Vinnetou III přehled

07.12.2024

Ak ste dospievajúci chlapec, túto knihu si nemôžete nezamilovať.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo si myslím, že táto kniha je geniálna a že KAŽDÝ chlapec by si mal prečítať trilógiu Winnetou.

ŠTÝL ROZPRÁVANIA Karla Maya
To, čo ma prinútilo vydržať počas celého príbehu, je Mayov štýl rozprávania. Zbožňujem cestopisy (aj tie fiktívne). Winnetou III sa nedrží tradičnej románovej štruktúry. Je to v podstate príbeh vystavaný z niekoľkých epizodických kapitol, ktoré tvoria jedno epické westernové dobrodružstvo.
Úprimne pochybujem, či mám veriť všeobecne prijímanému názoru, že Karl May nikdy skutočne nebol v Spojených štátoch. V knihe opisuje Spojené štáty do takých hlbokých geografických a aj kultúrnych detailov. Viem, že tému pôvodných obyvateľov Spojených štátov silne romantizoval. Napriek tomu sa jeho opisy miest, kultúr a národov zdajú byť také realistické, že je sotva možné, aby človek s takými rozsiahlymi vedomosťami v 19. storočí dokázal napísať takéto dielo bez toho, aby ho videl naživo.

Karl May je dokonalý Old Shatterhand. Spôsob, akým vedie čitateľa prostredníctvom svojich „cestovateľských“ zápiskov, dokáže čitateľa KOMPLETNE vtiahnuť do deja.

Nečítal som veľa kníh o Indiánoch, ktoré boli pôvodne napísané v nemeckom jazyku. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že táto patrí k tým najlepším, a to aj vďaka svojej popularite nielen v Nemecku, ale aj v iných európskych krajinách (napríklad na mojom rodnom Slovensku). Čítal som slovenský preklad z roku 1965, ktorý si aj v 21. storočí udržiava celkom solídnu popularitu.

HODNOTY, KTORÉ KNIHA UČÍ
Počnúc prvou knihou trilógie až po tento záverečný dramatický diel sa séria vo všeobecnosti zaoberá pomerne zložitou témou - vzťahmi medzi indiánmi a bielymi Američanmi (alebo bielymi vo všeobecnosti). Niekedy sa zdá, že knihu trochu kazia niektoré nesprávne, zovšeobecňujúce rozprávania - Bieli prišli do Nového sveta so sladkým úsmevom na perách a červení ich vítali s otvorenou náručou. V mnohých prípadoch to jednoducho nebola pravda.

Ale potom na to May odpovedá názorom, s ktorým aj tak mnohí nebudú súhlasiť.

Na OBOCH stranách boli dobrí aj zlí ľudia.

Mali ste amerických Indiánov, ktorí boli odvážni a priateľskí ako Winnetou (v príbehu však bojuje s morálnymi problémami, ktoré si všíma u nemeckých Američanov). Na druhej strane boli Indiáni, ktorí sexuálne napádali, mučili a vraždili ženy a držali deti v zajatí, kedykoľvek napadli iné kmene - napríklad kmeň Komančov (v knihách to nie je explicitne uvedené, ale je to historický fakt)

Existovali bieli muži ako Old Shatterhand, ktorí sa správali hrdinsky v kresťanskom zmysle (obetovali sa za druhého, nepriateľov atď.) a pravdivo sa držali dobrých hodnôt. A na druhej strane boli belosi (napr. Santer), ktorí by v honbe za chamtivosťou a márnou slávou zlikvidovali kohokoľvek.

Táto kniha učí veľkým hodnotám, ktoré sa z našej kultúry akoby vytrácali. A sú univerzálne. Ktokoľvek z akejkoľvek kultúry sa stane lepším človekom, ak si ich osvojí.

Jednota.

Odvaha.

Rytierstvo.

Skutočné priateľstvo.

Cnostné hrdinstvo.

Tieto hodnoty sú v knihe prezentované u postáv bez ohľadu na ich farbu pleti alebo etnický pôvod. Dôležité sú vaše hodnoty a charakter.

Možno aj preto mi prvok Ave Maria v celom príbehu pripadal taký intenzívny. Byť svedkom Winnetouovej tichej konverzie na katolícku vieru bolo svojím spôsobom srdcervúce. Prijal „hodnoty bielych mužov“ nie preto, že mu ich ukázali belosi, ale preto, že to boli DOBRÉ a morálne správne hodnoty (sebaobetovanie, zabíjanie len v obrane, odmietanie vendety...).

„Winnetou III“ je brilantná kniha a dokonalý záver trilógie. Mayovo pozoruhodne pútavé rozprávanie v kombinácii s krásnymi scenériami a dobrými hodnotami, ktoré učia postavy, z nej robí knihu, ktorú sa oplatí prečítať každej generácii.

18.11.2024

Závet náčelníka Apačov!
„Dobrý Manitou vezme raz do rúk váhy spravodlivosti, aby odvážil skutky belochov aj Indiánov, ako i krv, ktorá bola nevinne vyliata. Winnetou bude stáť tam a bude prosiť o milosť a zľutovanie pre vrahov svojho národa, svojich bratov.“

Pred mnohými rokmi mi knihy o slávnom náčelníkovi Apačov zmizli z knižnice, ale nedalo mi, opäť som ich do nej zaradil. Aj keď je nostalgia veľmi silný fenomén - neľutujem - ani jediný cent, ani vynaložený čas. Takže, po zhruba 50 rokoch opäť spoločne s Winnetouom a jedným „nešikovným“ greenhornom z Nemecka na ich potulkách po amerických prériách. Priznám sa, že sám som prekvapený z toho, čo všetko som z románu už zabudol. Poďakovanie Karlovi Mayovi za krásne detstvo s jeho príbehmi a aj za to, že sa dokázal zastať pôvodných obyvateľov Ameriky.

„Tu odpočíva červené plemeno; nestalo sa veľkým, lebo sa takým stať nesmelo!“