podať ruku s Kasparovom. A predsa ho mám rád.

03.07.2024

S chutí jsem se začetl a velmi mě to bavilo -- je to dobře, čtivě a vtipně napsané --, ale po asi dvou třetinách (kolem přelomu tisíciletí) jsem se zasekl a najednou měl pocit, že už mě to vlastně vůbec nezajímá. Nevím, zda je to tím, že Limonov zestárl a jeho život přestal být tak dobrodružný a zajímavý, a nebo tím, že začalo vysvítat, že kniha nesměřuje k žádné silné pointě, protože ani Limonovův život ji nemá... Ve výsledku mi Limonov ani nepřipadá až tolik kontroverzní a nezaujal mě natolik, že bych měl chuť číst jeho knihy.