Napoleon v Rusku. 2. díl: Zkáza Velké armády přehled

14.02.2023

Kniha podrobně mapuje druhou polovinu Napoleonova tažení do Ruska roku 1812. Pan Kovařík píše hodně čtivě a poutavě, takže kniha i přes značný počet stran nenudí. Kniha začíná obsazením Moskvy a končí katastrofálním ústupem z Ruska. Vyzdvihnout musím skvěle zpracovaný popis bitvy na Berezině. Kniha je doplněna (stejně jako první díl) velkým množstvím vzpomínek účastníků tažení.

31.10.2020

Ja vlastne neviem, či písať, hodnotiť túto knihu... Príde mi to úplne neadekvátne voči dojmom, ktoré sa vo mne nahrnuli počas čítania, pričom to "pekne" graduje ku koncu a poslednú stovku strán som už čítala s mokrou tvárou. Neadekvátne vzhľadom na to, že sa nejedná o vymyslený príbeh. A kto to drží v hlave od prvého riadka až po samotný záver tejto knihy, nebude sa mu jednoducho čítať. Niežeby som nevedela, o čom je vojna, ale toto je veľmi ťažké čítanie. Je mi na nič.. každý nech si to sám prečíta, pochopí, zamyslí sa nad tým, o čom číta.

Ja si tak za seba dovolím len na záver spomenúť jednu pasáž, ktorá ma dosť dojala a pre ktorú som mala aj problém zaspať. Ide o moment, keď šéflekár Grande Armé barón Larrey sa potreboval vrátiť po svoj materiál, aby mohol pokračovať v zachraňovaní stoviek životov. Na krehkom moste na rieke Berezina sa medzičasom vytvorila nová zápcha a jemu hrozila smrť. Predstavte si teraz, ako si čítate o tom, ako dennodennne umierajú ľudia, strácajú ľudskosť, ohľaduplnosť, myslia na seba, sťahujú oblečenie z umierajúcich druhov. Predstavte si, že títo ľudia trpia neznesiteľným hladom, niekto si odrezáva z vlastných nôh, aby prežil, je svojho druha, trpí snežnou slepotou, mučí ich hmyz, prichádzajú o končatiny, buď v bitke alebo vďaka ukrutnej zime. Už viete, že títo ľudia idú dopredu len zo zotrvačnosti, zakopávajú o hrobky svojich druhov, ktorým náhrobok vyrobil padajúci sneh, a rovnako ako oni viete, že ešte mnohí z nich umrú, dokým sa dostaneme z čísla cca 680 000 na cca 93 000 (a to sa jedná iba o počet vojakov Grande Armé). A teraz si predstavte, ako čítate, že práve títo ľudia, strácajúci v živote všetko a častokrát samotný život, v sebe dokázali v jedinom okamihu niečo prelomiť a uvoľniť cestu Larreyovi.... "Byl bych v davu zahynul, pak mě ale naštěstí poznali a hned nato se všichni předháněli, aby mi pomohli. Vojáci si mě podávali z ruky do ruky a já byl za okamžik v naprostém údivu na mostě. Oddanost, kterou mi dali v těch chvílích najevo, mi pomohla hned zapomenout na všechna přetrpená nebezpečí i na předchozí ztrátu zavazadel."

Myslím, že v tomto okamihu je zachytená celá podstata toho javu, ktorý nás oddeľuje od zvyšku živočíšnej ríši a zachycuje samotnú "ľudskosť". Ďakujem.

"Kdo vnímá skutečnou velikost, k níž se štěstí obrátilo zády, zapomene na vlastní bolest a utrpení." Faber du Faur