Lessana komentáře u knih

Kniha pre deti, ktorej rozprávačom je detský hrdina (chlapec, pričom autorka je žena - zvláštne, nie?), no spracúva vážnu tému: vyrastanie pri rodičoch, ktorí nie sú šťastní (spolu ani každý zvlášť). Našťastie je tu ale teta, ktorá svoje životné šťastie našla (a prácou je jej koníček - písanie), hoci prišla o milovaného manžela a dcéra žije v zahraničí. Má však dom, záhradu, verného a múdreho psíka, no a synovca Filipa, rozprávača, ktorý vďaka nej popustí uzdu svojej fantázii naplno. Pekné, no pôsobilo to na mňa pomerne prvoplánovo. Pri čítaní sa mi vybavil Loukotkovej Vstup do ráje zakázán, ktorý je tiež rozprávaný dieťaťom (hoci dievčaťom), ale tam je latka o 100 priečok vyššie. Z nedávnej produkcie Absyntu ma podstatne viac oslovil Divoký rok.

9 18.10.2022

Zlatú vodu som už pred rokmi čítala, ale siahla som po nej zas a milo ma prekvapila. Dokonca po opätovnom čítaní jej pridávam hviezdičku v hodnotení, čo obvykle robievam naopak - že hviezdičku strhávam, keďže zistím, že mi kniha už po čase nemá čo ponúknuť. Ale späť k Zlatej vode. Autor sa jednoznačne neminul povolaním. State o vyšetrovaní investigatívneho novinára (občas až skoro detektíva) sú bravúrne. Témy, ktoré spracúva, sú vlastne pálčivé a odvážne dodnes. Ide o nedávne slovenské dejiny... No a milostné zápletky hlavného hrdinu príjemne podfarbujú a akoby zjemňujú ťaživosť súdobých udalostí. Hoci vzťahy so ženami hrdina tiež nemal jednoduché a ružové... Dobrá kniha.

12 18.10.2022

Výborná kniha! A dokonalý preklad. Dávno som nečítala nič také dobré od súčasnej autorky. A myslím, že čokoľvek vyjde u nás od Narine, zoženiem si to. Simon je podmanivo zručne, ľahkým perom spracovaný, vlastne akoby životopis muža, ktorý pomohol mnohým ženám. A hoci je v konečnom dôsledku záletník, nejde o nesympatického hrdinu. Všetko je vždy nádherne a nenásilne psychologicky vysvetlené, takže čitateľ rozumie. Pohnútkam, motívom, príčinám, dôsledkom konania všetkých postáv, ktoré sú (majstrovsky) napísané (s celým životným kontextom) tak, že s nimi žijete, dýchate a prajete im. Aj Simonovi, aj jeho láskam. Vidieť, že autorka má v živote a v medziľudských vzťahoch jasno. K tomu je citlivá a múdra a má talent dať to na papier v príbehu, ktorý má dušu a rezonuje. Plus dávam aj za arménske reálie a kuchyňu. No a samotná stavba príbehu, teda úvod, jednotlivé kapitoly a záver, je úplne kúzelná a presne podľa môjho gusta. Bravo!

16 18.10.2022

Stará dobrá francúzska klasika! Pagnol si ma získal už knihou Jak voní tymián, nepochybovala som teda, že aj Živá voda bude krásnym čitateľským zážitkom. Ide o úplne dokonalý román - teraz myslím formou, stavbou príbehu (idylka, zápletka, zauzlenie, napätie a napokon vyvrcholenie s rozuzlením a katarziou), popisom charakterov postáv i prostredia. Takéto čítanie mám rada. Hoci predvídateľné, ale pútavé, no najmä s láskou k stvoreniu, rodnej hrude i ľuďom, ktorých si autor teda neidealizuje. Kde nič neostane otvorené, všetko (naozaj každá maličkosť) má v texte svoj význam, všetko do seba zapadá a všetko sa vysvetlí :).
So Jeanom prežívate jeho nadšenie a neochvejnú vieru v úspech na poli pestovateľskom. Tŕpnete spolu s ním pri nosení vody a hneváte sa na hlavných "padouchov" - Ugolina a Papeta. Sledujete Aimée a Baptistine v ovčíne, malú "prírodnú vílu" Manon, postavičky v dedine, farára, osadenstvo neznabohov na terase miestneho výčapu, nového učiteľa Bernarda s mamou Magali... A viete spolu s nimi všetkými, že božie mlyny melú pomaly, ale isto iste.

31 30.07.2022

Občas beletriu pretkám nejakou "múdrou" knižkou, pre zmenu. A vždy, alebo takmer vždy, sa potom s radosťou k beletrii vrátim :). Viac mi vyhovujú životné múdra vkomponované v peknom a nápaditom príbehu s prepracovanými postavami, než písané riadok po riadku bez prozaického šatu. Ale k veci: v knihe sa hovorí múdro, nedá sa nesúhlasiť. Je to presne tak (škála emócií, možnosť rásť, príčiny chorôb, rozdiel medzi silou a mocou...). Dve strhnuté hviezdičky sú ale preto, lebo výskumná metóda, ktorá sa tu tvári ako nová, je stará ako ľudstvo samo, a teda dávno známa. Funkčná, samozrejme, a je dobré, keď sa ľuďom pripomenie, iste, no hrať sa na objaviteľa a záchrancu ľudstva (skrz reakcie svalov)... to hádam nie. Spomeniem ešte trochu únavný štýl spôsobený dlhokánskymi súvetiami pomerne náročného textu. Môže to odradiť prípadných hľadačov. A na dôvažok zmiasť všetkých, ktorých stratili svoj morálny kompas a intuíciu a je im povedané, že riešenie je v kladení otázok svojim svalom, a nie vo zveľaďovaní svojho ducha.

13 21.07.2022

Veľmi zaujímavo riešený diel. Na preskáčku sme v súdnej sieni s Gamacheom a otravným prokurátorom, hoci, ako u autorky vieme, všetko je inak, ako sa zdá... Spracúvaná téma svedomia, (ľudmi vymyslených) zákonov a vlastného morálneho a etického kompasu skvelá a nadčasová. No a okrem súdu sledujeme aj udalosti, ktoré mu predchádzali, avšak všetko na striedačku, kapitola po kapitole. Pennyová je zručná, to už sme sa mnohokrát presvedčili, takže sa v tom čitateľ nestráca, ale s napätím sleduje, ako sa všetky línie pospájajú, kde sa stretnú a čo sa z toho vykľuje. Nápad s cobradorom výborný (zase sme sa niečo nové dozvedeli), zápletka okolo 5 mladých ľudí pútavá, hoci smutná, starí známi z Troch Borovíc potešia, no a do toho drogové kartely, záverečné vyvrcholenie a smútok pre Isabelle... skvelý diel, ako je už u Louise dobrou tradíciou :).

20 21.07.2022

Gamache tentoraz ako veliteľ akadémie Sûreté čelí doznievajúcemu systému minulých "pedagógov"/demagógov. Z mládeže sú vychovávaní bezcitní, drzí a pyšní jedinci, pričom by to malo byť naopak. Armand má pred sebou neľahkú úlohu urobiť v tom bordeli poriadok. Začne zmenami v pedagogickom zbore, no aby mohol odhaliť korene zla, pár "kusov starého výkvetu" je nútený si tam načas ponechať.
Výborná línia je aj tá s mapou Three Pines, kde k slovu prídu štyria zaujímaví kadeti, no a, samozrejme, nám známe a blízke postavy z tejto tajomnej dedinky. Vždy poteší, ako autorka nezabúda ani na históriu (vojakov - chlapcov z prvej svetovej vojny a ich rodičov...), vidieť, že dosť zo svojich záľub preniesla do Reine-Marie :) (archivárstvo, knižnica, história...). Páčia sa mi aj Beauvoirove pochyby, na konci ktorých vždy aj tak zvíťazí lojalita k svokrovi :). Páchateľa som odhalila skôr, no bolo mi to ľúto... už kvôli Gamacheovi. Ďalšia rana, ktorá sa mu bude dlho hojiť...

17 11.07.2022

(SPOILER) P. S. Možno si autorka v tomto, ale i v zopár predchádzajúcich dieloch (ne)nápadne pripravila pôdu na to, že ďalšie príbehy/prípady sa budú odohrávať (aj) v Paríži. Ktovie? Keď sú tam už obe Gamachovie deti s rodinami. Pomaly tam odíde aj Gamache s Reine-Marie... Určite má autorka Paríž rada a toto je skvelá príležitosť, ako o ňom písať :).

14 30.06.2022

Opäť perfektný diel a mne neostáva iné, len sňať klobúk pred autorkou, že dokáže po toľkých stovkách strán napísať zas a znovu skvelý príbeh, napínavý od začiatku do konca a s výbornou psychológiou postáv. Nehovoriac o prostredí Troch borovíc spolu s obyvateľmi tejto malebnej horskej dedinky, kde sa vždy rada vraciam.
V Kráľovstve slepých, kde jednooký je kráľom, sledujeme opäť viac liniek: suspendovaného Gamachea v rámci Sureté, Jeana-Guya a jeho pokušenie zradiť (tu sa mi veľmi páčilo, že v závere prišla pomoc, ktorej pôvodcov nepoznal; no rovnako dúfam, že sme sa nerozlúčili nadobro...), prapodivný závet Barónky, osudy jej troch detí a tiež postupy troch likvidátorov závete, spreneveru peňazí, vraždu (ako inak v detektívke) a Améliinu úlohu vo veci smrtiacich drog.
Čo námet, to skvelá pointa. Čo postava, to životný príbeh. Výborné!
Neviem sa dočkať ďalších dielov! :) A nesmierne sa teším, že sú preklady Pennyovej v češtine, keď sa už naši rozhodli ďalšie práva nekupovať...

23 29.06.2022

Krásne rozprávanie o živote v arménskej dedine. S obyvateľmi, ktorí prirastú k srdcu, ktorí toho prežili (vojnu, zemetrasenie, hladomor, rozmary prírody...) a napriek tomu alebo práve vďaka tomu sa nevzdali a žijú ďalej svoje zmysluplné životy. Páčilo sa mi, aké mali rodiny prívlastky a podľa čoho :). Rovnako prepojenie medzi všetkými, či už rodinné, alebo priateľské. Srdečnosť dýchajúca zo vzťahov medzi ľuďmi. I nádej, ktorá sa zaleskla na konci knihy, s novým životom, takým nečakaným, no o to povzbudzujúcejším a ešte viac všetko stmelujúcim. Skvelé! Teším sa na ďalšiu knihu od Narine.

22 20.06.2022

Výborné, ako už tradične. Príbehom sa vinie niekoľko zápletiek (Laurent, Antoinette, hra, superdelo a mnoho ľudí okolo neho), pričom bez spôsobenia gulášu, naopak všetky prepojené a rovnako dôležité. Prekvapivé bolo, že sme sa (konečne) dozvedeli, čo a kedy sa vlastne stalo Ruth, že je vždy v POHODE :). Ako aj Gamacheov pôvod (zrejme absolútne neprekvapivý vzhľadom na úspech série) či niečo z histórie Troch borovíc. Zaujímavé bolo i nové postavenie našich hlavných hrdinov v rámci hierarchie v Sureté. No a tiež predpokladaný vývoj vzťahu Beauvoir a Annie. Som veľmi zvedavá, čo bude ďalej s Armandom, ako sa rozhodne... Tiež mi krúti závitmi, ako bude napredovať Ruth. Slovom - musím sa nutne dostať k ďalšiemu dielu :)).

21 24.05.2022

Zase skvelý diel, dobre premyslený a výborne napísaný. Človek ani nevie, ako mu tých 424 strán mizne pod rukami, resp. ocitá sa z pravej strany na ľavej :).
U kníh Louisy Pennyovej sa mi okrem iného páči, že každú kapitolu nenápadne rozdelí na menšie časti, pričom v každej vidíme do hlavy komusi inému. Dáva to priestor na rýchlejší posun v deji, samozrejme, ako aj na detailnejšiu kresbu charakterov. Vždy do seba všetko zapadne a nič nie je vyslovené zbytočne.
Magnetom u týchto detektívok je pre mňa aj to, že autorka vždy rozpitve niečo iné, keďže pozná človeka a jeho neduhy i klady. A vždy je toho v jednej knihe viac, napr. tuto závislosť (akákoľvek) a snaha sa z nej dostať, odpustenie (snaha získať ho i dať), nevypovedané traumy z minula, ktoré si človek v sebe živí, pričom sa môže rozhodnúť aj inak, chápanie jednej veci dvoma ľuďmi úplne inak a z toho prameniace nedorozumenia atď.
U Louisy je to slovom vždy psychologicko-sociologická štúdia zabalená v atraktívnom šate detektívky so sympatickou postavou vrchného inšpektora, ktorého reakcie by chcela mať každá žena u manžela :).
Svet výtvarného umenia vo Svetelnom klame bol vykreslený úplne vierohodne a nezávideniahodne... všetky tie výstavy, kritiky, recenzie, galérie, vplyvní ľudia, maliari, závisť, strach, prestíž, moc, alkohol i pošramotené osobnosti a z toho prameniace i pošramotené rozhodnutia a činy.
Jediné, pri čom som sa trochu usmievala, bol záver, kde si Louise neodpustila finále a la Agatha Christie - všetci v jednej miestnosti, detektív uprostred, akože rodinný rozhovor, na konci ktorého však dôjde k odhaleniu vraha. Trochu klišé, ale odpúšťam. Vyvážilo to všetko vyššie spomenuté a ja sa púšťam do ďalšieho dielu :).

23 14.05.2022

Dobrá oddychovka, keď chce človek trochu vypnúť od každodennej "reality". Pri druhom čítaní mi ale chýbalo čosi viac, tá povestná nadhodnota. Príbehy sú naozaj iba na zasmiatie, prípadné pokochanie sa metaforami a prekladom. Nič viac, nič menej.
Asi tie moje knižné opakovania zastavím v najlepšom, aby som nestrhávala knihám "body" :).

13 10.05.2022

Druhé čítanie tejto milej knižky som si vychutnala úplne inak ako to prvé. Vtedy som čítala iné vydanie, to najobjemnejšie, kde sú spojení "mimozemšťania" s "vynálezcami", a bolo to vždy v autobuse, na ceste do práce. Boli to príjemné chvíle, ani sa mi nechcelo odkladať knihu z ruky, keď som prišla na pracovisko :).
Ale teraz, doma, keď sme si to predčítali s manželom, to pre mňa nemalo už také čaro ako po prvý raz. Jazyk je stále krásny, preklad výborný, postavičky kúzelné, nápady skvelé, ale zdalo sa mi, že autor zbytočne priveľmi naťahuje príbehy, no ich pointa vôbec nezodpovedá tomu naťahovaniu "gumky v gatiach". Škoda, uberám na hodnotení jednu hviezdu, hoci úsmev nám Bulyčov vyčaroval viackrát :).

Tak to bola krása! 14-ročný autistický chalan píše denník. Miluje prírodu, ako aj celá jeho milá rodina, tiež autistická. Píše o svojich dňoch. Veselých i smutných. Zážitkoch, najmä tých v prírode a pri vtáctve. Je zaujímavé sledovať pochody jeho mysle. No najmä nechať sa unášať na vlnách metafor, ktoré tvorí úplne zľahka, až hodvábne. Často som sa pri čítaní pristihla, že myšlienky s autorom zdieľam, presnejšie povedané, že čítam tie svoje. Som teda autista? O svojej inakosti viem. A nie je dôležité, ako ju nazveme, pravda. Dôležité je, že vnímam (spolu s autorom) spätosť s prírodou a Stvorením. Odporúčam.

17 02.05.2022

Keď človek prežíva ťažké, náročné obdobie, Hesse je správna voľba. Nesklamal ani u nás v rodine. Predčítali sme si a veľmi nám pomohol a uľavil. Je to nádherné čítanie, plné poznania a múdrosti, ktoré dokážu pohnúť aj druhých, v ľahkých i neľahkých časoch. Odporúčam.

No... tak mi pri čítaní napadlo, prečo sa o tomto "diele" učí vôbec na školách (dokonca už na základných). Z osnov je vyhodený napríklad taký Jules Verne (!) (nám ho pani učiteľka "podsunula" mimo osnov, aby sme neboli ukrátení, a dobre urobila), ale tomuto tu, celej tzv. beatnickej generácii, je venovaných niekoľko vyučovacích hodín. Aký nepomer!
Literárna (nad)hodnota nijaká. Štýl rozprávací, zrejme vo svojej dobe nóvum, v poriadku - ale výsledný pocit je chaos, a to už nie je v poriadku. Podsúvať ho čitateľom a maskovať za umenie je zločin.
Postavy nesympatické a nevľúdne. Stratené, zblúdené, bez poznania, bez akejkoľvek zodpovednosti k sebe, blízkym, k životu, manželkám, deťom... S drogami a alkoholom povýšenými na čosi normálne a bežné. Len sa rútiť vpred, bez cieľa a zmyslu. Bez ohľadu na ujmy (fyzické, psychické - svoje i tých druhých). Toto nie, vážení. Nikdy viac.

22 09.03.2022

Po druhom prečítaní pridávam jednu hviezdičku v hodnotení - teda do plného počtu. A som rada, že môžem sériu čítať pekne po poriadku, keďže skladačka zapadá do seba a vzťahy sa rozvíjajú... a tie minulé odhaľujú. Ako v tomto diele udalosti s Gamacheovým otcom Honorém. V tejto súvislosti som rada, že linka s Danielom a jeho 2. dieťaťom bola pekne uzavretá, ako napokon všetky, čo u autorky oceňujem. Rozpracuje viacero línií, nie však únavne či chaoticky, práve naopak, a všetkým dá oblúk (motívy z detstva Morrowovcov, Armandov otec v. Daniel, včely, Véronique, D. Martin, Elliot...).
Hoci v 4. časti nie sme v Three Pines, ale v kanadskej divočine, autorka nás tam predsa len na chvíľu vypraví s Reine-Marie, Clarou a Peterom na Deň Kanady, aby tam Armand našiel riešenie zdanlivo neuskutočniteľného - pohnutia sochy.
Chudáci Morrowovci! S toľkými peniazmi a majetkom a predsa takí chudobní - bez lásky, šťastia a spokojnosti. Koľko tráum na spracovanie v jednej rodine! A nie je to tak aj vôkol nás?
Hoci som žena, Gamache mi je vzorom najmä prívetivým a múdrym konaním a reagovaním za každých okolností, láskavým pochopením i súcitom s démonmi druhých, vyžarovaním prirodzenej autority i nádherným vzťahom s milovanou osobou. (Aj) preto tieto detektívky rada čítam. Hor sa na Hladového ducha! :)

Repete tretieho dielu ma bavilo viac ako jeho prvé čítanie. Má veru zmysel čítať túto sériu po poriadku (keď sa ovšem čitateľovi páči). Človek lepšie precíti vzťahy medzi členmi Sûreté. A lepšie pochopí aj Ruth (jej lásku maskovanú v obrane za nevľúdnosť) či Petera (jeho žiarlivosť na Clarinu tvorivosť). Zápletka je opäť výborná, pri vyšetrovaní čitateľ podozrieva snáď každého "na scéne", tak je to šikovne napísané. Jedlo a nápoje od Gabriho a Oliviera priam rozvoniavajú z písmeniek v knihe, rovnako ako prebúdzajúce sa jarné kvety v dedinke Three Pines či ihličie v lesoch vôkol. A emócie, dobré i tie pokrivené, plávajú hore-dole, od postavy k postave (žiarivá Madelaine, zaľúbená Sophie, žiarlivá Hazel, m. Béliveau, Jeanne, Odile, Gilles... ale i zradný M. Brébeuf, Lemieux či pokrivený Francoeur), a človek má príležitosť zamyslieť sa nad vlastnými reakciami, traumami a ich (ne)úspešným spracovaním. Mám rada tento presah literatúry do života. Tak to má byť. To je účel.

22 09.02.2022

Jedna z užitočnejších kníh o vzťahoch. Sympatické je, že naozaj môže pomôcť, keď to človek potrebuje. Neviem, či to delenie na typy pripútanosti vo vzťahoch (istý, vyhýbavý a úzkostný) nie je pomerne zjednodušené. Bezpochyby existuje viacero príčin pre ľudské konanie... No nedomýšľať si významy slov či reakcií toho druhého, nebojovať, nesprávať sa tzv. protestne, ale využívať efektívnu (teda priamu a úprimnú) komunikáciu s cieľom vyjadriť svoje potreby a zlepšiť vzťah, to sú veci, ktoré by mali byť síce medzi ľuďmi samozrejmé, ale vidíme, že nie sú, teda je fajn, že to niekto pripomína takto vľúdne s cieľom pomôcť.

12 04.02.2022