Emmanuel Carrère

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

/ všech 5 knih

Kráľovstvo

Protivník

Limonov - Deník ztroskotance

Iné životy ako môj

Nové komentáře u knih Emmanuel Carrère

Limonov

„To čo knižke veľmi pridáva je, že jej hrdina bol objektivne jednou z najfascinujúcejších osobností našej epochy a búrlivák do morku kosti. Mne osobne trošku pôžitok oslabilo, že som veľa z jeho života už ovládal a jednu knižku som od neho aj čítal - ale predsa tých medzier bolo veľa. Autor, francúzsky opatrnícky liberál vyznieva pri ňom ako ako mača čo sa obdivuje tigrovi a veľa ráz je v tom až úsmevný. Pokúša sa byť objektivny, ale jeho opatrnosť a západniarskosť cítiť pomerne často. Cituje,, 20 miliónov "obetí stalinizmu, ktoré sa už dnes dávno považujú za nadhodnotené číslo, spochybňuje pozíciu Srbov ako obetí neveľmi domyslenou otázkou či Židom pomáhala silná armáda (akoby Židom za vojny nepomáhala Červená armáda a akoby Bosniaci vojsko nemali). Lavíruje medzi tým či je liberalny mýtus o dobre a zle pravdivým a či nie (hoci toľko faktov svedčí o tom, že nie). Lenže zároveň napíše aj mnoho takého za čo mu patrí úcta a plného pochopenia. Limonova samotného ťažko hodnotiť. Pre mňa je hrdina. Ja ale nie som Rus a tak mám na mnohé iný pohľad. Páči sa mi jeho vtip aj jeho večná rebelantskosť, páči sa mi jeho nehanebné hlásenie sa k armáde a k odkazu ZSSR. A stále sčasti plne nechápem ako si mohol podať ruku s Kasparovom. A predsa ho mám rád.“... celý text
— LordByron

Kráľovstvo

„"Kristus má rád, keď sa pred ním dáva prednosť pravde, pretože ešte predtým, ako je Kristom, je pravdou. Ak sa od neho odvrátime smerom k pravde, nebude dlho trvať, kým mu znova padneme do náručia." Tento citát Simone Weilovej sa nachádza kdesi v tomto texte (románe? eseji? autobiografii? biografii?) a podľa mňa by ho mohol pokojne aj uvádzať či aspoň byť akýmsi jeho zhrnutím. Autor sa na otázky (katolíckej) viery pozerá všetkými možnými spôsobmi, čerpá z mnohých prameňov, robil tak celé roky a čitateľ cíti, aký je jeho pokus uchopiť pravdu, či aspoň čo najviac sa k nej priblížiť, urputný a úprimný. A (niekedy, pre niektorých) možno aj kacírsky, rúhavý, drzý. Pre mňa osobne nie; jeho racionalita, inteligencia a hľadanie sú mi blízke a (preto? :)) sympatické. Páči sa mi najmä prepojenie jednotlivých "príbehov". Ten prvý je vlastne o ňom samotnom: ako sa zo "Šavla" stal "Pavlom" (teda z ateistu veriacim)... a po prvotnom nadšení opäť z Pavla Šavlom (tentoraz skôr skeptikom). Cez prizmu svojej skúsenosti následne rozoberá príbeh skutočného Pavla, a to najmä s dôrazom na optiku Lukáša; jeho sprievodcu, "učeníka" a hlavne autora diel o Pavlovi (Skutky apoštolov) a Ježišovi (Lukášovo evanjelium). Až v záverečnej časti sa skúša pozrieť (tiež si pomáhajúc vžívaním sa do Lukáša) na Ježiša a jeho príbeh. Biblické pramene pritom preňho nie sú neomylné božské slová, ale historický a literárny materiál. Autor často uvažuje, prečo Lukáš niektoré veci napísal, ako ich napísal, ktoré udalosti a výroky mohli byť skutočné, ktoré prifarbené, ktoré rovno vyfabulované. Fajn prístup; aj keď treba poznamenať, že niektoré Carrèreho argumenty boli výborné, iné poslabšie, mnohé však aj varené z vody. A hoci v texte viackrát poukazuje na to, že vstup do Kráľovstva (skutočné prijatie viery) mu hatí jeho inteligencia, rozhľad, bohatstvo (atď.), z môjho (katolíckeho) pohľadu je to dosť vágny sebaklam. Veď boli aj iní inteligentní (rypnem si; možno aj inteligentnejší ako autor ;)), ktorým ich IQ nebránilo, ba práve naopak pomáhalo, prijať a udržať si vieru (dokonca aj jeho kolegovia literáti, napr. Tolkien, Lewis, Ratzinger...). Z môjho pohľadu je tou ťavou, pre ktorú sa Carrèremu nedá prejsť cez ucho ihly, jeho ego. Veď keď sám seba postavíte na piedestál, kde ste najmúdrejší a kde sám najlepšie viete, čo a ako, ťažko to môže dopadnúť inak (aj keď kvitujem, že do istej miery si to autor uvedomuje a aj sám zo seba si vie robiť žarty... ale asi v takom štýle, ako keď je pokorný človek pyšný na to, že je pokorný). Konkrétne, aj v svojom najreligióznejšom životnom období autor sleduje porno, neprijíma pravidelne sviatosti, veští s I-tingom... Skrátka, hoci sa považuje za veľkého katolíka, nežije ako katolík, ba žije v tom, čo je v katolicizme považované za ťažký hriech. Pre mňa-za mňa nech; ale je to podobné, ako keby som ja chcela byť bežkyňa, ale celý môj plán pre tento cieľ by sa obmedzil na to, že by som si čítala o behu, písala o behu, rozprávala sa s vybranými známymi o behu... ale nikdy nebehala. Takže čo ako sa mi Kráľovstvo páči, a čo ako v mnohých ohľadoch vystihuje aj moje pocity, a čo ako mám dojem, že autor sa POKÚSIL byť čo najúprimnejší a ísť čo najviac do hĺbky, jednoducho nemal potrebnú výstroj na to, aby zišiel ešte hlbšie, ešte ďalej. Lebo popri racionalite a vedomostiach je aj empíria, a tá autorova bola asi na takej úrovni, ako keď niekto bezdetný mudruje o rodičovstve. Môže mať veľa načítaného, naštudovaného, možno sa aj občas na chvíľu staral o cudzie deti, ale je to skrátka iné ako byť rodič 24/7. Alebo ešte inak; ak by podobnú knihu o strate viery napísal nejaký duchovný bard v štýle Matky Terezy, malo by to pre mňa inú výpovednú hodnotu, ako keď ju stratí niekto, kto ju de facto ani nestihol poriadne praktizovať. PS SPOILER: Tie autorove erotické vsuvky pri jednom konkrétnom amatérskom porne a následné (za mňa dosť nevkusné) prepojenie s údajným intímnym životom Panny Márie boli pre mňa už cez čiaru. Také lacné a ničím nepodložené provokovanie.“... celý text
— Starmoon

Limonov - Deník ztroskotance

„S chutí jsem se začetl a velmi mě to bavilo -- je to dobře, čtivě a vtipně napsané --, ale po asi dvou třetinách (kolem přelomu tisíciletí) jsem se zasekl a najednou měl pocit, že už mě to vlastně vůbec nezajímá. Nevím, zda je to tím, že Limonov zestárl a jeho život přestal být tak dobrodružný a zajímavý, a nebo tím, že začalo vysvítat, že kniha nesměřuje k žádné silné pointě, protože ani Limonovův život ji nemá... Ve výsledku mi Limonov ani nepřipadá až tolik kontroverzní a nezaujal mě natolik, že bych měl chuť číst jeho knihy.“... celý text
— jozik_v_tumane

Jiné životy než ten můj

„Způsob vyprávění mě vůbec nedokázal vtáhnout do příběhu. Žádná přímá řeč, jen samé vyprávění o tom, co se děje někomu jinému, což je pochopitelné, již podle názvu knihy, jenže mi to přišlo, jako bych byla jen pozorovatel zpovzdálí a nijak mě to ani nedokázalo emočně zasáhnout. Možná jsem již příliš otlučená životem...“... celý text
— L.Helena

Kráľovstvo

„Výborné čítanie pre všetkých, ktorí sa zamýšľajú nad tým, že Biblia opisuje skutočné udalosti, ktoré zažili skutoční ľudia. A keď znesiete, že autor má špecifický zmysel humor, nešetrí vo svojom literárnom krme iróniou, úškrnom, občas ani posmeškami, pochutnáte si. Je rozhľadený, sčítaný, dal si tú robotu, aby preskúmal všetky zdroje, ktoré sú k dispozícii, na overenie skutočností opísaných v Knihe kníh. Apropo, dokonca aj sám preložil jedno evanjelium do novodobého prekladu Biblie. Veľmi sympatické je, že si dokáže robiť žarty aj zo samého seba, rovnako ako dokáže byť v texte sám k sebe... nie krutý, ale kruto úprimný. Až má čitateľ pocit, že mu hovorí z duše. Erotické vsuvky sú príjemným osviežením, hoci, chápem, že v takomto type textu môžu niekoho pohoršiť, prípadne, že autor bude v ich očiach "poněkud" kacírsky. Ale... ja to beriem tak, že na to má ako autor licenciu. Ono to aj akosi sedelo k jeho štýlu, nepôsobí to rušivo. Určite chcem ešte vyzdvihnúť preklad - ten je vynikajúci! Človek ani nemá pocit, že číta preklad - ozaj, výborné! Prečo teda dávam "len" štyri hviezdičky? Akosi sa totiž nemôžem stotožniť s autorovou životnou depresiou, ktorú mnohokrát sám spomína a ktorou si vlastne, možno to ani sám nevie, zatarasuje vstup do onoho Kráľovstva...“... celý text
— Lessana

Přejít na knížky autora