Rybář

recenze

Rybář - Dva romány za cenu jedného, alebo fanúšik Lovecrafta znovu objavuje hranice žánru. Čo keby sa poviedkový námet stal knihou?

Recenzia:

John Langan je na našom trhu pomerne nový spisovateľ, ktorý má zatiaľ preložené dve publikácie. Netají sa tým, že je fanúšikom H.P. Lovecrafta, k čomu sa otvorene hlási aj na prebale knihy Rybář. Kedže som sám členom fanklubu, neváhal som vykročiť do neznáma. Dokáže však fanúšik prekonať predlohu? Zamotá sa v žánrovom klišé? Prekvapivo oboje.

Na začiatku románu sa zoznamujeme s dvojicou mužov, ktorých spája spoločný žiaľ. Robia si nedobrovoľnú spoločnosť, prekonávajúc predčasnú stratu členov rodiny. Čas v životoch, ktoré pre nich stratil zmysel vypĺňajú spoločnou záľubou… Rybárčenie.
Úvod románu sa rozbieha v dobrom tempe. Postavy majú hĺbku a sú dobre vykreslené, včetne svojich komplikovaných emócií. Zoznamujeme sa s ich životmi a Langan zručne buduje hustú, bezútešnú atmosféru.

Vzápätí však začne autorove dielo zakopávať.
Príbeh je pripravený na rozbeh, v momente kedy sa preruší. Naša dvojica sa vydá na rybi a po ceste na nové tajomné miesto, si vypočujú jeho príbeh. Pozadie Dutchmans Creek im vyrozpráva samotný Lovecraft, ktorý v románe vlastní pohostinstvo pri ceste. Ignorujem prvé zakopnutie, aj keď takúto vsuvku nedocení ani fanúšik ako ja.
Tu zrazu kniha búra štvrtú stenu a prehovorí priamo na čitateľa. Postava nám vysvetlí, že opustíme jej dejovú líniu. Máme si predstavovať, že sleduje rozprávanie s nami… Tomu hovorím zakopnutie, priam až salto.

Autor na nás vybalí svoj druhý román, ktorý podáva ako kontext miesta, kam sa hrdinovia vybrali. Príbeh v príbehu ma bezmála 180 strán a je vlastne skutočným obsahom Langanovho románu. Zoznamovanie sa s postavami a budovanie atmosféry úvodných 60 strán stráca zmysel a začíname od nuly. Zakopneme až začneme krívať a to rozbiehame nový príbeh.
Aby som sa vyhol odhaľovaniu deja poviem len, že v ňom figurujú nemŕtvy, čierna mágia a samozrejme bytosť hodná kozmického hororu.
Nieje to napísané zle, ale postavy už nedosahujú hĺbku našich pôvodných hrdinov a vo vzduchu je cítiť klišé. Stredná časť knihy pôsobí kvalitatívne horšie a zdá sa ako keby bola písaná menej skúseným autorom. Je oddaná snahe priblížiť sa dobovo, atmosférou a štylisticky svojmu obdivovanému vzoru. Langan zručne pracuje s atmosférou, aj s našou predstavivosťou a predvedie viacero dobrých nápadov, ktoré osviežia tento inak konzervatívny žáner, ale celý čas hráme povedomú melódiu podla nôt Lovecrafta. Horšie je, že príbeh nieje napísaní ako Howardovo rozprávanie a nemá ani snahu tak pôsobiť. Táto krátka novela, počas ktorej sa k pôvodnému deju vôbec nevraciame, má kompletnú dejovú líniu, včetne vlastného záveru a očividne bola napísaná zvlášť.

Po 180 stranách sme späť a autor sa tvári ako keby sme boli preč päť minút… Príbeh pokračuje tam, kde sme ho opustili. Snažíme sa spomenúť si na postavy a vybaviť si atmosféru, ktorá je už dávno preč. Našťastie to Langan s atmosférou vie a toto kaskadérske zakopnutie zvláda bez pádu.
Hrdinovia sa pochopiteľne vydávajú práve na oné miesto, pred ktorým boli neskutočne obsiahlo varovaní… Správanie postáv by nedávalo zmysel a tak autor pracuje s motívmi a okolnosťami, aby nás presvedčil o uveriteľnosti ich rozhodnutia.
Zakopnutia už apaticky nevnímame a kráčame smerom k cielu.
Predvídateľný sled udalostí už neprekvapí… Napísaný je dobre až do konca a opäť nás zaujme tajomnou atmosférou, ale už tušíme záver a nezbavíme sa pocitu Déjà vu.

Epilóg sa mení na ďalší krátky príbeh o "živote po". Autor sa pokúša ešte do tretice variť z tých istých surovín, ale atmosféra je už dávno vyťažená a tento záver s nejedným klišé už príbeh vôbec nepotreboval. S podlamujúcimi sa kolenami dorážame do cieľa.

Záver:

H.P. Lovecraft nikdy nenapísal román, ktorý by sa približoval 328 stranám Langanovho Rybára. A ako sa ukázalo ani Langan vlastne nie… Lovecraft vo svojej tvorbe pred hororom vždy volil terror. Namiesto lacných snáh šokovať čitateľa, budoval skľučujúcu atmosféru hrôzy, ktorá dusila od prvých riadkov až do konca. Toto John Langan zvládol výborne. Sugestívna atmosféra býva jednou z najťažších disciplín kozmického hororu.
Lovecraft si však mohol dovoliť natiahnuť terror ponad celú svoju poviedku, mohol nechať veci otvorené, mohol pracovať s neznámom oveľa slobodnejšie, práve preto, že išlo o poviedku. Na 300 stranách jedna konkrétna atmosféra stratí moc, získa pachuť a terror sa postupne stráca v dlhom príbehu. Otvorené konce, nevysvetlené neznáme bytosti tiež viac zamrzia, keď do nich investujete toľko času. Langan teda uspel až príliš dobre, pretože preniesol prvky poviedok do románu, kde ale neurobili až taký dobrý dojem. Napínavý román potrebuje emócie striedať, aby udržal ich intenzitu a nestal sa monotónny. Tu skôr striedame romány.
V neposlednom rade sa teda musíme postaviť samotnému príbehu a jeho stavbe. Násilné vloženie románu do románu je nezmyselný zásah, ktorý nepriniesol ovocie. Pôvodná dejová línia, ktorú sme tak nerozumne opustili mi príde oveľa lepšie napísaná, ako druhá napodobenina Lovecrafta. Asi autor začal centrálnym príbehom, ktorý z poviedky rozpísal do krátkej novely. Neskor vo svojej kariére, keď sa ju rozhodol publikovať dotvoril úvod a záver, aby dosiahol rozsah románu. Publikácia je preto rozbitá a nezmyselne postavená.

Knihu som si napriek kritike prečítal, pretože som fanúšikom žánru, ktorý nevie volaniu kozmického hororu odolať. Nemýľme si to však s pozitívnym hodnotením. Ako fanúšik dávam tri hviezdy(***), ale civilné hodnotenie je tak dva a pól(=**). Ak sa chcete s žánrom zoznámiť určite siahnite po poviedkach majstra a Rybára nechajte skalným fanúšikom. Nevylučujem, že sa vám nezmyselné zloženie románu môže páčiť ale… Ak máte niečo iné, čo by uspokojilo vaše kozmické chúťky nenahadzujte návnadu. Je to zmetený zážitok s viacerými koncami, začiatkami, závermi, ktorým sa ťahá jednotvárna, aj keď dobrá atmosféra. Presne ako na rybách.

Na severu státu New York vytéká z přehradní nádrže Ashokan potok, o kterém se mnoho neví – vlastně ani to, jak je tam dlouho. Dutchman’s Creek je prudký a zrádný, má strmé břehy, a za příslib hojného úlovku v něm už údajně nejeden... více

Komentáře (0)