Věčné zatracení přehled

08.12.2023

Čo sa Barkerovi určite nedá uprieť, je nadčasová originalita. Nemyslím si, že by som toho mal načítaného málo, ale takto dychtiť po prekvapení z každej ďalšej stránky, to sa len tak nevidí.

Úvod, a celkovo všetko z povojnovej Varšavy, je dokonalé. Žena bez pier kráčajúca bosky ruinami mesta, to je jedna z nemála scén, ktorými vie autor čitateľovi ukradnúť dych.

Súčasná linka nie je úplne zlá, ale často so sebou nesie priveľa omáčky a slepých uličiek. Našťastie prináša tiež tragikomickú postavu Pojedača britiev, ktorá je opäť napísaná skvelo a s citom pre pokrivené (kedysi) ľudské charaktery.

A nad tým všetkým stojí zimomriavkový Mamoulian, pri ktorom si určite spomeniete na obdobnú postavu, a síce Kingovho Randalla Flagga. Ku koncu možno začne byť tak trochu nekonzistentný, no výjavy z jeho mysli sú jednoznačne ďalším plusom tohto zaujímavého románu.

Tak trochu odfláknuté mi príde načrtnutie vzťahu s Whiteheadom, no nakoniec všetko stojí a padá práve na Mamoulianovej mytológii a tak je len na čitateľovi, či si ho týmto výtvorom pán spisovateľ získa, alebo nie.

Mňa budú biele okvetné lístky jedného stromu asi ešte hodnú chvíľu strašiť v snoch...

15.11.2023

Utrpenie ako z chlpatej deky. Ty brďo, to čo bolo? Mám Barkera vcelku načítaného a doteraz som si myslel, že je to môj obľúbený autor, ale do tejto knihy som sa nevedel začítať do takej miery, že som každý deň zvládol max. 10 strán. V lepšom prípade „až“ 20, ale to som bol potom fakt na dne so svojimi psychickými silami. Pri celkovom počte strán 420 si poľahky dokážete vyrátať, ako dlho som sa trápil. Vôbec som sa nevedel dostať do deja, atmosféry, postáv. Pritom napísané je to zručne, je to Barker. Trocha sa to zlepšilo sto strán pred koncom (!), ale ani vtedy žiadny zázrak. Kde-tu presvitla typická barkerovská atmosféra hnusu, humusu a sexu (nejeden raz hnusného a humusného), ale inak ozaj bieda. Som otrasený, Clive. Otrasený!