Lessana
komentáře u knih
Intímne dialógy
Peter Karvaš
Karvaša mám rada, ale pri čítaní týchto minidrám ma nezaujal až tak ako pri Humoreskách. Do prvej tretiny som si dokonca myslela, že knihu odložím nedočítanú..., čo sa mi ešte nestalo. Prvé dialógy boli určite odvážne v dobe publikovania (kritika fungovania štátu, byrokracie...). A dá sa nad nimi pozastaviť i dnes (nič sa, apropo, nezmenilo). No repetitívne zápletky i pointy, hoci príbehov umiestnených do trochu iného prostredia, dosť unavia. Zhruba od tej tretiny to začne byť pestrejšie a ku koncu je to už výborné. Škoda však tej nevyváženosti. Ale verím, že ako rozhlasové či divadelné inscenácie to mohlo byť celé úderné podobne ako záverečné dialógy.
A ešte... ten názov je trochu, dľa mňa, nevýstižný. Intímne dialógy - to si človek predstaví rozhovory medzi mužom a ženou. Tuto sú však rozhovory medzi mužmi (!), len jeden je medzi ženou a mužom a jeden medzi dvomi ženami. Výstižnejší názov je Chúlostivé dialógy (ako kniha aj vyšla v jednom vydaní) alebo možno... Ošemetné dialógy.
Patagónia
Dušan Mitana
Rozhodli sme sa s manželom, že ideme večer do kina, nášho domáceho, obývačkového. Čosi však ešte potreboval dokončiť, no a ja som sa motala okolo našej knižnice a oči mi padli na Patagóniu. Vytiahla som ju razom z police, začítala som sa... a nakoniec bol z filmového večera večer knižný. Čítali sme si a nahlas sa smiali. Bola to paráda!
Vôbec som si nepamätala, o čom to bolo, hoci pred rokmi som to čítala. U Mitanu je to asi tak, že dej vám po krátkom čase vyšumí, nie je vlastne dôležitý, ale ten štýl a zmysel pre humor sú nezabudnuteľné. A práve tieto dva aspekty sú magnetom, ktorý ma vždy spoľahlivo pritiahne k jeho knihám.
Horieť intenzívne
Tomáš Gabzdil Libertíny
Celkom zaujímavé eseje o živote, zo života autora (neodpísanie babke na list je intenzívne, pútavé sú i zážitky z USA a Tatier) i včiel. Páčilo sa mi, ako nenásilne do textu vždy vplietol fakty o včelách. Vidieť, že včeličky má rád, to je krása (hoci som iba "medožrút", čo-to už o nich viem a mám ich vo veľkej úcte). Veď preto vlastne aj v tvorbe spolupracujú. Je to zvláštne umenie, takáto kooperácia. S mnohými úvahami autora sa stotožňujem (o absurdnosti zoo, príšerných betónových plotoch, nenormálnosti teoretizovania o umení či postavenia sa čelom k Mone Lise, ale chrbtom (ako stádo) k obdobnému veľdielu a pod.), bola to pre mňa teda príjemná jednohubka. Akurát ma trochu rušili tie večné odkazy na kdekoho a kdečo (populárne a známe). Myslím, že autor by si plne vystačil aj sám.
Afganci: Tri príbehy z jednej krajiny
Åsne Seierstad
No fíha! Tomu sa hovorí kumšt, priatelia! Z reportáží, z knižných zdrojov, ale najmä z rozhovorov urobiť takúto skvelú, napínavú, faktmi nabitú a vlastne na skutočných príbehoch založenú beletriu, kde prežívate príbehy všetkých postáv na pozadí histórie jednej krajiny, to naozaj klobúk dole pred autorkou. O Afganistane človek v našich končinách veľa nevie. No kto má záujem to (mimovoľne) napraviť, prečítať si pritom strhujúce príbehy (tam) žijúcich ľudí a zároveň nakuknúť pod pokrievku Talibanu či afganských domácností, ten si určite literárne pochutí. Odporúčam.
Napospas
Kiran Millwood Hargrave
Neskutočne silný zážitok! Krásne napísané - citlivo, pútavo, múdro. Až mi spadla brada, priznávam, keď som sa (až po dočítaní) dozvedela, že autorka má 34 rokov! Taká zrelosť v takom mladom veku..., to sa tak často nevidí. Snímam svoj pomyselný klobúk a veľmi rada sa poobzerám po ďalších tituloch autorky. Ešte dlho bude vo mne doznievať príbeh Maren a Ursuly, sila a statočnosť Kirsten a Diiny, absurdnosť obvinení tzv. čarodejníc, komisárova a lensmannova odpornosť, zrada a zloba miestnych žien, neľahké prírodné prostredie Vardo a, samozrejme, dve záverečné vyvrcholenia...
Bola to pre mňa druhá kniha, na konci ktorej som plakala a slzy ako hrachy mi stekali po tvári... Veľmi silný emotívny zážitok!
Tátou každý den
Ryan Holiday
Určite výborný nápad, ako každý deň pripomenúť rodičom, nielen otcom, čo je v skutočnosti pri výchove ratolestí dôležité. Je totiž často ľahké na to zabudnúť, najmä pri únave, množstve povinností, každodenných starostí, kariére, zaužívaných zvykoch a podobne. Miestami mi prekážali populistické príklady celebrít a ich rozhodnutí v súvislosti s ich deťmi, no ale... keď to na niekoho zaberie, prečo nie?
Vždy mi však pri takýchto knihách napadne - to naozaj potrebujeme pripomínať elementárne? Čo sa to s nami ako ľuďmi stalo (že to nevieme sami od seba)?
Na druhej strane, keď si spomeniem na výchovu mojich rodičov alebo starých rodičov, pri mnohých autorových radách som si povzdychla, že by im to pred rokmi prišlo veľmi vhod. A nám, ich deťom či vnúčatám tiež :).
Nová Atlantida a Eseje
Francis Bacon
Vytiahla som z domácej knižnice Bacona - ako dielo i autora, ktoré som ešte nečítala. Reku, dovzdelám sa.
No... nečítalo sa to zle. Nová Atlantída bola, áno, utopickou predstavou o dokonalej spoločnosti, ktorú prišelci stroskotanci obdivujú pre jej morálnu čistotu, bezúhonnosť, praktické a radostné fungovanie v spokojnosti, dostatku a mieri. Úvod bol pútavejší ako nekonečné opisy v závere. No a ktovie, ako by to pokračovalo, keby to autor dokončil.
S esejami som sa stotožnila trochu viac. Mnohé postrehy s autorom zdieľam a úplne chápem jeho potrebu napísať ich, zverejniť (možno) v snahe druhým osvetliť, ako to je, aby bol život (jednotlivca i v komunite) lepší.
Čriepky z malotriedky
Peter Ferko
Nečakajte nejakú veľkú literatúru, priatelia. Ide o jednoduchým štýlom písané dielko, ktoré má, bezpochyby, najväčší význam pre autora samotného a zrejme ešte pre pár (menovaných!) žiakov a kolegov. Pán Ferko chcel pár milých zážitkov zo svojich učiteľských začiatkov zvečniť v útlej knižočke, nechal ju nádherne ilustrovať (to skutočne klobúk dolu), ušetril na redakcii, korektúrach i sadzbe a urobil si to sám, ako najlepšie vedel. Zážitky sú však milé, úprimné a autentické.
Obrana tajomstiev
Anton Hykisch
Myslím, že som ešte nečítala súbor takých rôznorodých poviedok. Rôznorodých nielen štýlom (naozaj, čo poviedka, to iný štýl), ale aj perspektívami. Oceňujem autorov krásny jazyk (teraz mám obdobie pôvodnej slovenskej literatúry, dávam si oddych od dobrých či horších prekladov a kochám sa pôvodinami) a tiež širokospektrálnosť tém, ktoré vždy nečakane vytiahne akoby z rukáva. Za veľké mínus ale považujem, že máloktorá z poviedok má uzavretý oblúk. Tie, ktoré končia otázkou po skvelej úvahe, sú výborné. Nútia človeka premýšľať a tvoriť. Ale tie bez pointy sú ako milovanie bez vyvrcholenia. A neverím, že to bol zámer. Skôr nezdar.
Staviteľ chrámu
Alfonz Lukačin
Bola som zvedavá na príbeh staviteľa Dómu sv. Alžbety - nielen ako rodená Košičanka, ale aj ako čitateľka. Autorovo meno mi je známe, dokonca som s jeho dcérou chodila na základnú školu, bola o pár tried vyššie, ale vďaka miestnej sláve otca sme o nej vedeli všetci na škole. No ale až teraz akosi prišiel v mojom "čitateľskom harmonograme" čas na Staviteľa chrámu.
Nemôžem si pomôcť, ale celý čas pri čítaní som mala pocit, že sa z toho dá vykresať omnoho viac. Stále som čakala, čo sa z toho vykľuje, kam to dôjde..., lebo tie vnútorné Štefanove pochody, svetsko-náboženské úvahy, pokušenia či hovory s diablom samy osebe nestačili na príbeh. Nemali tú silu ťahúňa. Dobové reálie a osobnosti mesta zas, zdá sa mi, zaujmú asi len tých, ktorí majú nejaký vzťah ku Košiciam. Kniha však nemá nijakú dejovú linku... trochu sa dozvieme o rodinnom zázemí staviteľa, o jeho práci, trochu o intrigách medzi vedením mesta, v druhej časti o ochrane mesta Košice pred vpádom vojsk "zaručených" nástupcov na trón. Ale všetko je to pozliepané akýmsi nefunkčným lepom. A ak vrcholom knihy malo byť päťsekundové fyzické spojenie Štefana a Anny, tak... sa mi to zdá žalostne málo.
A tie úvody kapitol tam boli tiež ako päsť na oko. Vždy tam bol dátum, kedy sa konkrétne udalosti "deja" odohrávajú, a zrazu, bez súvisu s Košicami krátky vstup o narodení a živote nejakého človeka, ktorého potom vyhlásili za svätého. Akoby len preto, že sa narodili v deň, o ktorom sa píše, nimi autor musel zaplniť riadky, aby mal čím...
Pre mňa sklamanie.
Rozhanovce
Imrich Jelč
Sporadicky mám chuť na monografiu nejakej obce. Najčastejšie, samozrejme, o takej obci, ktorá mi niečo hovorí, je mi niečím blízka a podobne. Rozhanovce sú chronicky známe z dejepisu, no môj dôvod prečítať si túto knižočku sa netýkal bitky pri Rozhanovciach. Zaujímalo ma to preto, lebo cez túto obec sme pred rokmi chodievali, dokonca nám tam bývajú aj známi... Tak som sa o nej chcela dozvedieť niečo viac. Ale... veľa som sa nedozvedela. Chcelo to nejaké spomienky a prerozprávania pamätníkov, priamu reč, život! A menej dojmov a domnienok. Nebol to zámer, ale pôsobilo to ako suché výpisky z kroník, a tie nie sú veľmi pútavé, človek na ne vzápätí po prečítaní zabudne. Aj tá grafická úprava je skôr ako pre dajakú rozprávkovú knižku než monografiu obce. No a o jednoduchom štýle textu, krkolomných vetách a lajdáckej práci korektora radšej pomlčím. Škoda, zámer to bol dobrý.
Jemné umenie mať veci v p**i
Mark Manson
Knihu som dostala do daru, inak by som si ju na čítanie nevybrala. Skôr však vypovedá o darcovi než o mne... tak už to býva.
Súhlasím s kolegami, že tých vulgarizmov mohlo byť menej, autor mal však asi pocit, že sa tým pozalieča súčasnej generácii a získa si množstvo čitateľov (a slušný zárobok, pravdaže). Tiež mi to pripadalo ako zozbierané z kdejakých iných tzv. svojpomocných či motivačných knižiek a zabalené do... vulgárnejšieho, pardon modernejšieho hávu.
No nič, knihu posúvam ďalej, keďže sa k nej určite nepotrebujem vrátiť.
„Vedle mne jste všichni jenom básníci“ – Zlomky a skici k Jeanu Arthurovi Rimbaudovi
Miloslav Topinka
Nebyť ČV, tak sa k tejto knihe vôbec nedostanem.
Osobu Rimbauda som nikdy nijako zvlášť neobdivovala. No a tento text o jeho živote mi ho vzdialil ešte viac. Normálny človek predsa nemôže chcieť "žiť čo najzhýralejšie", "zbavený morálky" pobodať len tak z roztopaše priateľov, trápiť všetkých naokolo a tváriť sa, že tým "čosi" veľkého hľadá. Ono ani nečudo, že si v takom mladom veku zničil telo a skonal, keď sa počas života vyžíval v temnote... Pre tieto odpudzujúce aspekty sa mi kniha nečítala dobre a nemôžem jej dať viac ako dve hviezdičky.
Ostře sledované vlaky
Bohumil Hrabal
Na Hrabalove knižky pozerám na našej poličke už roky. Nejako som sa ale nikdy spontánne nevychytila a nezobrala som si ich. Až teraz, do ČV sa mi Ostře sledované vlaky hodili, tak som sa odhodlala. Film som videla raz a aj to pomerne dávno, takže to pre mňa bola vlastne príbehová novinka. Priznávam, že párkrát som pri čítaní mala sto chutí knihu odložiť neprečítanú. Potom ma ale autor zase namotal nejakým pekným obrazom, úvahou, spomienkou, melancholickou poetikou, a tak som vytrvala. Ale keby to bola kniha objemnejšia, asi to vzdám, priatelia. Príliš veľa smútku a bolesti je v nej... neurobila mi ktovieaký pocit.
Květy zla
Charles Baudelaire
Rest z dávnych čias odškrtnutý z pomyselného zoznamu a ďalšia kniha pridaná do tohtoročnej ČV. Inak by som sa na prečítanie tejto zbierky neodhodlala. Nikdy ma nelákala poézia, teda... nie v tom klasickom význame = verše, obrazy zo slov, rýmy a podobne. Poéziu vnímam radšej v prírode, stvorení, zázraku vôkol. Tou sa rada nechávam unášať.
Baudelaire a jeho Kvety zla ma odrádzali už len pre ten názov. Je mi proti srsti. A po prečítaní, z ktorého ide zlý pocit, môžem akurát konštatovať, že tak skoro sa na žiadnu poéziu nevrhnem.
Ocením však preklad, to áno. Previesť čosi také ako básne do diametrálne odlišného jazyka, to chce majstra poeta. Pred tým klobúk dole.
Pacienti
Jürgen Thorwald
Opäť skvelé! Dych berúce opisy vývoja medicíny rozdelené do troch častí: Zreparovaní, Obličkári, Transplantanti. S dôrazom na dôležitosť človeka = pacienta, ktorý má vždy konkrétne meno, životný príbeh a napokon aj osud, pravdaže. Je to veľmi silné čítanie o dobách, keď sa lekári pokúšali z vlastnej vôle, vidiac utrpenie chorých, vymyslieť nové, funkčné a bezpečné metódy pomoci, koľkokrát na neprebádanom území s obrovskými rizikami... A predsa! Nebyť toho, nepostúpilo by sa ďalej. Či už v chirurgii, alebo priamo transplantácii srdcových chlopní, obličiek, srdca alebo pečene.
Niekedy človeka až mrazí z tých kľukatých ciest lekárskej vedy, z tých náročných a bolestivých zážitkov pacientov. Ale je to výnimočné čítanie - príbehy sú spracované temer až beletristicky, s priamou rečou, s úvahami hlavných hrdinov, doplnené o historické podrobnosti.
Veľmi sa mi ráta pokora, s ktorou lekári tých čias (1937 - 1968) pristupovali k svojmu povolaniu. Dovolím si na jej ilustráciu uviesť jeden citát z knihy:
"Zázraky v medicíne? Nepoznám nijaké. Aj najväčšie zázraky, ktoré sme - ako sa nazdávame - vykonali, sú smiešnym príštipkárením. Sú iba nefalšované zázraky prírody." Paul Lester Gronstein, Praha, 1937
Na záver musím ešte pochváliť preklad. Krásny, čistý, ľubozvučný, plný nádherných archaických vyjadrení. Dokonalá práca!
Vytvorte si život, po akom túžite
Oprah Winfrey
Lákadlom na knihu sú očividne mená autorov. Ale až prekvapivo to bolo aj k veci. Pardon za sarkazmus, ale nie vždy sú takéto "návody na život" naozaj užitočné pre usilovných hľadačov. Skôr naopak (žiaľ). Takže som sa potešila, že opäť vyšlo niečo, čo môže ľuďom pomôcť, pokiaľ to všetko už nevedia sami od seba - čo by bolo ideálne.
Desetkrát šťastnější
Owen O'Kane
Hoci je mi 10 bodov, ktoré autor opisuje, známych a denne ich uplatňujem v praxi, myslím, že kniha je napísaná natoľko polopatisticky, výstižne a nekomplikovane + je doložená zrozumiteľnými príkladmi zo života, že môže osloviť tých, ktorí sa s týmito konceptmi stretnú prvý raz. Autor mal dobrý úmysel, zvolil vhodnú formu a verím, že sa jeho dielo neminie účinku. Naozaj, keby sa všetci ľudia riadili týmito 10-timi odporúčaniami, svet by bol nádherný.
Vyhraj každú debatu
Mehdi Hasan
O autorovi som do prečítania tejto knihy nepočula. Bezpochyby je však "známou firmou" aj v Anglicku, aj v USA. Tento jeho knižný počin presne spĺňa to, čo sľubuje názov a čo od knihy čaká čitateľ. Autor nás veľmi zrozumiteľne, precízne, vtipne a dokladajúc to vlastnými rétorickými skúsenosťami a víťazstvami v debatách prevádza komunikačnými zručnosťami, ktoré za svoju dlhoročnú prax nadobudol. Kniha má skvelú štruktúru, obsah i prístupnú formu a ten, kto chce zabodovať svojimi prejavmi, je určite na správnej adrese.
Atramentovo čierne srdce
Robert Galbraith (p)
Človek sa pýta, či tá Rowlingová nie je náhodou platená od strany... Pričom, jeden by si myslel, že už len jej meno (alebo nefunkčný pseudonym) na knihe zaručuje skvelý predaj (a pre ňu skvelý zárobok). No nič... ako zarytý fanúšik som sa na knihu tešila a prečítala ju napriek obrovskému množstvu strán za pár dní. Čo svedčí o pútavom štýle a mojej zvedavosti, ako to dopadne (s príbehom i s dvoma hlavnými hrdinami). Nejde síce o literatúru, ktorá by človeka kdesi posunula, ale cení sa, že autorka do svojich detektívok vždy zakomponuje aj dôležité a aktuálne témy (náročnosť výchovy, pošramotených jedincov, zneužitie internetu atď.). Škoda len, že vzťah medzi Robin a Cormoranom je vykreslený naozaj ako zo ZŠ. Chápem, že je to schválne, aby sme čítali ďalej a držali im palce, no človek by sa potešil aj vtedy (a možno oveľa viac), keby boli ukázaní ako fungujúci a milujúci sa pár s nadšením a zápalom pre rovnakú prácu. Ale nič to, autorka zvolila tento prístup, tak čo my tu namudrujeme, nie? Tak či tak budeme čítať aj ďalší diel :).
